Trump alebo Harrisová Koho by slovenské osobnosti volili za prezidenta USA

V utorok 5. novembra Američania volia novú hlavu štátu, kde proti sebe stoja kandidátka Demokratickej strany a úradujúca viceprezidentka Kamala Harrisová, ktorej vyzývateľom je Donald Trump, kandidát Republikánskej strany a bývalý prezident.

Šestnástim osobnostiam slovenského politického a spoločenského života, ktoré sa hlásia k stredopravému či konzervatívnemu priestoru, sme položili otázku, koho by volili, ak by mohli hlasovať v amerických prezidentských voľbách, a prečo.

Miriam Lexmann, europoslankyňa KDH

Pred hypotetickými otázkami uprednostňujem venovať sa práci, na ktorú mandát mám, a veciam, ktoré ovplyvniť môžem a viem. USA je pre Európu a Slovensko kľúčový partner. Budeme rešpektovať výsledok volieb a želáme Spojeným štátom povolebný pokoj a zjednotenie. Dlhodobo je v tejto krajine pre KDH partnerom Republikánska strana.

Richard Sulík, bývalý predseda strany Sloboda a solidarita

Volil by som Trumpa, lebo počas jeho prvého mandátu nezačali USA žiaden vojenský konflikt. Druhý, ešte dôležitejší dôvod je, že po zvolení Trumpa očakávam rýchle ukončenie vojny na Ukrajine.

Anna Záborská, bývalá predsedníčka Kresťanskej únie

Ostro vyhranené postoje najmä v kultúrno-etických otázkach, ktorými sa prezentuje kandidátka Harrisová, sú pre mňa ako ženu, matku, kresťanku a konzervatívnu političku neprijateľné. Mám na mysli ochranu života, rodiny, manželstva, výhradu vo svedomí… Trump nie je ideálnou voľbou, no v tomto prípade je jedinou možnou.

František Mikloško, poslanec za KDH

Keby som bol v Amerike, tentokrát by som nešiel voliť. Harrisová ide v kampani do krajnosti, pokiaľ ide o problémy interrupcií, Trump vystupuje zase tak agresívne a vulgárne, že by som ho nemohol z kresťanského hľadiska legitimizovať. Keď sa súčasná Amerika dostala do takejto morálnej situácie, náprava bude zrejme trvať dlhšie a nebude podľa mňa závisieť len od výsledku týchto volieb. Som rád, že podobné pochybnosti o oboch kandidátoch vyjadril aj pápež František.

Ivan Mikloš, bývalý minister financií, prezident MESA10

Volil by som zrejme Kamalu Harrisovú a to z toho dôvodu, že Donalda Trumpa považujem za hrozbu nielen pre americkú politiku, ale aj pre budúcnosť transatlantického partnerstva, ktoré bude v nadchádzajúcej budúcnosti dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Trumpova avizovaná politika ekonomického ochranárstva a ekonomického nacionalizmu môže byť navyše veľmi nebezpečná aj pre svetovú ekonomiku. 

Ďalším dôvodom je fakt, že aj keby som súhlasil s jeho politickými názormi a postojmi (pričom s niektorými by sa v princípe aj súhlasiť dalo), tak si neviem predstaviť, že by som volil človeka s takými odpudivými ľudskými vlastnosťami, akých nositeľom je práve Donald Trump.

Nevolil by som však Kamalu Harrisovú s nekritickým nadšením, pretože predpokladám, že by pokračovala v politike prezidenta Bidena a jeho administratívy, pričom túto politiku takisto nepovažujem za ideálnu. Dokonca v dôležitej oblasti vojenskej pomoci Ukrajine považujem opatrnícku a vystrašenú politiku Bidenovej administratívy (v ktorej by zrejme Harrisová pokračovala) za vyslovene zlú a škodlivú. Trump by túto politiku určite zmenil, pričom si vôbec nie som istý, že by to musela byť zmena v prospech Ruska a v neprospech Ukrajiny. Problémom je však jeho nepredvídateľnosť aj (hoci nielen) v tejto oblasti.

