Vyšetrovateľ Pavol Ďurka Odpočúvala nás SIS. Viem aj mená ľudí, ktorí to mali zabezpečiť

Čo sa okrem iného dozviete v rozhovore s Pavlom Ďurkom:

• kedy mal počas vyšetrovania takáčovcov prvýkrát strach,
• akým vyšetrovateľom bol súčasný šéf SIS Pavol Gašpar,
• ako sa správal jeho otec, keď ho prišli s kukláčmi zadržať,
• koho kryl bývalý policajný prezident Milan Lučanský,
• prečo nezobral zbrane kajúcnikovi, ktorý sa zastrelil,
• čo robilo špeciálne oddelenie v SIS nasadené na čurillovcov,
• čo motivovalo Dianu Santusovú z inšpekcie, aby ich stíhala,
• čo bolo najťažšie na vyšetrovacej väzbe, v ktorej bol tri týždne,
• prečo mal v trezore prepisy odposluchov z poľovníckej chaty,
• prečo bol voličom Smeru a kedy definitívne vytriezvel.
   

Pôvodne ste chceli byť bojovým pilotom. Prečo z toho zišlo?

Keď sa sestra hlásila na medicínu v Martine, boli sme sa tam pozrieť na jednu prezentáciu. Prvýkrát v živote som prišiel do kontaktu s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí mali dôstojnícke hodnosti.

Hoci mali na uniformách odznaky Slovenskej republiky, vystupovali ako totálni primitívi a hulváti. Keď som sa zaujímal, aká je to práca, tak reagovali spôsobom, ktorý ma zarazil a úplne odradil.

Čo to znamená?

Vraveli mi, že mám v p.či, lebo žiadna vojna aj tak nikdy nebude. Napriek tomu mi každý mesiac cinkne na účte výplata, budem zahojený s vyloženými nohami a na cvičení si ešte aj užijem.

Potom ste sa hlásili na policajnú akadémiu. Prečo to na prvýkrát nevyšlo?

Nespravil som prijímačky. Mal som málo času na prípravu, v danom roku sa navyše hlásilo okolo tritisíc uchádzačov. Vzali možno dvesto.

Na druhýkrát vám to už vyšlo. V niektorých prípadoch však sprevádzali prijímačky podozrivé okolnosti. O čo presne išlo?

Neverím, že uchádzači, ktorí spravili v stanovenom čase psychotesty na 100 percent, ich nevideli vopred. Nie je možné, že si sadnete za stôl a hneď začnete krúžkovať odpovede. Musíte sa minimálne zamyslieť. Myslím si, že dostali vopred echo od niekoho z akadémie.

Nebol to pre mladého človeka s ideálmi šok, že také niečo sa deje aj na policajnej akadémii?

V tom čase som bol rád, že som tie prijímačky vôbec spravil a zobrali ma. Vedomostný test som spravil na plný počet, psychotesty asi na 80 percent. Ale pomyslel som si, že aj tu sa nájdu čierne ovce.

Čo ste očakávali od policajnej práce?

Vždy som mal v sebe akúsi vnútornú potrebu ochraňovať slabších. To sa neskôr premietlo aj praxi – pri vyšetrovaní som bral vždy výrazný ohľad na to, kto sú svedkovia a kto poškodení, aby som nikomu neublížil.

A vedel ich chrániť, keď sa odvážili vypovedať o trestnej činnosti. Všetci majú na mňa dodnes číslo, ak by sa im niekto vyhrážal.

Po škole ste nastúpili na okresnú políciu v Nitre. Čo ste tam robili?

Vyšetroval som ekonomickú kriminalitu. Riešil som obyčajné aj úverové podvody, zneužitie platobných kariet. Menšie veci, na ktorých som sa učil, ako vypočúvať, dokumentovať a podobne.

Nenarazili ste v Nitre na meno Gašpar?

Narazil, na jeho syna Pavla. Ja som bol čakateľom na okrese, on na kraji. Osobne sme však prišli do kontaktu, až keď som bol vyšetrovateľom na policajnom prezídiu.

Ako na vás pôsobil?

Keď k nám prišiel ako nový kolega, bol vysmiaty a priateľský. Neskôr pôsobil arogantne – zachytil som, že vykazoval aj nejaké služobné úkony, na ktoré v skutočnosti vôbec nechodil.

V podstate tam len imitoval vyšetrovanie. Podľa mojich vedomostí bol za to aj disciplinárne riešený.

Čo to znamená?

Napríklad vypísaná jazda na výsluch mimo Bratislavy, ktorý sa nekonal. Zažil som ho na prezídiu aj v tričku, bermudách a žabkách. Keď to videl jeho otec, policajný prezident, poslal ho domov, aby sa prezliekol.

Neskôr jeho meno rezonovalo v súvislosti s nahrávkami z poľovníckej chaty, na ktorých sa vulgárne vyjadroval aj o Kaliňákovi. Čo ste si pomysleli, keď sa stal riaditeľom SIS?

