Na čom záleží Je to inak, ženy často nemajú slobodu voľby povedať nie

Zuzana Hanusová

Tým, že potrat prezentujeme abstraktne ako slobodu, vzďaľujeme sa od každodennej reality mnohých žien.

7 minút čítania 7 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku a germanistiku, pracovala v STV, v Slovenskom rozhlase a ako šéfredaktorka portálu nm.sk. Je vydatá, má tri deti.

Ďalšie autorove články:

Diabetologička Adela Penesová Mlieko do rannej kávy, jedno jablko, malý banán a príjem cukrov na deň máte vykrytý

Najnovšie štúdie o plusoch obyčajnej chôdze Môže významne oddialiť alzheimera a znižuje riziko úmrtia nielen u ľudí s vysokým tlakom

Na čom záleží Opačné pohlavie vnímame ako hrozbu. Priepasť medzi mužmi a ženami sa stále prehlbuje

Postoj · 2024 - 09 - 19 - Newsletter - Hanusova - Na - Com - Zalezi - Audio

Nie všetky ženy si potrat volia slobodne a po dlhej premyslenej úvahe, ako sa nám to podsúva z liberálneho prostredia. Či naozaj platí obľúbené heslo aktivistov „Moje telo, moja voľba“, by sa dalo na množstve konkrétnych príbehov veľmi rýchlo spochybniť.

Naopak, existuje aj mnoho žien, ktoré by chceli využiť svoju slobodu a vyhnúť sa potratu, ale nedokážu uniknúť úzkosti z budúcnosti, násiliu či nátlaku okolia. Svoje komplikované životné situácie prežívajú osudovo a potom nezriedka znášajú fyzické a psychické utrpenie po potrate.

Čoraz viac sa v spoločnosti hovorí o práve ženy na potrat, Francúzi napokon tento rok schválili návrh, ktorý do ústavy zakotvil právo žien na interrupciu. Eiffelova veža bola na oslavu prijatia tejto zmeny špeciálne osvetlená so spomínaným sloganom „Moje telo, moja voľba“.

„Posielame odkaz všetkým ženám: vaše telo patrí vám a nikto nemôže rozhodovať za vás,“ povedal vtedy francúzsky premiér.

Potraty sa tak už aj spoločensky posúvajú z kategórie nepríjemnej ťažkej životnej voľby do kategórie výsad. Právo na potrat sa označuje ako základné ženské právo, ktoré by malo byť dokonca garantované na európskej úrovni.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa v tomto duchu vyjadrila vtedy ešte kandidátka do europarlamentu za Progresívne Slovensko, dnes už europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová. „Francúzsko zaviedlo právo na interrupcie do svojej ústavy v čase, keď my tu na Slovensku naozaj čelíme bezprecedentným útokom aj ako ženy. Frakcia Renew, do ktorej patrí aj Progresívne Slovensko, presadzuje, aby sa takéto právo zaviedlo aj do Charty základných práv Európskej únie, tak aby sa ženy na Slovensku, v Poľsku alebo v Maďarsku nemuseli obávať, že prídu o toto základné právo rozhodovať o vlastnom tele,“ povedala Cifrová Ostrihoňová.

Posun potratu na základné právo, hoci len v rétorickej rovine, spôsobuje, že všetky ženy v krehkých životných a rodinných situáciách prídu ešte viac o svoj hlas a odvahu vyjadriť sa či obrániť, ak potrat v skutočnosti nechcú. Sú si vedomé, že spoločnosť dnes považuje právo na potrat za také dôležité, že si zaslúži, aby sa dostalo dokonca až do ústavy. To, že sa potom menej hovorí o prevencii, ale potrat sa oslavuje napríklad aj blikajúcou eifelovkou a ústami populárnych političiek so silnými sociálnymi sieťami, sa v konečnom dôsledku obracia proti ženám. Zmena verejnej mienky sa paradoxne môže nebadane zmeniť na rafinovanú formu zlého zaobchádzania so ženami.

Do akej miery majú tieto ženy slobodu povedať svojmu okoliu, partnerom, rodičom, čo v skutočnosti chcú, keď časť politických elít prezentuje potrat ako vrchol odvahy?

Tým, že potrat prezentujeme abstraktne ako slobodu, vzďaľujeme sa od každodennej reality mnohých žien, ktoré v skutočnosti čelia tlaku zo strany svojich partnerov, rodičov, širšej rodiny alebo aj strachu zo straty práce.

Najviac potratov je zvyčajne v skupine žien do tridsiatky, teda v období začiatku pracovnej kariéry, a potom v skupine žien, ktoré už sú viacnásobnými matkami. Môžeme špekulovať, že mnohé z nich pri nechcenom tehotenstve nedostanú podporu od svojich partnerov alebo sa obávajú výpadku svojho príjmu z rodinného rozpočtu. Do akej miery majú tieto ženy slobodu povedať svojmu okoliu, partnerom, rodičom, čo v skutočnosti chcú, keď časť politických elít prezentuje potrat ako vrchol odvahy?

Tento problém dobre ilustruje aj príbeh 55-ročnej Zlaty, ktorá pre Postoj otvorene hovorí o svojej skúsenosti. Ako 37-ročná sa rozhodla dobrovoľne ukončiť svoje tehotenstvo, hoci v tom čase už bola dvojnásobnou mamou.

„Ďalšie dieťa nebolo pre mňa ,výhodné‘, bol to zlý čas. Brala som to tak, ako keď vás bolí zub a chcete si ho dať vyšetriť. Pre mňa to bolo zlé, tak som šla na potrat,“ povedala v rozhovore Zlata. „... určite by som to nebola spravila, keby sa bol našiel nejaký človek, ktorý by mi bol povedal, že je iná cesta. Srdce mi búšilo a mala som v sebe otázku, či to naozaj chcem urobiť. Niekde vzadu, v podvedomí, som počula pochybnosti. Ale hovorila som si, že nemám inú možnosť, mám dve deti, som samoživiteľka, nemám šancu...“

Zlatu nikto v čase ťažkej dilemy nepodporil, aby sa rozhodla v skutočnej slobode. Lekár jej povedal, že môže ísť rovno na zákrok, nedostala na ďalšie rozmýšľanie ani 24 hodín. „... nebola tam žiadna časová zábrana. Možno keby som vtedy bola dostala viac času, bola by som mala nejaký priestor na rozhodnutie, či to ozaj chcem urobiť,“ tvrdí dnes.

„Až teraz po potrate obhajujem právo na život, lebo som to dovtedy nepochopila. Brala som to tak, že každý sa rozhodne, ako chce… keď dieťa nemá status človeka, staviame sa k nemu ako k muche, ktorá nám prekáža v byte,“ uzatvára Zlata, ktorá sa dnes verejne vyjadruje proti potratom a poukazuje na to, akým psychickým rozpoložením si sama po potrate prešla.

Spôsob, ako o potratoch vedieme verejnú diskusiu, je podstatný. Odsudzovať ženy a robiť z nich vrahyne je rovnako škodlivé ako velebiť právo na potrat ako základné právo žien, ktoré je hodné ústavnej ochrany. Nájsť skutočne múdry spôsob, ako chrániť nenarodené deti, a ponúknuť zraniteľným ženám a rodinám inú cestu bude čoraz väčšou výzvou.