Tamto na počítači poslankyne Plavákovej Teraz je tá príležitosť, aby si kresťania vzali dúhu späť

Tak by mohli konzervatívni kresťania zareagovať na postupné „zdúhovovanie“ verejného života.

Pred tromi rokmi bola situácia taká, aká je aj teraz: vnímame každú verejne vztýčenú dúhovú vlajku ako ďalšie malé víťazstvo aktivistov ideológie LGBTQIAA+ a ako našu osobnú prehru. Žerie nás to.

Navrhoval som preto, aby sme si vzali dúhu späť.

Veď ona je naša.

Napísal som s plnou vážnosťou: Oni ju šlohli nám, šlohnime si ju späť!

Je fakt, že uzurpácia dúhy hnutím queer v posledných desaťročiach bola úspešná, ale to nič nemení na tom, že dúha už tisícky rokov pripomína Noema a zmier po potope.

V Knihe Genezis 9, 12 – 16 je napísané: „A Boh hovoril ďalej: ‚Toto bude znakom zmluvy, ktorú uzavieram na večné pokolenia medzi mnou a vami a všetkými živými bytosťami, čo sú s vami: Svoj oblúk umiestňujem v oblakoch, aby bol znakom zmluvy medzi mnou a zemou.

Keď zastriem zem oblakmi a keď sa v oblakoch zjaví moja dúha, vtedy si spomeniem na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a medzi vami i každou živou bytosťou. Už nikdy nebude vôd potopy, ktorá by zahubila všetky živé tvory. V oblakoch bude oblúk, uvidím ho a spomeniem si na večnú zmluvu, uzavretú medzi Bohom a každou živou dušou všetkých živých tvorov, čo sú na zemi.“

Keď sa v oblakoch zjaví moja dúha – Všemohúci by sa nebol mohol vyjadriť jasnejšie.

Budeme obviňovaní z blízkosti k poľovníkovi objímajúcemu na dvore svoju suku.

Dúha patrí Pánovi. On ju stvoril, stvoril ju pre nás, mali by sme ju vrátiť jemu.

Dostal som vtedy veľa pozitívnych ohlasov, chod dejín som však hneď nezmenil – slovenskí kresťania stále nevyvesujú dúhu a nečudujem sa im.

Teraz v stredu sa to vyostrilo na pôde vašej Národnej rady.

Odteraz vyzerajú odporcovia „zdúhovenia“ viac než kedysi ako chrapúni a sprostáci, ba ako dezolátni smradľaví lúzri.

Aj keď si každý slušný konzervatívec už dávno drží odstup od aktérov stredajšieho hulvátstva, budeme obviňovaní z blízkosti ku kapitánovi so zrelosťou večne urazeného škôlkara a k poľovníkovi objímajúcemu na dvore svoju suku.

Spája nás totiž jedna vec: ani im, ani nám sa dúhová vlajka nepáči.

Tu chcem upozorniť na jeden detail: čo to vlastne bola za vlajka, ktorú poslankyňa Progresívneho Slovenska Lucia Plaváková mala nalepenú na svojom notebooku?

Strávil som hodinu pátraním, ale neprišiel som na jednoznačnú odpoveď.

Medzi rôznymi verziami dúhovej vlajky sa už dávnejšie presadila tá zjednodušená so šiestimi pruhmi, Plavákovej nálepka sa však skladala hneď z ôsmich farieb.

Kresťanské zdúhovenieBratia a sestry, vráťme si späť dúhovú vlajku!

Martin Leidenfrost

Nebol to teda symbol pacifistického hnutia, ten má sedem pruhov usporiadaných v opačnom poradí a k tomu ešte nápis PACE.

Osem pruhov mala pôvodná dúhová vlajka hnutia LGBT, ktorú americký umelec Gilbert Baker navrhol v roku 1978 na Gay Freedom Day, z ktorého boli neskôr dúhové pochody.

Keďže spoločnosť Paramount Flag Company so sídlom v San Franciscu vtedy nebola schopná priemyselne vyrábať Bakerovu žiarivo ružovú farbu („hot pink“), musela sa vlajka zredukovať.

Nechajme teraz bokom, že Gilbert Baker v roku 2003 apeloval na návrat k osempruhovej verzii, ale potom v roku 2017 predstavil nový deväťpruhový návrh, ktorý obsahoval aj levanduľový pruh.

To je teraz jedno, lebo HOT PINK v Plavákovej nálepke chýba. 

To už nie je tá dúha, ktorá vyjadruje zmierenie medzi Bohom a človekom. 

Podpredsedníčka PS sa teda nevrátila k pôvodnej verzii dúhovej vlajky z roku 1978.

Jej srdiečko s nápisom „ZONE OF INCLUSION“ stále v niečom znázorňuje dúhu, zároveň je tam už prítomné niečo iné.

Slovom, najpokročilejšia vizionárka v politbyre Progresívneho Slovenska sa začína odvracať od klasickej dúhy. 

Ja si myslím, že je to výborná správa.

Rovnako považujem za výborné, že dúhová vlajka v najuvedomelejších metropolách Západu dnes už predstavuje prekonaný, dokonca pomaly až politicky nekorektný relikt.

Keď som v tomto lete navštívil Manchester, všimol som si, že tam boli takmer všetky dúhové vlajky vymenené za oveľa komplexnejšiu symboliku: zväčša za nebinárnu vlajku, ktorú v roku 2017 vymyslel grafický dizajnér Daniel Quasar.

Je to šesťpruhová dúha s klinom na ľavej strane, ktorý obsahuje všeličo, napríklad farby Trans Pride a hnedú a čiernu farbu za People of Colour. Tento klin, ktorý smeruje k dúhovej vlajke, symbolizuje smer pokroku, ktorý je ešte potrebné dosiahnuť.

To už nie je tá dúha, ktorá vyjadruje zmierenie medzi Bohom a človekom. Tá už nie je naša.

No vytvára to skvelé podmienky na to, aby sme čo najskôr mohli začať s našou kresťanskou partizánčinou.

Ideologický súper je zmätený, nadobro sa stráca vo vlastných symboloch, hviezdach a farbách – a my ho môžeme zmiasť ešte viac.

Čím viac sú progresívci neverní dúhe, tým vernejší budeme dúhe my.

Našej nebeskej dúhe.