Voľby v USA sa uskutočnia už o necelý týždeň a kampaň obidvoch kandidátov vstupuje do finálnej fázy. V Spojených štátoch neplatí volebné moratórium, a tak kandidáti môžu viesť kampaň až do uzavretia volebných miestností. Ako sa ukazuje, nadchádzajúce prezidentské, ale aj kongresové voľby budú patriť k najtesnejším v histórii.
Trump začína viesť vo viacerých volebných modeloch. Ide o veľký obrat situácie, keďže väčšina z nich až do polovice októbra predpovedala výrazne väčšiu šancu na výhru pre Kamalu Harrisovú.
Model denníka The Hill dáva Trumpovi 54-percentnú šancu na výhru, portál FiveThirtyEight mu dáva 52-percentnú šancu, denník The Economist vyhodnocuje šance oboch kandidátov 50 : 50.
Posledné prieskumy však ukazujú, že kandidáti sú v podstate úplne vyrovnaní a rozhodovať môžu doslova tisíce hlasov. Podľa posledného prieskumu New York Times/Sienna Poll majú Harrisová aj Trump celonárodnú podporu zhodne 48 percent. Rozdiely medzi kandidátmi v siedmich kľúčových štátoch sú v rozmedzí štatistickej chyby, zvyčajne jedno až dve percentá.
V Nevade, vo Wisconsine a v Severnej Karolíne majú Trump aj Harrisová zhodnú podporu. Trump vedie v Pensylvánii, Arizone a Georgii, zatiaľ čo Harrisová vedie v Michigane. Každý z týchto štátov sa však nakoniec môže preklopiť na jednu či druhú stranu.

Predpokladané úspechy kandidátov na prezidenta v jednotlivých štátoch USA podľa predvolebných prieskumov k 31. októbru 2024 bez rozlíšenia štátov, v ktorých sú prieskumy veľmi tesné. V štátoch vyznačených červenou farbou vedie Donald Trump, v modrých štátoch Kamala Harrisová. Po víťazstve v konkrétnom štáte získa kandidát vyznačený počet voliteľov, ktorý štátu prisudzujú volebné pravidlá. Minimálny počet voliteľov potrebný na celkové víťazstvo je 270. Zdroj: realclearpolitics.com
Zaujímavý je pohľad na priebežné výsledky predčasného hlasovania korešpondenčným spôsobom, ktoré sa vo viacerých štátoch začalo už začiatkom októbra. Niektoré z nich zverejňujú podiel republikánov a demokratov, ktorí už odvolili, a tieto údaje poskytujú čiastočný pohľad na mobilizáciu voličov.
Jedným z takýchto štátov je Nevada. Ako ukazujú jeho dáta, republikáni zatiaľ volia vo väčšom počte než demokrati, a to rozdielom piatich percent.
Do utorka 29. októbra hlasovalo v tomto štáte 283-tisíc republikánov a 245-tisíc demokratov. Ďalších vyše 180-tisíc hlasov pochádza od nezaradených voličov. Ide o nemalý počet voličov, ktorý predstavuje takmer 40 % celkovej populácie s volebným právom v tomto štáte.
Tieto čísla síce neposkytujú kompletný obraz, keďže registrovaný republikán môže hlasovať za Harrisovú a naopak, ukazujú však mieru mobilizácie oboch strán. Navyše pre Trumpove predošlé výhrady k diaľkovému hlasovaniu zvyčajne demokrati v predčasnom hlasovaní výrazne viedli a republikáni, naopak, hlasovali až v deň volieb.
Pre republikánov to teda znamená veľmi pozitívne správy, pričom stále môžu rátať s tým, že väčšina ich voličov sa dostaví až v deň volieb.
Ako sa kampaň blíži do finále, Trump aj Harrisová na seba začínajú čoraz nevyberanejšie a osobnejšie útočiť. Harrisová v závere kampane zdôrazňuje tému obrany demokracie a Trumpa niekoľkokrát označila za „fašistu“.
Trump, naopak, počas obrovského volebného zhromaždenia v Madison Square Garden v štáte New York urobil niekoľko chýb pri výbere rečníkov, ktorí urazili asi každú menšinu v krajine. Najväčší prešľap však urobil komik Tony Hinchcliffe, ktorý nazval Portoriko „plávajúcim ostrovom odpadu“, čo pre Trumpa môže mať následky.
V USA sa totiž nachádza niekoľko miliónov potomkov prisťahovalcov z tohto ostrova a mnohí z nich sa momentálne rozhodujú, komu dajú hlas. V Pensylvánii ich žije až pol milióna a viaceré organizácie, ktoré ich združujú, začali voči Trumpovi tvrdo vystupovať.
Podobnú urážku však pár dní nato povedal Joe Biden, čím Harrisovej priťažil. Prezident totiž počas videohovoru s hispánskymi voličmi povedal, že Portoričania sú „dobrí, slušní, čestní ľudia... Jediný odpad, ktorý vidím plávať, sú jeho (Trumpovi) priaznivci“.
Tento výrok sa nápadne podobá na urážlivé výroky Hillary Clintonovej z roku 2016, ktoré spätne aj podľa nej samej prispeli k jej porážke.

