Prečo prísť na pochod za život Pochod ako šanca pre cirkev a spoločnosť

V nedeľu 22. septembra sa v Košiciach uskutoční po štvrtýkrát Národný pochod za život. Možno sa to zdá len mne, ale tento rok prípravám pochodu akosi chýba momentum. Máme za sebou tlačové konferencie a pár tlačových správ, pozvánku košických biskupov…, ale vo vzduchu akoby chýbalo nejaké nadšenie, akoby prípravy nerezonovali tak ako v minulosti.

Nie je to však len o prípravách samotného pochodu. Momentum vlastne v ostatných rokoch chýba pro-life hnutiu na Slovensku celkovo.

Tento stav má svoje dlhodobejšie príčiny. Kto čo i len trochu sleduje pro-life scénu v neziskovom sektore na Slovensku, vie, že dnes trpí rozdelením. Na jednej strane je staršia generácia pro-liferov okolo Fóra života, ktorú charakterizuje dialogickejší prístup a dôraz na sociálnu podporu žien a rodín.

Na druhej strane je tu mladšia generácia pro-liferov okolo neziskoviek ako Aliancia za rodinu, Asociácia za život a rodinu, Spoločenstvo Ladislava Hanusa či Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku. Tú charakterizuje asertívnejší prístup vo verejnej debate a legislatívny aktivizmus.

Z týchto kruhov prišla aj iniciatíva pre ďalší národný pochod, pri ktorom, žiaľ, Fórum života medzi partnermi nefiguruje. Rozdelenie nie je celkom generačné, určite by sa našli výnimky. Sčasti je tiež previazané osobnými spormi, ale kdesi v jadre ide napokon o dva odlišné prístupy k tomu, akoby malo pro-life hnutie napredovať.

Nielen generačný rozdiel v pro-life hnutí

Príčiny sú však podľa mňa hlbšie a väzia v súčasnom dianí v Katolíckej cirkvi vo svete, čo sa premieta aj v slovenskej cirkvi a slovenskom pro-life milieu, ktoré tvoria predominantne katolíci.

Povedal by som, že ide de facto o spor o odkaz pontifikátu Jána Pavla II. Na jednej strane sú tí, ktorí Jána Pavla považujú za najdôležitejšieho pápeža modernej doby; ktorí si myslia, že jeho učenie, zvlášť o manželstve, rodine, živote a sexualite, je dnes rovnako, ak nie viac relevantné ako v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

De facto ide o spor o odkaz pontifikátu Jána Pavla II. Na jednej strane sú tí, ktorí Jána Pavla považujú za najdôležitejšieho pápeža modernej doby. Na druhej strane sú tí, ktorí si myslia, že jeho odkaz je prekonaný pontifikátom pápeža Františka.

Na druhej strane sú tí, ktorí si myslia, že Wojtylov odkaz je prekonaný pontifikátom pápeža Františka a dnešnou úlohou katolíkov vo svete a na Slovensku je namiesto múrov budovať mosty, namiesto pravidiel hovoriť o radosti a namiesto dogmatizmu ponúkať prijatie.

Nejde ani tak o to, čo reálne učil Ján Pavol II. a čo reálne učí František. Je pravda, že František má iné dôrazy. Sám je však nespochybniteľne pro-life. Skôr ide o celocirkevný a, áno, aj slovenský spor o interpretáciu ich odkazu, o to, ako narábajú s ich odkazom rôzne skupiny veriacich od biskupov cez kňazov až po laikov. Čo ktorá miestna cirkev považuje tu a teraz za svoje poslanie – v tom máme predsa voľnú ruku.

Je len veľmi ťažko nevidieť súvis medzi týmito širšími spormi v katolíckom svete a faktom, že v systematickejšom presadzovaní pro-life agendy slovenská hierarchia v ostatných rokoch poľavila, či už z vlastnej iniciatívy, alebo v dôsledku nálad medzi katolíkmi na Slovensku a vo svete.

Právnik Patrik DaniškaŽenu proti dieťaťu stavia potrat, nie jeho zákaz. Dnešný stav je nespravodlivý

Jakub Lipták

Chýbajú nositelia témy

Septembrový celonárodný pochod sa koná po dlhých piatich rokoch, a kým v minulom desaťročí bola Konferencia biskupov Slovenska jeho hlavným iniciátorom a organizátorom, dnes sa koná „len“ pod jej záštitou.