Béla Bugár, bývalý predseda strany Most-Híd

Vzhľadom na to, že pán Trump stál za útokom na Kapitol, som voči nemu zaujatý. Preto by som volil Kamalu Harrisovú.

Mikuláš Dzurinda, bývalý dvojnásobný predseda vlády a minister zahraničia

Volil by som tak, aby moja voľba podporovala slovenské a európske záujmy, predovšetkým záujmy bezpečnostné. A to najmä v súvislosti s dobyvačnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Preto by som volil Kamalu Harrisovú, a to aj napriek tomu, že súčasní americkí demokrati podporujú viacero politík a trendov, ktoré vedú ku kultúrnym vojnám a k polarizácii v globálnejšom priestore vrátane Európy.

Volil by som tak aj napriek elitárstvu demokratov a ich sklonu nadraďovať sa, poučovať a predpisovať, čo si ľudia majú myslieť a čo sa patrí alebo nepatrí hovoriť.

Kamalu Harrisovú by som volil preto, lebo agresia Ruska proti Ukrajine sa zmenila na globálnu konfrontáciu osi Rusko – Čína – Severná Kórea – Irán so západným svetom. Nárazníkovou zónou tejto konfrontácie je Európska únia, ktorá s Ukrajinou priamo hraničí. Pri USA s Kamalou Harrisovou ako prezidentkou je reálnejší predpoklad toho, že USA z aktívnej podpory Ukrajiny a zo spolupráce s Európou nevycúvajú alebo ju dramaticky neredukujú.

Druhým dôvodom mojej voľby je moje presvedčenie, že podstatou demokracie a pokoja v spoločnosti je ochota a schopnosť lídrov odovzdať moc v prípade volebnej porážky. Donald Trump ukázal v roku 2020, že má bližšie k autoritárstvu než k demokracii. Príklady priťahujú. Obávam sa, že voľbou Donalda Trumpa by narástli krídla nielen Orbánovi, ale aj mnohým ďalším európskym lídrom s autoritárskymi sklonmi. Vrátane tých na Slovensku.

Napokon, spojenectvo Donalda Trumpa a Viktora Orbána, ktorí majú veľmi dobré vzťahy s Kremľom, by pre Slovensko, ale ani pre EÚ a jej jednotu a perspektívu nič dobrého neprinieslo.

Richard Rybníček, primátor Trenčína a prezident Únie miest Slovenska

Volil by som Kamalu Harrisovú. Hoci som tradične konzervatívny, jej predvídateľná a čitateľná zahraničná politika je pre mňa dôležitá, najmä vzhľadom na súčasné globálne krízy.

Republikánska strana je v kríze pod vedením Donalda Trumpa, ktorý má autokratické, polarizujúce a oportunistické sklony. Jeho nedôvera v demokratické princípy, ako ukázal počas pandémie a po útoku na Kapitol, predstavuje hrozbu pre stabilitu. 

Ak by Trump vyhral, posilnil by autokratických lídrov ako Viktor Orbán, Vladimír Putin, Kim Čong-un a Si Ťin-pching, čo by malo negatívny dosah na slobodu, demokraciu a medzinárodné vzťahy. Potvrdzuje to aj jeho vyhlásenie, že treba vyhrať už len tieto voľby a potom žiadne nebude treba. V súčasnej situácii, keď svet potrebuje silného a zodpovedného amerického lídra, by Harrisová bola lepšou voľbou.

Juraj Šúst, riaditeľ Spoločenstva Ladislava Hanusa 

Rozvrat západnej demokratickej kultúry sa nápadne podobá na 8. kapitolu Platónovej Ústavy. Je na hranici zázraku, aby mal dnes konzervatívny volič v priamej voľbe možnosť hlasovať za kandidáta, ktorého politika vychádza z prirodzeno-právneho či katolíckeho pohľadu na svet. Ani v týchto voľbách takáto voľba neexistuje.