Že meno tejto inštitúcie, ktorá má po obvinení jej dvoch riaditeľov dosť zničenú povesť, bude definitívne zadupané do zeme.

Ako môžu vnímať zahraniční partneri inštitúciu, na ktorej čele stojí takýto človek? Veď za sebou nemá žiadnu reálnu kariéru ani výsledky v spravodajskej práci. V skutočnosti o nej nemá ani páru.

Ako môžu vnímať človeka, ktorý iného navádza, ako má vypovedať v trestnom konaní? Človeka, ktorý chce niekoho pichnúť do oka vidličkou alebo zraziť autom špeciálneho prokurátora?  

Ako sa potom na takúto inštitúciu pozerajú riaditelia spravodajských agentúr, dlhoroční profesionáli, ktorých mená sa v rámci tejto komunity vyslovujú s úctou a rešpektom?

Odpoveď nech si dá každý sám. Ale všetkým budúcim riaditeľom želám, aby neboli ako Pavol…

Vnímali ste na okrese v Nitre aj meno Norbert Bödör a jeho väzby na Tibora Gašpara?

V tom čase ešte nie. Intenzívne som to vnímal až pri kauze Dobytkár.

Pavol Ďurka. Foto: Diana Čermáková/Švabach

Z Nitry ste prešli na Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), kde vás posadili do kancelárie s Jánom Čurillom. Aká to bola skúsenosť?

Prvý deň som prišiel do práce v obleku, ako sa sluší a patrí – spolu s jedným starším kolegom z Bratislavy, ktorý tam nastúpil so mnou. Na úvod sme skladali regále. Smiali sme sa, že hádam to nebude naša jediná pracovná náplň.

Keď ma vedúci predstavil Janovi Čurillovi, bol milý a ústretový. Dostal na starosť mladého, tak ma začal zaúčať. Od prvého momentu sa snažil, aby som zapadol do kolektívu a cítil sa medzi nimi ako jeho súčasť.

Až neskôr som sa dozvedel, že môj príchod komentoval slovami: zase nejaký k.kot z Nitry. (Smiech.) Náš vzťah sa však postupne vyvinul z priateľského až na takmer bratský. Veľa som sa od neho naučil.

Jednou z vašich profilových káuz boli takáčovci. Čo to zahŕňalo?

Na začiatku som riešil ich ekonomickú trestnú činnosť, čo je náročnejšie. Vydieranie alebo podpálené auto objasníte ľahšie ako sofistikované podvody, kde prechádza tok peňazí viacerými štátmi.

Pri násilnej kriminalite stačia svedectvá, lekárska správa, obhliadka miesta činu, kamerové záznamy. Pri ekonomike skladáte schémy, sieť faktúr, identifikujete biele kone a zisťujete koncového užívateľa.  

V prípade takáčovcov došlo k zásadnému zlomu, až keď začal svedčiť človek zvnútra skupiny – Pavol Kmeťo, ktorého prezývali aj Mozgový makač alebo Modrý Raptor. Členovia skupiny sa mu mali vyhrážať fyzickou likvidáciou – z obavy, že bude proti nim svedčiť.

Bol to člen tzv. čierneho výjazdu, ktoré chodili robiť do podnikov poriadok, keď bolo treba niekoho spacifikovať. Vypovedal o násilných deliktoch takáčovcov, všetko do seba krásne zapadlo.

Počas práce na takáčovcoch ste chodili ozbrojený, ich skupina vás aj sledovala. Nemali ste strach z odvety?

Prvýkrát som pocítil strach až v roku 2019, keď sme zadržali väčšinu členov skupiny vrátane jej čelných predstaviteľov. Sedeli sme vtedy s manželkou na gauči a čakali, či ich zoberú do väzby.

Predpokladal som možné problémy, pretože som vedel, čoho sú schopní a ako ťažko sa to vyšetruje. Napríklad v noci preskočia plot, polejú auto benzínom a podpália ho. Ako výstrahu.

Čo by ste robili, ak by ich nezobrali do väzby?  

Zrejme by som požiadal krajské riaditeľstvo, aby bol pri mojom dome zriadený aspoň kontrolný bod. To znamená, že v určitých časoch by tam chodila policajná hliadka. A namontoval si na dom kamery.

Akým spôsobom vás takáčovci sledovali?

Zistili to moji kolegovia, ktorí vypočúvali jedného spolupracujúceho obvineného. Ten im povedal, že presne vedeli, kde, kedy a do koho som nabúral, respektíve ako dlho som jazdil, kým som to opravil.

Takáčovci údajne pripravovali aj vašu úkladnú vraždu. Do akej miery to bolo konkrétne?

Člen skupiny, ktorý už nežije, sa mal na jednej zabíjačke vyjadriť, že Ďurku treba odj.bať, lebo nebudú mať nikdy pokoj. Vnútri bol však vnímaný ako človek, ktorý zabudol, že deväťdesiate roky sa skončili.

To znamená, že niekto z takáčovcov ho natrel?

Áno. Jeden z nich vypovedal, že sa mal v tomto duchu vyjadriť na moju adresu.

