Fico, Matovič či Heger Kto môže za to, že si musíme uťahovať opasky

„Splácanie účtu za bývalú vládu.“ Taký podnadpis niesla prezentácia, v ktorej Robert Fico v polovici septembra spolu s ďalšími koaličnými lídrami predstavil konsolidačný balíček. 

Rámcovanie bolo jasné. Za zvýšenie DPH, okresanie daňového bonusu či zrušenie rodičovského dôchodku nemôže najnovšia vláda Roberta Fica, ale tá predchádzajúca. Lepšie povedané, tri predchádzajúce, na ktorých čele sa vystriedali Igor Matovič, Eduard Heger a nakoniec Ľudovít Ódor.

Títo traja sú podľa koalície hlavnými vinníkmi dnešnej situácie a nebyť ich, žiadna konsolidácia by nutná nebola. Toto je mantra, ktorú v súvislosti s konsolidáciou Robert Fico, ale ani šéf ministerstva financií, ktorý je za vypracovanie konsolidácie zodpovedný, nikdy nezabudne dodať.

Môže za to bývalá vláda.

Je to však naozaj tak? Dokázali vlády za tri roky tak pokaziť verejné financie, že sme dnes najhorší z celej Európskej únie?

Nesplnené sľuby

Na to, aby sme našli správnu odpoveď, sa treba pozrieť, v akom stave sa verejné financie nachádzali v roku 2020, keď výkonnú moc odovzdal Smer vláde Igora Matoviča.

Obdobie pred začiatkom pandémie sa z ekonomického hľadiska označovalo za dobré časy. HDP rástlo, úroky boli na historicky nízkych úrovniach, darilo sa aj zamestnanosti, čo zvyšovalo daňové a odvodové príjmy. 

Štátna kasa tak mala čoraz viac peňazí a vďaka dobrej situácii nemusela míňať toľko peňazí na rôzne dávky, ako napríklad podporu v nezamestnanosti.

Nešlo len o Slovensko, podobná situácia panovala naprieč celou Európskou úniou. Niektoré štáty to vedeli z pohľadu verejných financií dobre využiť. 

Napríklad Nemecko, Portugalsko či Švédsko hospodárili s prebytkom a znižovali postupne dlh. Nešlo len o štáty západnej Európy, prebytok dosiahlo v roku 2019 aj Slovinsko, Bulharsko či susedné Česko.

Slovensko, naopak, ani v tom najlepšom momente nedokázalo vyviaznuť z deficitu.

Najlepší výsledok sme dosiahli v roku 2018, keď schodok verejných financií dosiahol jedno percento HDP.

O vyrovnanom rozpočte sa pritom pravidelne hovorilo a v zákonoch o rozpočte sa niekoľkokrát písalo, že o dva roky ho Slovensko dosiahne. Záväzné však je iba to, čo sa naplánuje na najbližší rok.

Vyrovnaný rozpočet preto zostal iba nesplneným sľubom.

V roku 2019 deficit dosiahol 1,2 percenta. V roku 2020, keď už bola deväť mesiacov pri moci nová vláda Igora Matoviča a naplno prepukla pandémia, skončil deficit na úrovni 5,3 percenta HDP. To je skok niekoľko miliárd.

Pravda je však taká, že za časť tohto nárastu je ešte zodpovedná predpandemická vláda. Krátko pred voľbami totiž vtedajšia koalícia schválila niekoľko zákonov, ktoré výrazne navýšili výdavky. Išlo napríklad o zdvojnásobenie trinástych dôchodkov či 10-percentné nárasty miezd vo verejnej správe a podobne.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tak tesne pred začiatkom pandémie odhadla, že deficit dosiahne v roku 2020 okolo 2,5 percenta HDP.

„Zatiaľ čo iné krajiny mali vyrovnanú bilanciu alebo išli do prebytku, my sme sa zrazu priblížili pred pandémiou k maximálne dovolenému stropu,“ povedal v rozhovore pre Postoj šéf Rady Ján Tóth. Podľa pravidiel Európskej únie totiž môže deficit dosiahnuť maximálne tri percentá HDP.

Neboli sme najhorší, už sme

Dobré časy sme teda nevyužili na prípravu na možné krízy. Tie totiž nevyhnutne prichádzajú. A v roku 2020 prišla taká kríza, akú nikto nečakal.

V dôsledku pandémie sa zrazu zastavil svet, obchody a služby zostali zatvorené, ľudia sedeli doma a na nejaký čas sa zastavila ekonomika. Aby neskolabovala, štáty do nej začali liať veľké množstvo peňazí, čo okamžite zvýšilo deficity.

Slovensko sa so svojimi 5,3 percenta vôbec neradilo k najhorším krajinám. Španielsko presiahlo deficit desať percent, Belgicko malo deväť percent, Rakúsko osem... Naša krajina tak patrila k tým, čo dali na zvládnutie pandémie menej peňazí.

