Čo znamená zníženie ratingu pre Slovensko Bude menej zdrojov na cesty a školy, viac peňazí pôjde na úroky

Vláda dostala na konci minulého týždňa ekonomické vysvedčenie, ktoré ju zrejme veľmi nepotešilo.

Ratingová agentúra Moody’s, ktorá patrí medzi tri najprestížnejšie na svete, znížila slovenský rating z hodnotenia A2 na A3 so stabilným výhľadom.

Rating je pomôckou pre investorov, ktorí nakupujú slovenské dlhopisy. Hodnotí bezpečnosť danej investície, a čím horšiu známku krajina má, tým rizikovejšia investíciu bude.

Zjednodušene povedané, hodnotenie hovorí o tom, ako blízko má krajina k stavu, že nedokáže viac splácať svoje záväzky.

V rámci agentúry Moody’s je najlepšou známkou Aaa, najhoršou C, medzi nimi je však 20 stupňov, Slovensko teraz dostalo siedme najlepšie hodnotenie.

Zmena ratingu neprichádza úplne nečakane, už predchádzajúce hodnotenie bolo sprevádzané negatívnym výhľadom. Tým agentúra naznačovala, že sa môže do budúcna jej hodnotenie zhoršiť, a tak sa aj stalo.

Najhoršia známka od vstupu do EÚ

Ako pre TASR povedal analytik ČSOB Marek Gábriš, „po agentúre Fitch, ktorá nám zhoršila známku v decembri 2023, tak ide o druhú hodnotiacu inštitúciu z veľkej trojky zhoršujúcu naše hodnotenie“.

Agentúra Moody’s zhoršila hodnotenie Slovenska po prvýkrát od roku 2012. „Súčasná známka Moody’s je tak najhoršia od roku 2003, teda pred vstupom do EÚ,“ skonštatoval Gábriš.

Slovensko sa týmto znížením ratingu dostalo medzi krajiny ako Portugalsko, Chorvátsko, Cyprus či Slovinsko.

Z okolitých krajín má lepšie hodnotenie ako my Česko s Aa3, Poľsko s A2 aj Rakúsko s Aa1.

Ďalšie dve ratingové agentúry v posledných revíziách Slovensku rating nemenili. Standard & Poor’s v októbri ponechala Slovensku pôvodné hodnotenie na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Fitch Ratings tento mesiac nechala hodnotenie A− so stabilným výhľadom.

Agentúra Moody’s svoje rozhodnutie vysvetľuje najmä inštitucionálnymi výzvami a politickým napätím, ktorým Slovensko čelí. Spomína reformu justičného systému aj zmeny vo verejnoprávnej televízii a rozhlase.

„Rozsiahly program reforiem v oblasti súdnictva a médií ešte viac oslabí kontrolné mechanizmy v krajine. Ale inštitucionálne prostredie na Slovensku má zhoršujúcu sa tendenciu v poslednom desaťročí,“ píše vo vysvetlení rozhodnutia. Agentúra dodáva, že posledné zmeny tento trend ešte zvýraznili.

Za negatívne považuje zrušenie NAKA, ako aj Úradu špeciálnej prokuratúry.

Rastúci dlh aj starnutie

Ďalším dôvodom na zníženie hodnotenia je zhoršovanie slovenských verejných financií. Agentúra ich vidí negatívne, a to aj napriek konsolidačnému balíčku, ktorý bol nedávno prijatý.

Na konci minulého roka dosiahla výška verejného dlhu 56,1 percenta a podľa očakávaní Moody’s dosiahne v roku 2024 58,5 percenta, v roku 2027 dokonca 62,6 percenta.

Analytici agentúry veľmi neveria plánom vlády na ďalšie znižovanie deficitu.

V roku 2027 očakávajú, že dosiahne 3,5 percenta, vláda si pritom dala za cieľ 2,9 percenta.

