Sebabičovanie nemeckých Zelených Jemný, empatický spojenec žien Habeck chce odrazu s motorovou pílou rozrezať zelenú srdcovku

Motorová píla patrí ako politický symbol argentínskemu prezidentovi Javierovi Mileimu. Libertarián, ktorý pohŕda štátom, si z nej počas volebnej kampane urobil svoju značku. Sľuboval, že bude píliť štát, a robí to.

Teraz si motorovú pílu požičal opačný typ politika. Zelený vicekancelár Nemecka Robert Habeck, ktorý spolu s manželkou napísal niekoľko detských kníh, je chlap ako z feministického sna: dobre vyzerá, ženám dáva prednosť, vie sa im aj podriadiť, nepôsobí však ako poženštený slaboch.

Fejtonista Frankfurter Allgemeine charakterizoval jemného, zádumčivého progresívca najlepšie, keď článku o Habeckovej obľube vo verejnom filozofovaní dal titulok: „Rozmýšľa ešte alebo už reflektuje?“

Pílou na zákon o dodávateľskom reťazci

Ten istý Habeck teraz na jednej podnikateľskej konferencii povedal o „zákone o dodávateľskom reťazci“, že jemu už nejde o jednotlivé zlepšenia, ale o to, „aby sme naštartovali motorovú pílu a celé sme to rozrezali“.

Habeck si tento zákon vybral ako symbol nadmernej byrokracie asi preto, že je pozostatkom veľkej koalície medzi CDU/CSU a SPD. To však nič nemení na tom, že ide o srdcovku jeho strany, prostredníctvom ktorej chcú Zelení tlačiť na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u dodávateľov z celého sveta.

Volebný manifest Zelených z roku 2021 obsahuje aj túto vetu: „Aby mohli podniky v budúcnosti presadzovať environmentálne a sociálne normy, ľudské práva a ochranu klímy a druhov..., je potrebný záväzný a účinný zákon o dodávateľskom reťazci na národnej a európskej úrovni.“

Teraz sa chce Habeck, ktorý je spolkovým ministrom klímy aj hospodárstva, podnikateľom zapáčiť a navrhuje, aby sa celý ten komplikovaný súbor predpisov, o ktorom sa rokuje aj v rámci smernice Európskej komisie, vyhodil.

Obzvlášť neobyčajne tvrdý slovník kráľa filozofa Habecka svedčí o hĺbke krízy identity, do ktorej sa Zelení po troch rokoch spoluvládnutia s SPD kancelára Olafa Scholza a pravicovými liberálmi z FDP dostali. Koaliční partneri obviňujú totiž najmä Zelených z rekordnej neobľúbenosti semaforovej koalície, ktorej pokračovanie si v prieskumoch prajú tri percentá nemeckých voličov.

Keď sa nemecké hranice takmer uzavreliNemecko má nového kancelára

Martin Leidenfrost

Zelení po prehratých voľbách v Sasku, Durínsku a Brandenbursku – s výnimkou Saska vypadli z regionálnych parlamentov – začali veľké teatro. Spytujú si svedomie a verejne sa bičujú. Keďže Habeck odjakživa pestuje štýl ofenzívneho pomenovania chýb, dilem a pochybností, ktorý sa pritom spája s demonštratívnou akcieschopnosťou, vycítil svoju šancu.

Najviditeľnejšia konzekvencia z volebného debakla je odstúpenie predsedníctva strany, teda mladej predsedníčky Ricardy Langovej a zrelšieho predsedu Omida Nouripoura. Predseda iránskeho pôvodu síce v ničom nezlyhal, ale takto to vo „feministickej“ strane chodí: bola to mladučká Langová, ktorá nechcene figurovala ako hrdinka pravicových neprajníkov na webe, lebo v celej kráse stelesňovala odtrhnutosť Zelených od reality. Nouripourovi to nepomohlo, musela padnúť aj jeho hlava.

Habeck ako kandidát na kancelára

Habeck tie pomery pozná. Keď Zelení na jar 2021 postavili vlastného „kandidáta na kancelára“, lebo prieskumy im dali stabilne nad 20 percent, otec štyroch detí Habeck mal pre túto úlohu potrebné skúsenosti. Ako vicepremiér najsevernejšej spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko viedol šesť rokov pre zelenú agendu kľúčové Ministerstvo za energetickú zmenu, poľnohospodárstvo, životné prostredie a vidiecke oblasti. V neúnavnom dialógu s poľnohospodármi tam dosiahol svoju malú severanskú biorevolúciu.

Zelení však v roku 2021 dali prednosť nepripravenej funkcionárke bez skúseností z vládnutia – lebo žena. Annalena Baerbocková už pred voľbami vyhorela, Zelení získali iba 15 percent a vicekancelárom sa stal Habeck.