Robila vtedy polícia aj nejaké protiopatrenia?

Odstúpilo sa to na ďalšie konanie ako príprava úkladnej vraždy. Počas výsluchu som však odmietol, aby mi boli priznané práva poškodeného.

Prečo?

Pretože by mi mohli vyčítať možnú zaujatosť, takže by som ich už nemohol ďalej vyšetrovať. A to som nechcel.

V praxi to však znamenalo, že ste nemali žiadnu ochranu.

Nemal.

Nebol to hazard, respektíve priveľké riziko?

Neviem, či robila polícia nejaké protiopatrenia. Ja som však nechcel, aby mi zobrali spis. Chcel som ten prípad skrátka dokončiť.

Ako na vás pôsobili členovia takáčovcov počas výsluchov?

Pri osobnom kontakte boli veľmi priateľskí a žoviálni. A to bol problém. Ako hovorí jedno izraelské príslovie, radšej mať nepriateľa, ktorý sa tvári ako nepriateľ, ako nepriateľa, ktorý sa tvári ako priateľ.

Aká bola ich stratégia počas výsluchov?

Väčšinou odmietli vypovedať alebo reagovali len nejakým vyhlásením. K otázkam sme sa nedostali, manažovali to ich advokáti.

Biele goliere sa správali inak?

Áno. Snažili sa vysvetľovať, respektíve spochybňovať ľudí, ktorí proti nim svedčili – a, samozrejme, ich motiváciu.  

Po vražde Jána Kuciaka ste začali vyšetrovať aj trestnú činnosť kedysi najvplyvnejších ľudí v štáte. Od policajtov cez prokurátorov, sudcov a oligarchov až po najvyššie politické špičky. Osobne ste vznášali obvinenie za korupciu aj Milanovi Lučanskému. Prekvapilo vás to?

Prekvapila ma suma.

Podľa obvinenia bral 30-tisíc mesačne.

Tak. Úplatky bral navyše priamo v kancelárii policajného prezidenta. Práve preto dostala akcia krycí názov Judáš, hoci nešlo o 30 strieborných, ale 30-tisíc eur.

Pochybnosti o Lučanského konaní však boli aj predtým. Dokonca aj v súvislosti so stíhaním Mikuláša Černáka, na ktorom si vystaval kariéru.

To je pravda. Boli pochybnosti, že niektoré prípady boli účelovo premlčané, respektíve že niektoré prokurátorky išli v tejto súvislosti na vynútené dovolenky.

Komu malo pomôcť premlčanie tých prípadov?

Pánom, ktorí stále behajú po Banskej Bystrici a nesedia v base.

Jánovi Kánovi?

Napríklad. V súvislosti s Lučanským som zachytil aj informácie, že niektoré svedectvá v iných kauzách boli vynútené, respektíve že svedkovia boli do nich dotlačení. A teraz tí, čo sa na tom s Lučanským v minulosti podieľali, opľúvajú a špinia moje meno a mojich kolegov.

Môžete navliecť grázla do obleku aj mu dať vysokú policajnú hodnosť – tým z neho však nespravíte čestného a poctivého človeka. Vo vzťahu k Lučanskému kolovali aj podivné informácie, ktoré sa týkali jeho majetkov.

Bolo mi však jasné, že obviniť bývalého policajného prezidenta môžem len vtedy, keď to mám stopercentne podložené. V prípade korupcie proti nemu svedčilo viacero ľudí.  

Pavol Ďurka. Foto: Diana Čermáková/Švabach

Najväčšou kauzou s politickým presahom, na ktorej ste pracovali, bol Očistec. V skratke išlo ovládnutie bezpečnostných zložiek skupinou okolo Norberta Bödöra, ktorá vypaľovala podnikateľov a chránila tzv. našich ľudí. Nebol to pre vás ako policajta šok?

Bol. Nevedel som si ani len predstaviť, že niekto si spraví z polície eseročku na zarábanie peňazí. Vytvárali aj tzv. preverovacie spisy, cez ktoré vydierali rôznych ľudí. Presne vedeli, na koho to zaberie.

Na koho?

Na tých, čo páchali trestnú činnosť. Vedeli, že takí ich neudajú. Zostal som v nemom úžase, keď som sa dozvedel, že po prechode zo súkromného sektora si dokonca dorovnávali platy. Niečo neskutočné.

Ako policajt ste zrejme všeličo tušili, ale ten rozsah bol obludný.

Je rozdiel, keď sa niečo hovorí, ale nemáte dôkazy.

A hovorilo sa?

Hovorilo. Ale je rozdiel, keď pred vami sedí človek, ktorý pod svojím menom – a do zápisnice – prizná, že bral alebo dával úplatky.

Napriek tomu ste boli dlhé roky voličom Smeru. Prvýkrát ste volili inak až v roku 2019, prezidentku Zuzanu Čaputovú. Prečo?

Vyrastal som v nejakej komunite, možno bubline, kde bolo nemysliteľné, aby niekto volil inú stranu ako Smer.

