Politické fórum Česť práci, súdružky a súdruhovia!

Takto sa pozdravil europoslanec Blaha 17. novembra na výročie Nežnej revolúcie po svojej (opätovnej) návšteve Moskvy. Niekto by to mohol odbiť mávnutím ruky, že veď to je Blaha a nemá význam si takéto úlety všímať.

Blahove návštevy Moskvy, opakovanie Putinových posolstiev politikmi Smeru, neustále pozývanie ruského veľvyslanca na štátne oslavy sú však prejavom niečoho hlbšieho ako len ideologického pomätenia mysle jedného europoslanca za Smer.

To, o čo sa snaží Robert Fico za výdatnej pomoci Andreja Danka, je kontrarevolúcia proti Nežnej revolúcii a hodnotám, ktoré predstavuje. Deje sa to pomaly, cez symboly, obnovu starých spojenectiev z komunistickej éry, cez návrat jazyka, aký sa povinne používal v komunistickom režime, neustálu štátnu propagandu a najmä cez rozklad morálneho systému a princípu spravodlivosti.

Duch totality sa vracia – pravidlo „výnimky“

Jedným zo základných pravidiel totality je pravidlo „výnimky“. Komunistickí pohlavári na rozdiel od bežných občanov v totalitnom režime mali výnimku vo všetkom – nielen v cestovaní, ale aj v prístupe k „lepším potravinám“ či v dodržiavaní zákonov.

To, čo robí Ficova vláda, je presne v duchu totality a nastolení pravidla výnimky. Výnimka pre špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý napriek tomu, že je právoplatne odsúdený, nemusí sedieť vo väzení ako tisíce iných odsúdených väzňov vďaka zásahu svojho ministra „spravodlivosti“.

Výnimka pre sedemnásť členov Ficovej vlády – všetci si musia uťahovať opasky a prichádzajú o podporu štátu, len sedemnásť členov vlády si zvyšuje platy na dvojnásobok – desaťtisíc eur mesačne. V dodržiavaní zákona – každý po nehode musí okamžite fúkať, len Andrej Danko nie.

V urážkach a šírení nenávisti – vládna koalícia a ich kamaráti majú voľnú kartu na agresiu, nenávisť a vyhrážanie sa druhým a trestné oznámenia a sťažnosti idú rovno do koša, no keď bežný občan na sociálnej sieti napíše niečo proti Ficovi, hneď ide do väzenia. Podpora štátu – peniaze z dotácií alebo z grantov dostávajú starostovia koalície a projekty ich ľudí sú cez výnimky financované bez ohľadu na kvalitu a hodnotenie.

Hľadanie triedneho nepriateľa

Tí, ktorí sme prežili časť života v komunizme, si pamätáme, že základom fungovania komunistickej totality bolo hľadanie triedneho nepriateľa. Vonkajším nepriateľom bol „prehnitý Západ“, no komunisti sa sústredili aj na vnútorného nepriateľa, ktorým bola cirkev, viera v Boha, kresťania a disidenti, ktorí verejne vyjadrovali svoj názor. Títo končili vo väzení, boli mučení, zavraždení.

Aj režim Roberta Fica sa zameriava na hľadanie triedneho nepriateľa. Pre Fica je to vonku Brusel, no čoraz častejšie sú to vlastní občania, ľudia, ktorí platia dane. Študenti, ktorých Fico uráža vo svojich videách, ľudia z občianskych združení a neziskových organizácií, kde dokonca predstavitelia Smeru neváhajú vtrhnúť do ich priestorov, sú označovaní za „zahraničných agentov“, zdravotníci, umelci, opozícia. 

Smer, Hlas a SNS nemajú čo ponúknuť, nemajú žiadnu pozitívnu víziu pre Slovensko, žiadny plán alebo veľkú reformu, ktoré by dokázali zjednotiť a nadchnúť ľudí. Preto potrebujú ľudí neustále držať na emocionálnej vlne hnevu a nenávisti a neváhajú podhadzovať radikálom aj vlastných občanov.

Sociálne nerovnosti

Podobne ako za komunizmu, aj za vlád Smeru sa moc a bohatstvo koncentrujú v rukách pár ľudí, ktorí dostávajú štedré dotácie, výnimky z pravidiel, vyhrávajú zmanipulované tendre. Len v jednej kauze Mýtnik Smer a Hlas kúpili IT systém za 54 miliónov eur, hoci súdny znalec ohodnotil jeho cenu na pár miliónov. Ľuďom tak vznikla škoda na jedinej kauze 45 miliónov eur, ktoré išli do vrecka spriatelenému oligarchovi.

Ľudia strádajú, ich životná úroveň klesá, vláda zavádza drastické uťahovanie opaskov pre občanov a sociálna nerovnosť, najmä pri rodinách s deťmi, je čoraz väčšia. Peniaze, ktoré by mali byť použité na skvalitnenie zdravotníctva, školstva či na regionálny rozvoj, miznú vo vreckách pár ľudí.

Najviditeľnejšie je to v zdravotníctve, kde pacienti ležia v plesnivých izbách a finančné skupiny, ktoré v ňom podnikajú, každoročne zvyšujú závratným spôsobom zisky a ich majitelia patria medzi najbohatších Slovákov.

Apatické bubliny osobného šťastia

Ak sa chce totalita udržať pri živote, treba znechutiť aj tých pár aktívnych ľudí, vziať im nádej, odradiť ich od akéhokoľvek angažovania sa. Robert Fico sa neustálym útokom na občiansky sektor, na združenia, komunity či študentov snaží potlačiť akúkoľvek iniciatívu, zničiť záujem ľudí o verejné dianie, nastoliť všeobecné znechutenie a nečinnosť. Ľudí presvedčiť, že dôležitejšie ako verejné angažovanie sa za spoločné dobro sú bubliny osobného šťastia a budovanie individuálneho blahobytu. 

Práve preto bolo pre Smer, Hlas a SNS dôležité zničiť a oklieštiť model financovania neziskových, charitatívnych a komunitných spoločenstiev a uvaliť na ne novú transakčnú daň, ktorá napríklad Katolícku charitu bude stáť viac ako 130-tisíc eur, ktoré by ináč mohla použiť na pomoc najbiednejším a chudobným.

„Česť práci, súdružky a súdruhovia“ nie je len hlúpym a nízkym žartom Ľuboša Blahu na výročie Nežnej revolúcie. Je to znak doby, že duch totality sa vracia. Zvlášť pozorní by mali byť kresťania, ktorí za totality najviac trpeli a boli prenasledovaní. Práve kresťania majú angažovanie sa v prospech iných vpísané do svojej viery, pretože základom Ježišovho učenia je sloboda, spravodlivosť a služba verejnému dobru.

Jedným z odkazov Novembra je ostať aktívny, angažovaný a všímavý na akékoľvek porušovanie zásad spravodlivosti, občianskych práv a slobody. Nedovoľme, aby nás táto vláda pomaly uvarila a mentálne nás vrátila do komunistickej totality, ktorá nás 40 rokov ničila nielen ekonomicky, ale hlavne morálne.