Agentúra síce uznáva snahu vlády konsolidovať, no predpokladá, že efekt prijatého balíčka bude v roku 2025 nižší, ako sa oficiálne uvádza. Zavádzanie niektorých opatrení totiž považuje za neisté, a to najmä spustenie novej transakčnej dane. Tá by mala začať platiť v apríli.

Ďalšie riziko vidia v prijímaní opatrení, ktoré znižujú účinnosť konsolidačných opatrení. Tu už agentúra nekonkretizuje, o čo ide, ale môže to byť napríklad zavedenie trinástych dôchodkov, ktoré sú pre štátnu kasu veľkým výdavkom v čase, keď je potrebné šetriť.

Ako problém vidí aj demografickú krízu, ktorej bude Slovensko čeliť a ktorá zvýši výdavky na dôchodky. Ako upozorňuje, podiel ľudí nad 65 rokov bude výrazne rásť. Z 29,3 percenta v roku 2023 vzrastie v roku 2040 až na 42 percenta.

Agentúra však píše, že Slovensko bude aj naďalej schopné lákať zahraničné investície.

Pozitívne vníma aj to, že Európska komisia nám uvoľnila štvrtú platbu z plánu obnovy.

Nekorektné, nepresné a jednostranné

Ministerstvu financií sa zníženie hodnotenia, pochopiteľne, nepáči. Ako píše v oficiálnom vyhlásení, je prekvapivé, že zníženie ratingu je primárne postavené nie na fiškálnych dátach, ale najmä na politickom hodnotení inštitúcií štátu.

„Ministerstvo financií SR považuje viacero hodnotiacich úsudkov agentúry za nekorektné, nepresne interpretované a jednostranné,“ tvrdí tlačový odbor s tým, že takéto „politické komentovanie na základe nepodložených zdrojov“ považujú za reputačné riziko pre samotnú agentúru.

Rezortu sa nepáči, že agentúra považuje za zlé nastavenie inštitúcií to, že boli zrušené orgány zodpovedné za boj proti korupcii a rozpočtovým podvodom, teda Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA. Podľa rezortu to nie je problém, keďže táto agenda bola delegovaná na iné orgány.

Opozícia zo zníženia hodnotenia viní súčasnú vládu.

Jozef Hajko z KDH uviedol, že sa ukázalo, že „politika v iných oblastiach má presah do ekonomiky a verejných financií“. Podľa Štefana Kišša z Progresívneho Slovenska analýza Moody’s dokazuje, že konsolidácia je podvod na občanoch. „Horší rating je jasný signál o zhoršujúcej sa dôveryhodnosti Slovenska,“ povedal.

Čoraz viac peňazí

Zníženie ratingu je zlou správou nielen z reputačných dôvodov, ale aj z čisto praktických.

Investori, ktorí na medzinárodných trhoch nakupujú slovenské dlhopisy, ratingy pozorne sledujú a aj na ich základe určujú, s akým výnosom nám požičajú. Možno teda očakávať, že Slovensku stúpne riziková prirážka.

To bude znamenať, že na takzvanú obsluhu dlhu, čiže platenie úrokov za pôžičky, budeme dávať viac peňazí. Už teraz pritom ide na tento účel nemalá suma.

V roku 2023 dalo Slovensko na obsluhu dlhu 1,2 miliardy eur. To je približne rovnaká suma ako tá, čo išla na vysoké školstvo.

Peniaze, ktoré by sme mohli dávať na verejné investície, pôjdu iba na úroky.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ešte koncom minulého roka varovala, že tieto výdavky budú v najbližších rokoch výrazne rásť. Čím je totiž dlh vyšší, tým viac zaplatíme aj na úrokoch, a aj samotná vláda očakáva, že dlh bude ďalej rásť.

Ďalším dôvodom, prečo budú náklady na obsluhu rásť, je postupná splatnosť dlhopisov vydaných v minulosti za oveľa lepších úrokových podmienok, než aké dokážeme na trhoch získať dnes.

Na to, aby sme ich mohli splatiť, si budeme musieť opäť požičať, no bude to už za aktuálne úroky. Výška pravidelných splátok tak bude potom vyššia.