Pamätám si totálne masírovanie verejnej mienky, keď si ľudia v mojom okolí vytvorili až nenávisť voči politickému oponentovi.

Zažil som to na strednej aj vysokej škole, kde som bol obklopený podobným typom ľudí. A tí nepočúvali racionálne argumenty.

Čím vás oslovil práve Smer?

Tým, čím fascinujú ľudí aj teraz. Postavia sa na tlačovku s rožkom tvrdia, že sa budú za vás biť. Ponúkajú lacné a rýchle riešenia.

Kedy ste vytriezveli?

Keď položil Fico po Kuciakovej vražde na stôl milión eur. To bol taký kopanec, cítil som sa ako v banánovej republike.

Pamätám si, že keď sme to s kolegom pozerali v priamom prenose, s pravítkom sme merali, koľko peňazí môže byť v jednom balíčku. A či je to dokopy naozaj milión eur.

Zároveň sme považovali za nonsens, že tie peniaze v podstate ponúkli nejakému vagabundovi – za to, že im mal priniesť informácie. Ako by to preverovali a na základe čoho by to vyplatili?

V rámci káuz ako Očistec, Judáš či Božie mlyny ste vypočúvali aj ľudí František Böhm, Peter Hraško, Boris Beňa alebo Dušan Kováčik. Čo z toho vo vás najviac zarezonovalo?

Zadržanie Františka Böhma, ktorý prišiel na výsluch z Chorvátska. Keď som mu oznámil, že podám podnet na jeho vzatie do väzby, úplne sklesnutý si sadol. Evidentne si uvedomil, že je to konečná.

Keď začal spolupracovať s políciou, hovorilo sa, že to bol jeden z najspoľahlivejších a najlepšie informovaných kajúcnikov. Jednak mal poznatky zvnútra zločineckej skupiny takáčovcov, ale aj o korupcii ľudí ako Lučanský. Ako ste ho vnímali vy?

Keď sa rozhodol, že bude hovoriť, tak bez prikrášľovania. To znamená tak, ako sa to reálne stalo – a nebude sa nijako vyviňovať.

Neskôr spáchal podobne ako Milan Lučanský samovraždu. Hoci bol psychicky labilný, neboli mu odobraté zbrane. V tejto veci ste aj trestne stíhaný – pre podozrenie z marenia úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti. Nemáte výčitky svedomia?

Cítim. Na svoju obhajobu však poviem, že o tom, že je psychicky labilný, som sa dozvedel až dodatočne. Z výsluchov jeho príbuzných vyplynulo, že veľa pil, dokonca že doma strieľal do vzduchu.

Ako na vás pôsobil?

Bol to veľký dvojmetrový chlap pri sebe. Večne vysmiaty, život gombička. Vôbec som netušil, že hltal Lexaurin a každý večer stiahol fľašu tvrdého.

Paralelne som navyše vtedy riešil 26 prípadov – od Ľudovíta Makóa cez Dušana Kováčika až po Milana Lučanského. Vo väzbe bolo zároveň šestnásť takáčovcov, každý prípad mal 50 zväzkov.

Ale nechcem sa vyhovárať na pracovnú zaneprázdnenosť, hoci je objektívne zdokumentovaná. Bola to moja chyba, bol som pripravený odísť.

Z polície?

Z Národnej kriminálnej agentúry. Toto sa nemalo stať.

Aj ste o tom s niekým hovorili?

Mám pocit, že s Janom Čurillom. Nadriadení mi vtedy odporúčali dovolenku, kým sa celá situácia neupokojí a nevyrieši. V praxi to však nebolo reálne, kým boli vo väzbe takáčovci. Ak by ich prepustili a ja by som bol vtedy mimo, mohol byť z toho problém.

V akom štádiu je vyšetrovanie zodpovednosti za Böhmovu smrť?

V tejto veci už čelím obžalobe. Je však zaujímavé, že keď sa stalo niečo podobné kolegovi, postup kompetentných orgánov bol úplne iný.  

Čo tým myslíte?

Takisto nezabezpečil, aby bola jednému z takáčovcov odobratá zbraň. Následne šiel tento človek do poľa a zastrelil sa. Krajská prokuratúra v Bratislave to však klasifikovala ako disciplinárne previnenie.

Prečo sa vo vašom prípade postupuje inak?

Kto chce Ďurku biť, palicu si nájde. Je to tým absurdnejšie, že ma trestne stíha tá istá, bratislavská krajská prokuratúra.

Koľko rokov vám hrozí?

Viac ako sedem.

Doteraz ste však neboli súdne trestaný, čo by bola zrejme v prípade uznania viny poľahčujúca okolnosť.

To neviem. Kľúčové však je, že to nie je trestný čin. Okrem toho, existuje x prípadov, keď sa takýmto ľuďom neodobrali zbrane. Akurát sa nikto nezastrelil.

Osobne ste boli aj pri zadržaní Tibora Gašpara. Ako sa správal?