Preferencie menšinových voličov sa v USA postupne menia a vznikajú mnohé nové deliace čiary. Veľkou neznámou sú však moslimskí voliči a vplyv vojny v Pásme Gazy na ich hlasovanie.
Moslimovia historicky patrili k voličom demokratov, avšak Bidenova podpora Izraela mnohých z nich nahnevala. Už v primárkach vzniklo veľké hnutie demokratických voličov predovšetkým v štáte Michigan, ktorí pre túto politiku odmietali Bidena podporiť a v tomto postoji zotrvali aj pri Harrisovej.
Kľúčovým faktorom bude, či prídu k voľbám alebo zostanú doma. Väčšinovo budú voliť demokratov, avšak pokiaľ vyššie percento k urnám nepríde, Trump môže v Michigane poľahky vyhrať.
V tejto komunite však dochádza aj k zaujímavým zmenám, ktoré síce momentálne nemajú veľký dosah, ale do budúcnosti môžu mať ďalekosiahle následky. Moslimskí voliči sú totiž dlhodobo výrazne konzervatívnejší než Demokratická strana a za demokratov hlasujú predovšetkým pre výrazne kritický jazyk republikánov voči prisťahovalcom a islamu.
V meste Hamtramck v Michigane, ktoré je prvým mestom s väčšinovou moslimskou populáciou v USA, bol pred tromi rokmi zvolený za starostu moslim Amer Ghalib. Ten bol spočiatku oslavovaný ako dôkaz diverzity, avšak len do chvíle, kým zakázal vyvesovanie LGBTI vlajky na mestských budovách. V septembri navyše vyjadril podporu Trumpovi.
Začínajú sa tak ukazovať prvé trhliny vo vzťahu medzi moslimskými voličmi a demokratmi aj mimo témy vojny v Gaze.

Aj keď kampaňové príspevky v hodnote desiatok miliónov dolárov sú v amerických prezidentských voľbách už bežné, do súčasných volieb sa zapájajú viacerí známi miliardári aj osobne.
Asi najznámejším prípadom je Elon Musk, ktorý pravidelne vystupuje na Trumpových volebných zhromaždeniach a založil vlastnú organizáciu America PAC s rozpočtom viac ako 100 miliónov dolárov, ktorá vedie kampaň v prospech Trumpa v siedmich rozhodujúcich štátoch. Táto Muskova organizácia sa zameriava predovšetkým na takzvanú pozemnú hru, teda mobilizuje tisíce ľudí, ktorí chodia od dverí k dverám a osobne presviedčajú voličov.
Na strane demokratov zase čoraz častejšie vystupuje miliardár Mark Cuban, ktorý je známy z biznisovej televíznej show Shark Tank a je zároveň spolumajiteľom basketbalového klubu Dallas Mavericks.
Harrisovú podporujú aj zakladateľ Microsoftu Bill Gates či investor Michael Bloomberg.
Mnohí miliardári sa však, naopak, rozhodli byť neutrálni, pretože akákoľvek politická preferencia ich môže stáť budúce vládne kontrakty.
Rozhodnutie zakladateľa Amazonu a majiteľa novín Washington Post Jeffa Bezosa zrušiť tradíciu podpory týchto novín pre jedného z kandidátov (Harrisovú) je možné vnímať v tomto kontexte, keďže jeho ďalšia firma Blue Origin má významné kontrakty s Pentagónom.