To je stále skvelé. Ako ukazuje prax z iných krajín, aj keď verejnú debatu treba viesť sekulárnym jazykom a pro-life postoj nepredpokladá žiadne náboženské argumenty, mobilizácia veriacich je pre úspech pro-life aktivít často extrémne dôležitá.

Verejným tajomstvom však je, že biskupov k opätovného zastrešeniu podujatia po dlhých diskusiách v zákulisí povzbudili práve ľudia z kruhu mladšej generácie pro-liferov.

Otázky manželstva, rodiny a života sú na pulze doby dnes rovnako ako v 60. rokoch 20. storočia. Sú extrémne dôležitou súčasťou našich najhlbších túžob.

Rozdelenie na pro-life scéne a vnútri cirkvi napokon osvetľuje fakt, že pro-life hnutiu na Slovensku dnes chýbajú lídri v politike. V minulom parlamente bola odvážnym nositeľom témy Anna Záborská.

Kým dvaja katolíci v premiérskom kresle, Igor Matovič a Eduard Heger, pre pro-life témy nič neriskovali, bola to ona, ktorá sa stala terčom nenávistnej kampane kartelu liberálnych strán, neziskoviek a médií. Po náhlom tragickom úmrtí Michala Považana, ktorý pre ňu v zákulisí odvádzal kus práce, jej to v súčasnom parlamente pôjde ešte ťažšie.

Napriek predvolebným prísľubom Milana Majerského, že na KDH sa pro-life voliči budú môcť spoľahnúť, z prostredia KDH dosiaľ najviac rezonovali volania Martiny Holečkovej po „nepolarizovaní“. Holečková z KDH odchádza, ale vedeli by ste povedať, kto zo zostávajúcich poslancov je hlasom KDH v tejto téme?

Absencia nositeľov pro-life témy v slovenskej politike je súčasťou širšieho marazmu, ktorým kresťanská politika u nás dnes prechádza, ale o tom inokedy.

„Sex predáva“ nie je len marketing

Sklamanie a istá letargia, frustrácia z absencie podstatnejších legislatívnych víťazstiev pro-liferov od roku 1989 celkovo a chýbajúce momentum v posledných rokoch, toto všetko by dnes mohlo zvádzať k tomu, aby sa blížiaci košický pochod ignoroval. Opak by mal byť pravdou.

Otázky manželstva, rodiny a života sú totiž na pulze doby dnes rovnako, ako keď Ján Pavol II. po divokých 60. rokoch 20. storočia na ne nanovo sformuloval kresťanské odpovede v encyklikách ako Humanae Vitae, na ktorej text mal veľký vplyv, a Familiaris Consortio, Centesimus Annus, Veritatis Splendor, Evangelium Vitae, ktoré sám napísal.

Sex predáva – to si nevymysleli marketingové agentúry, to je niečo vpísané hlboko do každého z nás. Otázky manželstva, rodiny a života sú extrémne dôležitou súčasťou reality ľudského života, našich najhlbších túžob.

Alexis de Tocqueville v polovici 19. storočia napísal, že každá politická turbulencia v Európe má svoj pôvod v nepohode rozvráteného rodinného kozubu, a nič nenasvedčuje tomu, že o dve storočia neskôr je niečo inak.

Každý z nás pozná muža, ktorému ničí život pornografia, či ženu, ktorá ľutuje potrat. Niekoho, kto sa trápi rozpadnutým manželstvom. Pár, ktorý túži po deťoch a nemá ich, alebo pár, čo má detí niekoľko a úprimne sa bojí, ako by zvládol príchod ďalších…

Môžeme pristúpiť na to, že o týchto témach nebudeme vo verejnom živote hovoriť, že nebudeme redukovať kresťanstvo na „kondómy a kultúrne vojny“, ako to tvrdia kritici zvnútra aj zvonka cirkvi.