Arogantne. Najskôr vyšiel pred dom – ak si dobre pamätám, mal na sebe biele boxerky a tričko. Keď si dal ruky za hlavu, na chalanoch zo zásahovej jednotky bolo aj cez štrbiny na kuklách vidno, že sú v rozpakoch a cítia sa trápne.

Po vstupe do domu ma Gašpar začal poučovať, že neviem, čo robím, respektíve či si uvedomujem, s kým hovorím. Tak som mu rázne vysvetlil, že viem, kým bol – ak sa však nebude patrične správať, môžem mu nasadiť aj putá. Potom už bol kľud.

Pavol Ďurka. Foto: Diana Čermáková/Švabach

Po zásahoch voči vplyvným ľuďom prišla odveta v podobe správy SIS, ktorá vás obvinila z manipulácie s výpoveďami kajúcnikov. Zasvietila vám kontrolka alebo ste to brali na ľahkú váhu?

Neveril som, že kvôli jednému človeku sa spustí takýto cirkus. Že nás skrátka začnú očierňovať a vo finále aj kriminalizovať.

Čo to, preboha, vypovedá o tej inštitúcii a jej funkcionároch, keď sa sústredia len na to, ako pomôcť jedinému človeku, nech to stojí, čo to stojí?  

Myslíte obvinenie vtedajšieho šéfa SIS Vladimíra Pčolinského?

Áno.

Nebol jediný, koho ste začali trestne stíhať. Obvinili ste aj mnohých nominantov Smeru.

To je pravda, ale služba je, aká je. Pracujú tam aj ľudia, ktorí robia poctivo. Ale sú tam aj takí, ktorých zaujímajú len ich kšefty – a zneužívajú pri tom možnosti, ktoré majú, pre svoj vlastný prospech.

Je pravda, že tam existovalo aj špeciálne oddelenie, ktoré bolo na vás nasadené?

Áno. Zdroje zvnútra služby nás informovali, že takéto oddelenie naozaj vzniklo. Sídlilo v Bratislave a jeho úlohou bolo nájsť na nás alebo kajúcnikov akúkoľvek špinu, aby boli spochybnené rozbehnuté vyšetrovania. Boli naštvaní, čo sa tu deje, a tak nás sami vyhľadali.

V podobnom duchu nás varoval aj František Böhm, ale neverili sme mu. Vravel, že niekto v SIS vyfabrikuje úradný záznam, napríklad pre podozrenie z terorizmu, a nahodia sa konkrétne telefónne čísla.

Keďže to nikto bližšie neskúma, následne sa začne vo veľkom odpočúvať. Kolegovia mali podozrenie, že ich aj sledujú – minimálne dvom vyšetrovacím tímom dokonca odleteli za jazdy kolesá na aute.

Na jeseň 2021 ste boli spolu s Jánom Čurillom a ďalšími kolegami obvinení aj zadržaní. Predpokladali ste, že k niečomu takému môže dôjsť?

Pár týždňov predtým som vypočúval jednu spolupracujúcu osobu zo skupiny takáčovcov. Ten človek mi vtedy povedal, že od jedného z bratov Pčolinských sa dozvedel, že máme nahodené kancelárie. A dodal, aby sme si dávali pozor.

Keď som to vzápätí povedal jednému z kolegov, tak sme sa na tom spolu zasmiali, pretože sme si to nevedeli predstaviť. A keby aj, nerobili sme predsa nič zlé.

Otázka však znie: odkiaľ vedel nejaký kvázi takáčovec, respektíve niektorý z bratov Pčolinských, že ešte pred naším zadržaním sú odpočúvané naše kancelárie?

Dnes už vieme od pána Litteru, ktorý mal na inšpekcii na starosti odposluchy, že tie zariadenia neboli ich. Ani ich tam neinštalovali, respektíve nesťahovali nahraté záznamy. Jedinou úlohou inšpekcie bolo vydávať ich za vlastné.

Dlho sa javilo, že vaše kancelárie odpočúvala policajná inšpekcia, kde bol na vás nasadený tím okolo vyšetrovateľky Diany Santusovej. Ste si istý, že za tým bola tajná služba?  

Som. Potvrdili mi to minimálne tri nezávislé zdroje zvnútra SIS. Zároveň špecifikovali mená konkrétnych ľudí, ktorí to mali v službe zabezpečiť.

Podal som v tejto súvislosti aj trestné oznámenie – a zároveň požiadal, aby tieto osoby vypočuli v prípadoch, kde som trestne stíhaný. Zatiaľ je okolo toho ticho, nikto sa mi neozval.  

Čo je predmetom toho trestného oznámenia?

Poukázal som na to, že tajná služba nezákonne nasadila odposluchy. A konkretizoval aj mená jej príslušníkov, ktorí za tým stáli.

Ako prebiehalo vaše zadržanie?

Keď prišli páni z inšpekcie, chcel som im odovzdať služobnú zbraň, ktorú som mal v príručnej taške. Prekvapivo to však odmietli so slovami, že si ju mám dať, kde chcem.