Samozrejme, nik, kto sa hlási ku konzervativizmu vo verejnom živote, nemôže voliť Kamalu Harrisovú. Čo sa týka Trumpa, je to zložitejšie, keďže sa dajú nájsť dôvody tak pre hlasovanie zaňho (snaha zdôvodniť voľbu ako „menšie zlo“), ako aj zdržanie sa hlasovania v týchto voľbách (napr. príklon Trumpa k federálnej podpore umelého oplodnenia IVF). Azda kvôli jeho dvojke J. D. Vanceovi, minulým zásluhám (podpora irackých kresťanov, zmeny na Najvyššom súde) či kvôli preto, že nesledujem americké voľby detailne, by som zvažoval voľbu Trumpa.

Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Politický, ekonomický a kultúrny príbeh Spojených štátov amerických je výnimočným príbehom, ktorý formoval a stále formuje dejiny západnej civilizácie. Nikdy som sa netajil tým, že sa ma tento príbeh aj osobne dotkol, a rok, ktorý som strávil na katolíckej strednej škole v Minnesote, patrí k najformujúcejším rokom môjho života. Napriek tomu by som dnes nechcel byť Američanom a stáť pred voľbou, pred ktorou stoja v týchto prezidentských voľbách. 

Niečo sa za posledné desaťročia dosť pokazilo, keď súčasní hlavní prezidentskí kandidáti patria k politickým špičkám tejto krajiny. Nemohol by som s čistým svedomím voliť ani jedného z nich. Buď by som nešiel voliť vôbec, alebo hodil neplatný lístok, podľa toho, čo by vydalo jasnejší signál, že volám po návrate ku kultúre a k hodnotám, na ktorých boli Spojené štáty postavené.

Tomáš Němeček, právnik a bývalý český novinár

Nedokázal by som voliť Trumpa. Neobjavil som v ňom ani humor, ani vrelosť. Ako novinárovi mi vadí jeho vzťah k pravde, ako právnikovi jeho vzťah k inštitúciám, ako otcovi dcér jeho vzťah k ženám, ako konzervatívcovi mi vadí jeho vzťah k cnostiam (takisto nulový) a ako obecnému zastupiteľovi jeho vzťah k volebnej porážke roku 2020. Uniesť prehru je ťažké, ale nedokázať to ani po toľkých rokoch?

Takže áno, volil by som bez nadšenia jeho protikandidátku Harrisovú. Hoci vnímam, že sa o jej názoroch na zahraničnú politiku alebo o ich skutočných hodnotách vie vlastne dosť málo.

Ale zároveň chcem dodať, že zo všetkého najviac sa mi protivia hlasy, ktoré volajú po vylučovaní Trumpových stúpencov zo slušnej spoločnosti. Niektorým mojim priateľom je Trump sympatický, volili by ho, ale preto sa predsa s nimi neprestanem priateliť. Toľko sa toho nahovorí o potrebe spájať a prekonávať priekopy – len ich musia prekonať tí druhí, až konečne pochopia svoju zadebnenosť... Je to prejav presne tých sklonov, ktoré Trumpa vyniesli k moci.

Martin Leidenfrost, publicista, redaktor denníka Postoj

Keď si Američania v roku 2016 mohli vybrať medzi vypočítateľným zlom Hillary Clintonovou a nevypočítateľným zlom Donaldom Trumpom, nechcel som riskovať a nebol by som k voľbám šiel. V roku 2020 by som už jednoznačne bol volil Trumpa, dokonca som sa vyhlásil za „trumpovca“. To mi bolo 6. januára 2021 dosť trápne, neuznanie porážky by malo Trumpa z politických funkcií navždy diskvalifikovať.

Za normálnych okolností. Okolnosti však nie sú normálne. A tak si Američania v roku 2024 môžu opäť vybrať medzi ním a vypočítateľným zlom Kamalou Harrisovou. Nevoliť pri takom výbere je eticky obhájiteľné, ja by som však s obrovskými rozpakmi volil Trumpa.