Republikánom v tomto roku praje volebná mapa v boji o Senát. Na väčšinu im stačí získať dve kreslá, pričom kreslo v Západnej Virgínii majú prakticky isté.
Ich ďalšie najpravdepodobnejšie zisky sú v štátoch Montana a Ohio, ktoré – hoci majú demokratických senátorov – patria medzi republikánske bašty.
Predovšetkým situácia v Montane vyzerá veľmi priaznivo, keďže republikánsky kandidát Tim Sheehy vedie pred demokratickým senátorom Jonom Testerom v pomere 50 : 46. Nič však nie je isté. Tester už v minulosti prekonal predvolebné prieskumy a v tomto výrazne republikánskom štáte bol zvolený dvakrát. Navyše Sheehy čelí v závere kampane pochybnostiam o svojom strelnom zranení.
V Ohiu zatiaľ vedie na úrovni štatistickej chyby súčasný demokratický senátor Sherrod Brown, avšak republikán Bernie Moreno sa naňho rýchlo doťahuje. V posledných dvoch týždňoch navyše pribudli republikánom dve dobré správy, z Pensylvánie a Wisconsinu.
Republikánski kandidáti podporení výraznými výdavkami Trumpovej kampane sa v týchto štátoch dotiahli na súčasných demokratických senátorov a tieto súboje sú úplne otvorené. Panika demokratov je viditeľná aj v tom, že súčasní senátori začali v televíznych reklamách zdôrazňovať hlasovanie za Trumpove zákony, predovšetkým v otázke ciel.

Predpokladané úspechy kandidátov jednotlivých strán vo voľbách do Senátu USA podľa predvolebných prieskumov. Červená farba vyznačuje štáty s pravdepodobným úspechom kandidátov za Republikánsku stranu, modrá za Demokratickú stranu. Tmavosivá farba označuje štáty, kde sú prieskumy veľmi tesné, svetlosivá štáty, kde sa voľby do Senátu tentoraz nekonajú. Šrafovanie znamená, že kandidát jednej strany má šancu získať kreslo, ktoré v súčasnosti patrí druhej strane. Celkový počet kresiel v Senáte USA je 100. Bez rozlíšenia tesných prieskumov projekt RealClearPolitcs predpokladá, že republikáni získajú väčšinu v Senáte s počtom 51 kresiel. Zdroj: realclearpolitics.com
Republikáni však čelia neočakávaným problémom v konzervatívnej Nebraske a v Texase. Nebraska nemala byť žiadnym problémom (Trump v nej v roku 2020 vyhral v pomere 58 : 39), až dokým sa neobjavil nezávislý kandidát a známy odborový predák Dan Osborn. Ten na republikánsku senátorku Deb Fischerovú stráca v prieskumoch iba dve percentá. Pokiaľ vyhrá, pôjde o veľké prekvapenie volieb.
V Texase si súčasný republikánsky senátor Ted Cruz udržuje pred kandidátom demokratov Colinom Allredom náskok štyri percentá, je to však na hranici štatistickej chyby.
Demokrati dlhodobo vyvíjajú aktivity na získanie Texasu, keďže ide o druhý najväčší štát s vysokou mierou imigrácie. Republikáni zatiaľ kontrolujú moc na všetkých úrovniach, víťazstvo Allreda by bolo pre nich zdrvujúce.
Kontrola Senátu a Snemovne reprezentantov, kde sú volebné súboje ešte nepredvídateľnejšie, tak zostáva zatiaľ nejasná. Ktorákoľvek strana však nakoniec preváži, vládnuť bude najtesnejšou možnou väčšinou.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.