Osobne som neveril, že skončím vo väzbe – bol som si istý, že sa to vysvetlí. Nemal som totiž ani najmenšiu predstavu, za čo by ma mohli stíhať. Spoliehal som sa aj na to, že príčetný sudca nás musí pustiť.

Vždy som mal totiž v hlbokej úcte sudcov a sudcovský stav. Predtým ako nás zobrali do väzby, nás však vypočúval sudca (Kapinaj – pozn. red.), ktorý pôsobil ako družstevník po celodennej žatve.

Vtedy som si spomenul na niektoré výjavy z kultového filmu Vesničko má středisková. Navyše sa k nám správal, akoby sme ho chceli odtrhnúť od milovaného oroseného moku.

To bola riadna facka mojim predstavám o vystupovaní členov sudcovského stavu.

Čo sa vám odohrávalo v hlave, keď vás poslal do väzby?

Na tento moment nemám žiadnu, respektíve len hmlistú spomienku. Pamätám si akurát to, že keď som vošiel do pojednávacej miestnosti, Čurillova žena mi povedala, že jej muža Jana zobrali. V tej chvíli som sa zmieril s tým, že keď zobrali jeho, zoberú aj mňa.

Najskôr ste sa ocitli v cépezetke. Aká to bola skúsenosť?

Pravdupovediac, po celom dni na súde som bol rád, že si môžem konečne ľahnúť. Bol som fyzicky aj psychicky veľmi vyčerpaný.

Na druhý deň som absolvoval lekársku prehliadku, potom ma umiestnili do väzby v bratislavskom justičáku. Veľmi som sa tam nevyspal, keďže je tam neustály krik. Bachari však boli fajn.

Nesvietili mi celú noc na cele, nechali rozsvietené len na chodbe. Väčšinu času som čítal, potom ma presunuli do väzby v Prešove. Aj tam boli ku mne korektní – nové oblečenie, posteľné prádlo, vankúš.

Oproti Bratislave je tam ticho. Nevýhodou, naopak, je, že z cely poriadne nevidíte von – stromy, vtáky, nič. Na mreži je totiž také mliečne sklo. Aj sprcha by mohla byť viac ako raz za týždeň.

Poslali za mnou psychológa aj kňaza, ktorým som sa ospravedlnil, že aj vďaka mne sú pod drobnohľadom. Pár mesiacov predtým tam totiž spáchal samovraždu Lučanský, ktorého som obvinil z korupcie.

Zároveň som ich ubezpečil, že ja sa neobesím, lebo mám doma ešte dve baby, ktoré treba vychovať a poslať na štúdiá – a v prípade, že budú chcieť, vystrojiť im aj svadbu a pomôcť postaviť domy.

Mali ste aj ťažké chvíle?

Je veľký rozdiel, či žijete sám alebo máte vonku rodinu, ktorá je navyše od vás ekonomicky závislá. Hoci som bol ubezpečovaný, že všetko je v poriadku, viete, že to nie je celkom tak.

Čo vás držalo v mentálnej kondícii, aby ste sa nezosypali?

Že všetko sa vysvetlí a prepustia ma.

To mohlo trvať aj rok.  

Mohlo.

To vás nedeprimovalo?

Veril som, že odvolací krajský súd dá všetko na pravú mieru. Možno by som to zvládal ťažšie, keby nás po dvoch týždňoch neprepustili.

Po prepustení z väzby ste čelili ostrej antikampani, ktorej lídrom bol Robert Fico. Ako ste to znášali?

V takýchto situáciách je výhodou, ak máte okolo seba bublinu. Mal som podporu v rodine, v kolegoch aj vo vedení polície.

O to viac si vážim tých, čo pokračovali v exponovaných kauzách aj po zmene politickej situácie, keď ostali v podstate sami. Oni vedia, o kom hovorím – to sú pre mňa ozajstní hrdinovia a inšpirácia.

Napriek tomu asi nie je príjemné, keď vás politici verejne napádajú, pričom vy sa nemôžete brániť.

Hlavne by nemali na tlačovkách spomínať konkrétne mená vyšetrovateľov. Je však evidentné, že niekto to mal ako hlavnú tému kampane…

… ktorá mu v podstate vyhrala voľby.

Tak. Za nešťastnú však považujem aj komunikáciu vtedajšieho OĽaNO.

Čo máte na mysli?

Tie ich pexesá, škrtanie obvinených osôb, ukazovanie na nich v parlamente a prisvojovanie si zásluh, že rozviazali polícii ruky.

Taká je politika.

Áno, je. Ale bolo to na škodu veci. Stali sme sa ľahkým terčom na šírenie falošného naratívu, že sme previazaní s politickou mocou.

Od začiatku bolo pritom jasné, že takáto šanca dotiahnuť do konca kauzy najvplyvnejších ľudí v štáte sa už nemusí nikdy zopakovať.

Takto ste to vnímali?

Keby som to tak nevnímal, posunul by som to niekomu inému. Mal som dosť inej práce, nemusel som to robiť. Ale chcel som.

