Huliak verzus Plaváková Nikto iný tak neposilňuje progresívcov ako Ficom vedený koaličný zlepenec

Pri komentovaní incidentu, keď poslanec SNS Rudolf Huliak nazval parlamentnú kolegyňu z PS Luciu Plavákovú „sukou“, by bolo ľahké zaujať konzervatívnu džentlmenskú pózu, pokarhať slovenského národného neokrôchanca a zdôrazniť, že na ženu takto verejne zákonodarca nemá útočiť, ani keď je z opačného tábora a jej názory pokladáme za pomýlené. No to by bolo ako nosiť medveďa do lesa.

Neobstojí ani argument, že išlo predsa o tému ochrany nenarodeného života. Iste, ani nám sa nepáči, keď napríklad Annu Záborskú v internetových diskusiách všelijakí anonymovia častujú pre jej pro-life postoje „ježibabou“ alebo ešte horšie. No zatiaľ sme nezaznamenali, že by ju takto verejne okrikovali priamo čelní predstavitelia PS na parlamentnej pôde.

Až by sa zdalo, že SNS chcela sporom s Plavákovou prekryť aspoň na jeden deň skutočnosť, že koalícia sa chystá Slovákom výrazne zvýšiť dane v rámci konsolidačného balíčka. No to by boli na národniarov asi príliš sofistikované ťahy. 

V každom prípade, keď sa po voľbách v roku 2016 vrátila Slovenská národná strana po štvorročnej prestávke do parlamentu, Andrej Danko vyhlasoval, že z nej chce mať stranu, ktorá bude „odborná“ a „slušná“ – hlavne však úplne iná ako pod vedením Jána Slotu. A takto to s SNS opäť dopadlo...

Koalícia vyrába progresívnych mučeníkov

Úsmevné je, že celý spor, zdá sa, spustili samolepky na notebooku Lucie Plavákovej, ktoré podráždili Andreja Danka. Iste, poslankyňa PS tam má nalepené aj dúhové srdiečko. No popri ňom aj slovenskú vlajku. Kto by to mal oceniť viac ako poslanci SNS?

A teraz vážne! Jedna vec je politická (ne)kultúra, ktorú predstavuje útok Rudolfa Huliaka na opozičnú poslankyňu. Iná vec je, že v priebehu dvoch týždňov ide už o druhého politika Progresívneho Slovenska, z ktorého koalícia robí martýra.

Minulý týždeň bol koaličnými poslancami z postu podpredsedu parlamentu odvolaný Michal Šimečka. Politicky mu to nijako neuškodilo. Naopak, Robert Fico vlastne lídra PS poctil a vyzdvihol tým, že z neho spravil oficiálne svojho hlavného politického súpera. Šimečka zo svojho odvolávania vyťažil a odišiel ako politická obeť vládnej mocenskej zvole.

Ani včerajšie neokrôchané správanie politikov SNS nemá nijaký iný výsledok ako ten, že teraz ľudsky s Luciou Plavákovou sympatizujú aj voliči, ktorí by inak mali voči jej témam a návrhom skôr rezervovaný postoj. Vidia totiž v prvom rade ženu, na ktorú sa vulgárne oboril chlap.      

Do tretice prišla správa, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová podala trestné oznámenie na spisovateľa Michala Hvoreckého, lebo ju v komentári pre Denník N označil za „neofašistku“. Na jednej strane nie je nič nové, že so slovom „fašista“ sa v slovenskom progresívnom prostredí narába priveľmi voľne. Na druhej strane to, že ministerka zvolila trestnoprávnu cestu, opäť vyznie ako perzekúcia Hvoreckého.

Dajme to do kontrastu s podobným incidentom, keď Michal Havran označil pred rokmi Richarda Sulíka za „trápnučkého fašistu“. Predseda SaS vtedy avizoval, že na publicistu podá občianskoprávnu žalobu. No napokon od toho Sulík upustil. Zvolil cestu priamej verejnej debaty s Michalom Havranom pred obecenstvom, z ktorej vtedajší šéf liberálov napokon vyšiel víťazne.

Richard Sulík vtedy postupoval rozumnejšie a v konečnom dôsledku zmierlivo. Martina Šimkovičová postupuje mocensky a neprezieravo. Ak jej trestné oznámenie polícia nehodí do koša, Michal Hvorecký získa nimbus vládou perzekvovaného spisovateľa. Navyše, ak sa vec dostane pred súd, ten môže spisovateľa aj oslobodiť, čo si kritici ministerky vyložia ako voľnú kartu na ďalšiu kritiku...

Skrátka, Smer a SNS si veľmi čudne vyberajú terén, na ktorom chcú s opozičnými progresívcami zvádzať svoje bitky. Sú to bojiská, kde každé prvoplánové víťazstvo vládnej koalície v skutočnosti progresívcov z dlhodobého hľadiska posilňuje.

Inými slovami, nikto dnes na Slovensku nefúka progresívcom do plachiet tak silno ako predstavitelia koaličných strán. Robert Fico, Andrej Danko, Rudolf Huliak či Martina Šimkovičová sú pre PS darom z nebies a vodou na mlyn.

Zlepenec

Dodajme, že toto vládnou koalíciou organizované posilňovanie progresívcov sa deje za situácie, keď sa koaličné strany hryzú medzi sebou a na verejnosti.

Keď včera Andrej Danko vykázal pre samolepky Luciu Plavákovú zo sály, ona sa voči tomu odvolala a v následnom hlasovaní jej dali za pravdu nielen poslanci opozície, ale aj koaličného Hlasu. Predseda SNS označil hlasovanie poslancov Hlasu spolu s opozíciou za porušenie koaličnej dohody.

Robert Fico do slovníka slovenskej politiky vniesol okrem iného aj slovíčko „zlepenec“. Od čias vlády Ivety Radičovej takto zvykol označovať široko rozkročené projekty svojich politických protivníkov.

Niečo pravdy na tom skutočne bolo. Koaličné stredopravé vlády v rokoch 2010 – 2012 a 2020 – 2023 charakterizovali vzájomné ostré spory, ktorými ich aktéri zaťažovali verejnosť a v oboch prípadoch vyústili do ich predčasného konca. Ficove vládne koalície s tým zvyčajne silne kontrastovali, lebo ich tvorilo spravidla menej strán a svoje spory na verejnosť neprenášali.

Teraz je to však inak. Andrej Danko opakovane a ostro útočí na Hlas. Pred pár dňami na neho ostro reagoval aj Peter Pellegrini, čo je zo strany prezidenta bezprecedentná nadpráca v prospech jednej politickej strany, z ktorej náhodou vzišiel.

Pre Hlas pod vedením Matúša Šutaja Eštoka je dosť ponižujúce, že si nevie urobiť poriadok s menším koaličným partnerom a prosiť o intervenciu musí buď premiéra Roberta Fica, alebo prezidenta Petra Pellegriniho.

Predseda Smeru zatiaľ pôsobí tak, akoby si konflikt svojich koaličných partnerov užíval. Pred verejnosťou už však nezaprie, že hoci kedysi nálepku „zlepenca“ vtláčal iným, dnes sám jeden zlepenec vedie.