Myslím si totiž, že Trump má pravdu, keď tvrdí, že Putin pri prezidentovi Trumpovi by nebol rozpútal svoju zločineckú vojnu – a že Trump vie tú vojnu ukončiť rýchlejšie než ktokoľvek iný. Narcis z Mar-a-Laga má v sebe cnosť, ktorú sa mnohí politici musia snažiť budovať zložitými doktrínami: „strategická ambivalencia“. Inými slovami, jeho nevypočítateľnosť je šanca.

Peter Schutz, komentátor denníka SME

Harrisovú, aj ako Američan. Psychicky nedospelá, narušená osoba na čele USA je nonsens. Ako Európa predovšetkým, jeho postoje k rusko-ukrajinskej kauze sú minimálne nečitateľné, hlboko nezodpovedné a nebezpečné aj pre Slovensko. Pokiaľ sa presadia, prehra Ukrajiny oslabí aj USA, čo znamená nebezpečnejší celý svet.

Igor André, publicista, šéf Kežmarskej platformy pre sociálne začlenenie

Keďže americký volebný systém na konci vygeneruje v zásade iba dvoch relevantných prezidentských kandidátov, z ponúkanej dvojice by som volil Donalda Trumpa.

Ak to trochu odľahčím, prešiel som podobným vývojom ako J. D. Vance – Trumpov kandidát na viceprezidenta. V roku 2016 som Trumpa považoval za obrovskú hrozbu, už v roku 2020 som bol na vážkach, nakoniec by som to však hodil Bidenovi, ale v roku 2024 by som jednoznačne volil proti Kamale Harrisovej, teda za Trumpa.

Z tejto odpovede možno cítiť, že to pre mňa nie je ani zďaleka ideálny kandidát, jeho slabiny sú dosť známe, ale to, proti komu (alebo aj čomu) stojí, je dokonalým stelesnením zlyhaní nielen demokratov, ale celého amerického establišmentu za posledných zhruba 20 rokov.

Prečo by som volil TrumpaUSA si už nemôžu dovoliť ďalšieho avatara establišmentu

Igor André

Anton Ziolkovský, katolícky kňaz

Voľby sa podobajú kartovej hre. Musíte hrať s tým, čo máte. Nehľadáme pána dokonalého. Obaja kandidáti majú ďaleko od ideálu politika, ktorý by sa v osobnom i vo verejnom živote správal ako kresťan. Ak si už mám vybrať, tak by som volil Donalda Trumpa.

Kamala je typický progresívec, ktorý sa v kampani snažil dostať viac do stredu. Kto však sleduje jej kariéru, tak vidí jasne dve veci. Svoje ľavicovoliberálne DNA nezaprie a ako viceprezidentka nič zásadné neurobila. Ak by som si aj odmyslel jej hodnotový systém, nie je typ vodcu a manažéra a mám vážne obavy, že ako politička svoj tieň už neprekročí.

Donald je hulvát a robí konzervativizmu svojím správaním a hlásením sa k nemu medvediu službu. Je však faktom, že do Najvyššieho súdu USA nominoval iba konzervatívnych kandidátov, čo môže mať pre politickú kultúru a hodnotové nastavenie ďalekosiahle, pre konzervatívcov pozitívne dôsledky.

Skôr z populistických dôvodov ako hodnotovo sa vymedzuje voči progresívnym úletom, čo považujem za správne, preto by som ho v tejto chvíli uprednostnil.

Tomáš Alner, bývalý vojak izraelskej armády

So zaťatými zubami Donalda Trumpa. Trumpova administratíva sa osvedčila ako racionálna a rozhodná sila vo vzťahu k Blízkemu východu, ktorý má potenciál destabilizovať svetovú ekonomiku a bezpečnosť. Katastrofálna politika Baraka Obamu, ktorý zradil hneď niekoľko amerických spojencov v tomto regióne, nebude ešte dlho napravená a arabské štáty sa asi pokúsia získať vlastné jadrové zbrane ako protiváhu k iránskej hrozbe. 

Na druhej strane republikáni a špecificky Trump tápu v otázke Ruska a Ukrajiny. Voľba Trumpa je teda svojím spôsobom kompromis menšieho zla.