Jedna z vecí, ktorú vám vyčítali, bol spôsob, ako ste sa vyjadrovali o Diane Santusovej z inšpekčného tímu, ktorý vás trestne stíhal. Neľutujete to?

Konkrétne pasáž, že sme jej vraj chceli vyhodiť auto do vzduchu, bola vytrhnutá z kontextu.

Ako?

So zveličením a v hypotetickej rovine sme diskutovali o tom, ako by sme zistili, kde býva, keby sme ju chceli zadržať. Že v tom dome sú sklenené aj zamrežované dvere, pričom nevieme, ktorý je to byt.

A vtedy zaznelo aj to, že keď jej zapálime auto, vyjde von. V zostrihanej nahrávke, ktorú pustil Smer na svojej tlačovke, však tá prvá časť chýba. Zostalo len to, že jej vraj chceme podpáliť auto.

Predtým nič, za tým nič, len jedna moja veta.

Chceli zo mňa, respektíve z nás urobiť grobianov a hulvátov. Podarilo sa, gratulujem, snáď sú všetci s výsledkom spokojní. A my ostatní si hádam raz vypočujeme celú, nezostrihanú nahrávku.  

V poriadku, ale zrejme nie ste na tie slová hrdý.

Samozrejme, že nie. Ale poviem iný príklad: predstavte si, že policajti idú zadržať nejakého pedofila. Garantujem vám, že zásahová jednotka, operatívci ani vyšetrovatelia by ho slovne nijako nešetrili.

Dávate si odvtedy väčší pozor na to, čo hovoríte?

Áno. A aj na vyjadrenia, ktoré by mohli vyznieť dvojzmyselne.

Akú motiváciu mala Santusová, aby vás trestne stíhala?

Kariérny postup – v rámci inšpekcie aj polície ako takej. V prípade, že by sa veci posr.li, jej bolo sľúbené miesto v SIS. Jej kariérny postup sa v podstate potvrdil. Po tom, čo ma postavili mimo služby, obsadila moju funkciu na inšpekcii.

Neskôr sa stala riaditeľkou Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii. Na tridsiatničku, ktorá nevydala v rámci špecializovaného tímu takmer žiadne uznesenie, je to pekná kariéra.

Prečo ste vlastne pred voľbami 2023 prešli z NAKA na policajnú inšpekciu?

Oslovili ma Peter Juhás a Juraj Svítok, či nemám záujem. Spomínaný odbor mal riešiť trestnú činnosť vyšších policajných funkcionárov. Dlho to však takto nefungovalo, v podstate to suplovala NAKA.

Na inšpekcii si nevedeli predstaviť, že by nasadili odposluchy aj do Lučanského kancelárie, ak by bol na to dôvod. Zároveň ma zarazilo, že nemali kontakty s ľuďmi z NAKA, bolo to treba prepojiť.

Neboli dostatočne zorientovaní ani v rozbehnutých kauzách – kde, kto, s kým, ako. Išiel som tam ako človek z NAKA, aby som im pomohol k vyššej efektivite pri preverovaní takýchto prípadov.

Viacerí vám však vyčítali, že ste tam išli ako trestne stíhaný človek, hoci vaše obvinenie je zjavne účelové. Považovali to za konflikt záujmov, keďže inšpekcia vyšetruje práve prípady policajtov. Nebol to problém?

Išlo mi hlavne o to, urobiť tam správne veci. To, že vás niekto z niečoho obviní, neznamená, že máte automaticky skončiť. Bývalého policajného prezidenta Petra Kovaříka tiež obvinili, aby sa ho zbavili. Pritom išlo o hlúposť, takto môžete odstaviť akéhokoľvek policajta.

Krajský súd v Bratislave sa navyše vyjadril, že naše trestné stíhanie je nedôvodné. Čo sa, naopak, nedá povedať o čelných predstaviteľoch tohto štátu, kde bola opakovane potvrdená dôvodnosť ich trestného stíhania.

Okrem toho: do prípadu, ktorý sa ma týkal, som nemohol vidieť ani len teoreticky. Na tento účel bol vytvorený na inšpekcii špeciálny tím, ktorý sa zodpovedal len prokurátorovi. O tom, čím sa zaoberá, nevedeli ani priami nadriadení tých vyšetrovateľov.

Svoje pôsobenie som vnímal tak, že sme dostali jedinečnú šancu očistiť a posunúť a túto krajinu dopredu. Urobiť skrátka niečo, čo bolo dovtedy nepredstaviteľné. Po tom, čo sa stalo, to bude, žiaľ, nepredstaviteľné ďalších desať rokov.  

Vyšetrovateľ Ján ČurillaMinister Eštok nás chce vyhodiť z polície, aby sme nevyšetrovali ich kauzy

Marek Vagovič

Robert Fico prišiel po voľbách s bombastickým odhalením, že v kancelárii Igora Matoviča na ministerstve financií sa našiel spis s odposluchmi z poľovníckej chaty. Hoci nebolo vôbec jasné, kedy a ako sa tam dostal – a či nešlo o spravodajskú hru –, využil to aj na spochybnenie špeciálnej prokuratúry, ktorá vraj konala na politickú objednávku. Prečo sa ten spis následne ocitol u vás v trezore?