Dnes to znie ako uletené sci-fi, ale Habeck sa v novom úrade iba počas zopár mesiacov dopracoval na pozíciu tajného kancelára Spolkovej republiky. Dvaja komentátori progresívneho Spieglu napísali: „So správnym kandidátom by sa Zelení mohli stať najsilnejšou stranou v Nemecku. Robert Habeck by bol človek, ktorý by nemožné dokázal urobiť možným. Ak všetko neklame, už sa začal rozcvičovať.“ Kolega dodal, že tajomstvom Habeckovho úspechu „je autenticita a empatia“.

Ešte jeden citát zo Spieglu: „Zelení ženú kancelára pred sebou, s jasnosťou, so šikovnou komunikáciou a s coolness.“ Kým Scholz na jar 2022 zneistil Nemcov svojim váhaním týkajúcim sa ozbrojenia prepadnutej Ukrajiny, misionársky založení Zelení pochodovali so silným pocitom zadosťučinenia, že história im dala za pravdu. Vo voľbách v kľúčovej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko sa ich zisk strojnásobil na 18 percent.

Na začiatku to naozaj vyzeralo, že Habeck sa v špeciálne preňho vytvorenom Spolkovom ministerstve hospodárstva a ochrany klímy osvedčí. Aby sa Nemecko čo najrýchlejšie odpojilo od ruských plynovodov a presadil urýchlenú výstavbu LNG-terminálov.

Keď sa ukázalo, že vo vytipovanom zálive pláva obľúbenkyňa zelených voličov sviňucha, „minister vonka“ aj v komerčnej televízii RTL vyložil dilemu, čo je dôležitejšie – boj proti Putinovi alebo prežitie sviňuchy? Pred environmentalistami vášnivo zvolal: „Milujem sviňuchy, pochádzam z pobrežia a som najväčším fanúšikom sviňuchy v spolkovej vláde.“ Tým prístupom zanechal silný dojem.

Nemecko v dávnom roku 2022 verilo, že Habeck bude skôr či neskôr kancelárom. K tomu sa hodilo, že sa ako kopredseda strany (spolu s Baerbockovou) od roku 2018 snažil zmieriť „postnárodnú“ „multi kulti“ stranu s prídavným menom „nemecká“.

Spisovateľ a literárny vedec promoval o romantickom básnikovi z východu Nemecka a hneď v prvom roku svojho predsedníctva inicioval turné po významných pamätných miestach nemeckého národa. Turné volali poeticky Des Glückes Unterpfand („záruka šťastia“). Bol to citát z nemeckej hymny „jednota a právo a sloboda/sú šťastia zárukou“.

Habeck, ktorému bolo z nemeckého patriotizmu kedysi „na vracanie“, začal na tých podujatiach iniciatívne rozprávať o domovine. Stranícka základňa sa trošku pohoršovala, široká verejnosť tlieskala.

Útoky islamistov a kotolne všetko zmenili

Vtedy pripravil pôdu na to, aby Zelení v semaforovej vláde mohli postupne ustupovať od svojej dogmy všeobjímajúceho azylového konania, tieto ústupky však už v roku 2024 drvivej väčšine nemeckých voličov nestačia.

Aj vďaka islamistickým atentátom, ktoré spáchali úspešní aj neúspešní žiadatelia o azyl, sa atmosféra v Nemecku prudko zmenila. Zelení kvôli migračnej otázke stratili počas iba dvoch-troch rokov priazeň veľkej časti nemeckej mládeže – a nacionalisti z AfD sa prehupli cez 20 percent.

Už na jeseň 2022 sa ukázali prvé náznaky, že Habeckova partia až tak dobre neovláda remeslo vládnutia, zelený armagedon nastal na jar 2023.

Habeck vtedy prišiel s asi najhlbšie siahajúcim opatrením zelenej revolúcie, s „Gebäudeenergiegesetz“ (GEG), ľudovo známym ako „zákonom o kúrení“. Revolúciu v kotolniach pripravil jeho štátny tajomník Patrick Graichen, ktorý krátko nato musel pre zelené rodinkárstvo odstúpiť.

Uprostred vojny o nemecké kotolneZelení, zďaleka najmenej skorumpovaná strana, sa práve zosmiešnili rodinkárstvom

Martin Leidenfrost

Pred tým však Graichen stihol vyplašiť Nemecko tým, že pred manažérmi komunálnych podnikov povedal: „Úlohou komunálnych podnikov je naplánovať demontáž plynových sietí.“ Išlo o rozvetvený systém potrubí s dĺžkou viac ako pol milióna kilometrov a hodnotou 270 miliárd eur, ktorý Nemci po celé generácie považovali za záruku bezpečnej energie.

Zákon o kúrení mal podľa pôvodných plánov platiť už od 1. januára 2024, t. j. už v nasledujúcej vykurovacej sezóne. Nové kotly by mohli byť prevádzkované len s väčšinou obnoviteľných zdrojov energie, napríklad s tepelnými čerpadlami, ktoré nemeckí Zelení propagovali ako zázračnú alternatívu. Všeobecný dojem, že Habeck chce nútiť milióny domácností, aby v priebehu niekoľkých mesiacov na vlastné náklady vytrhli svoje staré kotly z pivníc, mu politicky takmer zlomil krk.