V roku 2021 bol deficit ešte na viac ako päťpercentnej úrovni, potom však zrazu dosiahol v roku 2022 iba 1,7 percenta. To bolo najmä vďaka tomu, že začala rásť inflácia a príjmy štátu z daní sa preto zvýšili. Výdavky sa súčasne darilo udržať na uzde.

Počas roka 2022 však Igor Matovič začal pracovať na svojom rodinnom balíčku, ktorý priniesol veľké zvýšenie prídavkov na dieťa, ako aj daňového bonusu, ale znamenal aj rozpad koalície. Nové pravidlá začali platiť v roku 2023. K tomu sa pridal rodičovský dôchodok, ktorý presadil minister práce Milan Krajniak.

Rok 2022 zároveň priniesol ďalšiu krízu. 

Vypukla vojna na Ukrajine, a tak výrazne stúpli ceny energií. Vláda sa rozhodla domácnosti, ale aj podniky pred týmto nárastom ochrániť. Hegerov kabinet tak na rok 2023 pripravil štátnu pomoc, ktorá zastropovala cenu plynu pre domácnosti a dala možnosť niektorým firmám čerpať podporu.

Milan Krajniak, Igor Matovič a Eduard Heger po zasadnutí vlády v roku 2022. Foto: TASR/Martin Baumann

V roku 2023 sa rozpadla aj vláda Eduarda Hegera. Nastúpila úradnícka vláda, ktorá nezískala v parlamente dôveru. To však neznamenalo, že by parlament nebol schvaľoval ďalšie zákony. Blížili sa voľby a to je vždy obdobie, ktoré sa hemží návrhmi zvyšujúcimi štátne výdavky.

Parlament tak napríklad schválil mimoriadnu valorizáciu dôchodkov, ktorá navýšila deficit o 600 miliónov eur. Nešlo pritom o iniciatívu úradníckej vlády alebo vtedy už rozpadnutej koalície Igora Matoviča.

Mimoriadne navýšenie dôchodkov navrhol poslanec Hlasu Erik Tomáš ako pozmeňovací návrh k inému zákonu. Pozmeňovací návrh prešiel, podporilo ho viac ako 110 poslancov, medzi ktorými boli aj poslanci zo Smeru či z Hlasu.

Život nad pomery sa nevypláca

Na konci roka 2023 už terajšia vláda schválila ďalšie opatrenie, ktoré výrazne prispelo k navýšeniu deficitu. Bol to jednorazový vianočný príspevok pre dôchodcov, ktorý im mal vynahradiť to, že plnohodnotný trinásty dôchodok začal platiť až v ďalšom roku.

Nakoniec deficit v roku 2023 dosiahol 4,9 percenta. Ak by nebolo bývalo mimoriadnej valorizácie a vianočného príspevku, mohol byť podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 4,1 percenta.

Pre vývoj deficitu bolo podľa Tótha rozhodujúce to, na akú úroveň sa dostal pred pandémiou. Ak by sme do nej boli vstúpili s vyrovnaným rozpočtom, deficit by bol v tomto krízovom roku dosiahol iba 2,8 percenta, čo je menej, ako malo Nemecko.

My sme však do krízy vhupli v zlom stave a to malo výrazný vplyv na ďalší vývoj stavu verejných financií.

To, že schodok počas pandémie a energetickej krízy výrazne vzrástol, je bežné. Ukazujú to aj výsledky iných európskych krajín.

Pomoc v kríze je legitímna záležitosť a nie je pre verejné financie až takou veľkou záťažou, pretože ide alebo by aspoň malo ísť o krátkodobé záležitosti. Na rok alebo dva možno zvýšia deficit, potom sa skončia a deficit sa vráti na predchádzajúce úrovne.

Treba však povedať, že energetická pomoc, ktorú schválila Hegerova vláda, bola veľmi štedrá a neadresná. 

Neadresnosť vyčítali odborníci aj Matovičovmu rodinnému balíčku, ktorý takisto prispel k tomu, že deficit zostal na vysokej úrovni.

Kto teda môže za to, že dnes musíme konsolidovať? 

Môže za to Ficov Smer a jeho dlhodobý štýl vládnutia, ktorý sa sústreďoval na sociálne balíčky, ale ruku k dielu priložili aj vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. 

Voľná jazda, ktorú parlamentu priniesla úradnícka vláda, to už iba dorazila.

V konečnom dôsledku ide o výsledok toho, že sme si vďaka rozhodnutiam spomenutých politikov žili nad naše pomery. 

Vyššie dôchodky, prídavky a nižšie dane sa páčia každému, no niekto to vždy musí zaplatiť. 

Budeme to teraz všetci aj cez vyššiu DPH.