Okolnosti preverovala NAKA, ktorá to potom posunula nám na inšpekciu, keďže tam bolo podozrenie z trestnej činnosti policajtov. Nič konkrétne však nezistila. Dostalo sa to ku mne, tak som si to preštudoval.

Po prvé: zistil som, že nešlo o oficiálne prepisy odposluchov, aké robí príslušný útvar. Po druhé: v tej kancelárii sa našli až v roku 2023, hoci vznikli o dva roky skôr. To znamená, že dovtedy k nim mali prístup všetci obvinení aj poškodení – vrátane pána Matoviča.

Po tretie: tie materiály sa našli v opustenej kancelárii niekoľko mesiacov po jeho odchode z ministerstva. Keďže sa nebolo čoho chytiť, napísal som na lístok „vrátiť NAKA“ a odložil ten spis do trezoru.

No keďže som mal toho veľa, úplne som na to zabudol. Po voľbách 2023, keď už som bol postavený mimo služby, mi polícia otvorila trezor, kde našla spomínaný spis. Začalo sa trestné stíhanie pre podozrenie zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Hoci išlo o úplnú hlúposť, niekto z toho spravil politickú tému. Na tlačovke to potom dobre vyzerá, keď poviete, že niekto niečo skrýval a iný to potom zametal.

Mimo služby ste už viac ako rok. Ako to zvládate?

Celý čas si myslíte, že to už bude trvať len chvíľu. Že váš prípad pôjde konečne na súd – a potom zistíte, že sa v tejto veci nič nerobí.

Domáce väzenie má aj množstvo praktických nevýhod. Staršia dcéra začala chodiť na korčuľovanie – pani učiteľka požiadala rodičov, aby sa nejako rozdelili a vozili tam výstroj. Ja to robiť nemôžem.

Vtedy ste vďačný za rodinu, manželku a priateľov, ktorých nemusíte žiadať o pomoc, ale ponúknu sa sami.

Človek by celú situáciu zvládal lepšie aj za predpokladu, keby mohol robiť niečo iné – to znamená chodiť aspoň na brigády, hoci len cez víkendy. Kvôli psychohygiene aj dorovnaniu platu.  

Finančne vám to aspoň sčasti kompenzovala zbierka.

To je pravda, veľmi nám to pomohlo. Moja vďaka patrí každému jednému darcovi z minuloročnej aj tohtoročnej zbierky.

Pevne verím, že raz sa s kolegami vrátime späť a splatíme túto pomoc tým, že urobíme Slovensko lepším a bezpečnejším miestom pre život. Je však smutné, že aj tento moment niekto zneužil, keďže bol podaný podnet na začatie trestného stíhania.

V akej veci?

Že sme sa vraj neoprávnene obohatili.

Kto vedie takéto konanie?

Policajná inšpekcia v Nitre.

Veríte, že vo finále vás súd očistí?

Neverím, že sa to vôbec dostane na súd.

Už bola podaná obžaloba.  

Bola. Je tam však množstvo procesných pochybení. Ak sa na to pozrie nezaujatý a príčetný sudca, tak to vráti späť do prípravného konania.

Váš prípad sa ťahá už tri roky. Ste pripravený na to, že sa môže ťahať možno ďalšie tri – minimálne do volieb 2027?

Pevne verím, že v tejto krajine ešte fungujú súdy – a zároveň ľudia, ktorí sa neboja robiť správne veci.

Čo by sa muselo stať, aby ste ten boj vzdali, odišli do civilu a našli si inú prácu?

Boj o očistenie svojho mena nevzdám nikdy. A z polície odídem len vtedy, ak ma k tomu prinúti finančná situácia. Mám manželku, dve deti a hypotéku, ktorá zhltne veľkú časť príjmu.

Nedávno bola vyhlásená spomínaná nová zbierka, kde sa už vyzbieralo vyše 170-tisíc eur, čo vám zrejme pomôže preklenúť ďalšie obdobie.

Určite áno. Keď vám odpadne takáto starosť, viete sa naplno venovať aj svojej obhajobe, podávať trestné oznámenia a podobne.

Je nádej, že sa raz dotiahnu do konca aj kauzy, ktoré ste vyšetrovali?

Je pravda, že novela trestných kódexov to značne skomplikovala, ak nie úplne znemožnila.

Nebolo potom vaša snaha zbytočná?

Nie. Ľudia sa dozvedeli pravdu a vytvorili si obraz o tom, čo sa tu dialo. Už to nie sú len šuškandy, existujú aj reálne dôkazy.

To znamená, že sme sa zase niekam posunuli. Stále sme mladá demokracia, republika má len tridsať rokov. Netreba vešať hlavu.

Musíme ísť ďalej a presviedčať ľudí, že to má zmysel – a že je potrebné mať odvahu robiť správne veci a rozhodnutia.