Po umelom potrate mala mesiace pocit, že je stále tehotnáUž si nemyslím, že každý sa môže rozhodnúť, ako chce

Jana Holubčíková

Prikryť celú ľudskú sexualitu štítom lásky

Alebo môžeme tieto otázky, ako to nedávno krásne povedal na Národnom eucharistickom kongrese v americkom Illinois biskup Robert Barron, prikryť štítom lásky. Tieto otázky totiž, tak ako naše najhlbšie túžby, neodídu. Ale my sa ich môžeme pre dobro našej spoločnosti rozhodnúť prekryť a presvietiť ich láskou.

Barron v príhovore k 60 000 prítomným americkým katolíkom rozprával o tom, že dnes, v ére laikov, sú kresťanskí laici rovnako ako rehoľníci svojím spôsobom povolaní žiť rehoľné sľuby poslušnosti, chudoby a, áno, aj čistoty. Jeho slová sa oplatí odcitovať celé:

„Viem, že cirkev má v tomto smere veľmi zlú povesť. A počúvajte mladých ľudí, ktorí sa od cirkvi dištancujú, keď hovoria, prečo sa od nej dištancujú. Ako často hovoria: sexuálne učenie cirkvi, to nie je spravodlivé, je to príliš puritánske… ako sa oháňajú prstom. Povedzme im: A viete, čo je učenie cirkvi? Je to toto: prikryť celú ľudskú sexualitu štítom lásky.

Dovoľte mi to zopakovať. Prikryť celú ľudskú sexualitu štítom lásky. Čo je to láska? Nie pocit. Láska, povedal Tomáš Akvinský, je chcieť dobro druhého. V tom spočíva celý kresťanský život. Milovať sa navzájom, však? Žiť sexualitu tak, že nie je primárne pre vaše dobro, ale pre dobro toho druhého. Aby sa vaša sexualita stala skutkom lásky. Ak sa na to pozrieme takto, všetci vidíme, že celé učenie cirkvi v sexuálnej oblasti nemá nič spoločné s puritanizmom. Nie, naopak, cirkev oslavuje sexualitu. Nie sme nejaký dualistický puritánsky systém.

Chceme však celý život vrátane vašej sexuality prikryť štítom lásky. Zamyslime sa nad niektorými klasickými otázkami. Potraty a sexuálne zneužívanie, objektivizácia mužov aj žien, podvádzanie, kultúra vzťahov na jednu noc, pornografia. Čo majú všetky tieto veci spoločné? Žiadna z nich nepatrí pod štít lásky. Všetky sú v rôznej miere sexualitou obrátenou proti sebe. Cirkev nie je proti sexu. Je proti sexu, ktorý je oddelený od lásky.“

Všetky tieto veci, ako ďalej vysvetľuje biskup Barron, sú príkladom správania, keď druhého použijem ako prostriedok, nie ako človeka hodného vlastnej dôstojnosti.

Ako by vyzerali Spojené štáty americké, pýtal sa biskup Baron napokon účastníkov kongresu, keby štvrtina americkej populácie, 70 miliónov katolíkov, od zajtra začala žiť takto? Keby Bohu dali svoj život úplne celý vrátane svojho manželstva a rodiny, keby plánom lásky prežiarili svoje najhlbšie túžby mladí, manželia aj starší… Keby tieto hodnoty svedectvom svojho života vniesli medzi svoje rodiny, priateľov a kolegov.

A ako by vyzeralo Slovensko, môžeme sa pýtať my, keby podľa týchto hodnôt začalo zajtra žiť 60 percent našej populácie? Keby takto žili tri milióny slovenských katolíkov? Koľko z našich spoločenských problémov sa začína pri slovenskom rodinnom kozube…

To je otázka, ktorá by mala zaznieť v Košiciach. Ktorá by mohla prebudiť slovenských kresťanov a slovenskú spoločnosť. Prístup biskupa Barrona nás pozýva zahodiť falošnú dilemu medzi budovaním kultúry života a budovaním kultúry dialógu a stretnutia medzi živým odkazom Jána Pavla II. a najhlbším odkazom pápeža Františka. Ak slovenská cirkev v 21. storočí hľadá svoju tému, mohlo by ňou byť práve toto.

Vladyka Cyril Vasiľ o pochode za životAko môžeme bojovať úspešne proti menším prejavom zla v spoločnosti, ak tolerujeme veľké zlo?