Semaforová koalícia sa napokon dohodla na kompromise: časť reformy mala platiť až od roka 2028, funkčné vykurovacie systémy na olej a plyn by sa nemali vymeniť, zaviedla sa dokonca možnosť opravy pokazených kotlov. Už to nebolo o revolúcii, ale o evolúcii.

Toxickí parťáci

Z tajného kancelára Habecka je však odvtedy v mnohých regiónoch Nemecka persona non grata. Šlezvickí poľnohospodári, s ktorými v minulosti tak konsenzuálne rokoval, ho počas povstania sedliakov v minulej zime nepustili z kompy na pevninu.

Dnes sú Zelení nenávidení. Zelení aktivisti, ktorí lepia plagáty pre stranu, sa zvlášť na národne uvedomelejšom východe krajiny stali terčom fyzických útokov. Strana, ktorá sa dlhodobo teší priazni mediálnej, umeleckej, akademickej a intelektuálnej elity Nemecka, považovala za prírodný zákon, že s volebným ziskom 15 percent bude určovať minimálne 51 percent politickej agendy. Tie časy sú preč. Sú vnímaní ako toxickí parťáci.

Medzi sebou debatujú, či majú na celonemecké voľby v septembri 2025 vôbec postaviť kandidáta na kancelára, či to nebude pôsobiť ako smiešna trúfalosť. Ak postavia, Habeck má dobré šance. Ten už s motorovou pílou rozmýšľa, ako spraviť zelený program príťažlivejším.

Ostatné špičky strany sa zatiaľ ešte bičujú. Steffi Lemkeová, spolková ministerka životného prostredia, povedala: „Môžete sa buď zamerať na abstraktné potreby, alebo uprednostniť realitu života ľudí. V tomto prípade sme stratili rovnováhu. (...) Chceli sme príliš veľa a príliš rýchlo.“

Cem Özdemir, spolkový minister poľnohospodárstva s tureckými koreňmi, pre Frankfurter Allgemeine napísal článok o svojej dcére a o správaní mužov, ktorí trpia mizogýniou a ktorých prastarí otcovia sa nevolali Hans alebo Emil: „Ak chceme dať odpoveď na to, čo ženy prežívajú a čoho sa obávajú v každodennom živote, musíme urobiť predovšetkým jednu vec: povedať, ako to je.“

Súhrnne vzaté, zelení predáci momentálne opisujú svoju stranu ako ideologickú, alarmistickú, byrokratickú, nesociálnu, odrezanú od reality, naivnú pri migračnej otázke a unáhlenú v klimapolitike. Takže presne tak, ako ju liberálni, ľavicoví a konzervatívni súperí opisovali roky. Svojimi slovami hovoria: áno, sme presne takí.

Z toho však ešte nevyplýva nová príťažlivejšia agenda.

Prekliatie migrácieAk sa CDU konečne neprizná k prvotnému hriechu Merkelovej z leta 2015, skončí iba o trochu lepšie ako Scholzova vláda

Martin Leidenfrost

Ako z toho von

Habeck so svojou motorovou pílou možno mieri k prúdu, ktorému sa v americkej Demokratickej strane hovorí „supply-side progressivism“. Takíto progresívci sú presvedčení, že pre ochranu klímy treba viac a nie menej stavať – viac veterných turbín, viac elektrických vedení, viac železničných tratí. Aj viac bytov pre chudobných.

„Progresívci zo strany ponuky“ veria, že treba prekonať byrokratické prekážky v zrýchlenom konaní – tak ako to ukázal Habeck pri LNG termináloch. Ide o typ liberalizmu, ktorý si so svojou agendou hojnosti („viac, viac, viac“) požičiava klasické ekonomické liberálne názory a integruje ich do nového progresívneho svetonázoru.

Nemali by sme nemeckého vicekancelára Roberta Habecka podceniť, je to predsa len zručný a kreatívny politik. On asi chápe, že Zelení so svojou migračnou a ľudskoprávnou agendou nemôžu získať nových voličov. Môžu akurát dúfať, že migrácia bude vo volebný deň znervózňovať Nemcov menej ako teraz.

Ako ukázali aj nedávne voľby v Rakúsku, je iba jedna téma, pre ktorú niektorí ľudia napriek sklamaniu stále volia Zelených – a to je ich environmentálna a klimatická politika.

Ak Zelení odstránia z programu všetko, čo ako „zákon o dodávateľskom reťazci“ môže viesť k väčšej byrokracii, environmentálny program môže byť celkom krátky. Nanajvýš nie je garantované, že voličské jadro, ktoré tradične verí v udržateľnosť podľa princípu „menej, menej, menej“, sa s Habeckom vydá na cestu do neznámych vôd viac-viac-viac-progresivizmu.

Zelený filozof Habeck ide s motorovou pílou do veľkého rizika.

A možno pílu ani nevie použiť.