Pavol Rábara

Aké náboženstvo chceme uctievať

Sociológ Juraj Buzalka v knihe Postsedliaci arogantne poznamenáva, že hlavným posolstvom najpočetnejšej občianskej manifestácie na Slovensku od roku 1989 –  Národného pochodu za život – je antiosvietenstvo. Toto prvenstvo by sme mali nosiť na hrudi ako odznak.

Účasť na predošlých národných pochodoch robí podľa mojich prepočtov Slovensko v mierke per capita najviac pro-life štátom naprieč Európou a Amerikou. K pomere na celkovú veľkosť obyvateľstva chodilo na celoslovenské národné pochody v minulosti desaťkrát viac ľudí ako na najznámejší a v absolútnej mierke najpočetnejší celonárodný pochod March For Life, ktorý sa koná každoročne v januári v americkom hlavnom meste Washington, D. C.

Keď Ján Pavol II. povedal, že Slovensko má pri evanjelizácii Európy tretieho tisícročia osobitné poslanie, na mysli mal určite aj kultúru života, ktorú na Slovensku skutočne žijeme viac než inde. Mali by sme na tom stavať.

Budovanie kultúry života je beh na dlhé trate, ako ukázala 50 rokov trvajúca a napokon úspešná kampaň amerických pro-liferov za zvrátenie rozsudku Roe vs. Wade. Žijeme v čase, keď sa my, na druhej strane Atlantiku, máme podľa našich osvietených mienkotvorcov spoliehať na šaša v Elizejskom paláci, ktorý napriek tomu, že mandát nemá ani doma, ani v zahraničí, neváhal právo na potrat presadiť priamo do francúzskej ústavy a s témou otravuje aj na úrovni Charty práv Európskej únie.

Keď sa v Británii či v Nemecku zákonmi bráni kresťanom sa pred potratovými klinikami čo i len modliť. V takomto období môže mať Slovensko skutočne osobitné poslanie.

Keď Ján Pavol II. povedal, že Slovensko má pri evanjelizácii Európy tretieho tisícročia osobitné poslanie, na mysli mal určite aj kultúru života, ktorú na Slovensku skutočne žijeme viac než inde. Mali by sme na tom stavať.

Slovensko možno nezmení svet svojou legislatívou, v tomto inšpiratívnu úlohu amerických pro-liferov nenahradíme ani nedorovnáme.

Ale môžeme mať pro-life akademikov, ktorých výskum a výučba bude formovať ľudí aj za našimi hranicami. Môžeme mať NaPro centrá a vyvíjať NaPro technológie, čo sa už teraz u nás deje viac než inde. Môžeme byť krajinou, kde je radosť deti počať, rodiť, vychovávať, v čom máme čo doháňať…

Môžeme byť krajinou, kde sa mladí medici a sestričky neboja ísť do gynekológie. Krajinou, kde tie najdôležitejšie otázky prikryjeme štítom lásky. A môžeme to spraviť tak, že to svet okolo nás nedokáže prehliadnuť.

A pokiaľ ide o kultúru života v legislatíve, na záver dve historické poznámky. Po zrušení rozsudku Roe vs. Wade, a kým neexistuje európske právo na potrat, a teda kým majú rôzne štáty Ameriky a Európy možnosť slobodne určiť svoju legislatívu, žijeme dnes v ére podobnej Vestfálskemu mieru. Koho panstvo, toho náboženstvo.

Niektoré krajiny nech uctievajú potrat. My sa snažme, aby naša krajina uctievala manželstvo a rodinu. Biológia ani svedomie sa dlhodobo oklamať nedajú. Alebo ako povedal Silvester Krčméry, pravda vždy vstane z mŕtvych. Vo svojom slávnom prejave pred súdom v roku 1954 stihol skritizovať aj pokusy liberalizovať potratovú legislatívu a pokojne by ako laik a lekár mohol byť patrónom slovenského pro-life hnutia v 21. storočí.

Ak sa má naplniť poslanie, o ktorom hovoril Ján Pavol II., ak máme prekonať aj súčasný marazmus v slovenskej spoločnosti, stojí za to prísť do Košíc.