Venezuela pred kolapsom. Pomôže pápež František?

Milagros Martinéz z chudobného predmestia Caracasu, hlavného mesta Venezuely, čaká na lavičke v parku neďaleko zdravotného strediska. O chvíľu ju čaká operačný zákrok. Po tom čo neplánovane počala druhé dieťa, sa rozhodla podstúpiť sterilizáciu. „Priviesť na svet dieťa by teraz znamenalo nechať ho trpieť,“ hovorí pre britský denník Guardian dvadsaťosemročná Milagros, ktorá pracuje ako mäsiarka.

Vo svojom vyjadrení naráža na tragickú situáciu v krajine, ktorú sužuje hlboká ekonomická kríza. Upadajúce zdravotníctvo spôsobuje, že počet žien, ktoré sa radšej rozhodnú pre sterilizáciu ako by mali priviesť dieťa do náročných životných podmienok, stále vzrastá.

V nemocnici je dnes špeciálny „sterilizačný deň“. Milagros sem pricestovala skoro ráno  autobusom s desiatkami ďalších žien žijúcich v chudobných slumoch na okraji mesta. „Trochu sa bojím, no je to lepšie, ako mať ďalšie dieťa.“

Tehotné ženy musia v súčasných podmienkach čakať v preplnených nemocniciach dlhé hodiny. Chýba personál aj vybavenie. Zohnať plienky, výživu či lieky pre novorodencov je takmer nemožné. Zúfalý stav vo Venezuele stavia ženy pred rozhodnutie, ktoré môžu neskôr ľutovať. „Počula som o týchto bezplatných sterilizačných dňoch v rádiu,“ vraví 32-ročná Rosmary. „Okamžite som si o tom išla zistiť viac.“

Podľa sociálnej pracovníčky Anie Rodríguez sa počet žien podstupujúcich zákrok za posledné obdobie prudko zvýšil. Pred rokom sa za týždeň stretla s jednou či dvomi, dnes ju vyhľadáva viac ako päť žien denne. Ako hlavný dôvod tohto riešenia uvádzajú, že antikoncepcia či potratové tabletky sú – rovnako ako väčšina tovarov v krajine – ťažko dostupné. „Plánovala som, že budem mať viac ako päť detí,“ prezrádza Yecsenis Ginez, 31-ročná matka jedného syna. „Mala som už v hlave ich mená. Ale otehotnieť v dnešnej dobe by bolo šialené.“

Caracas. Foto: Haus of Diegoo/flickr.com

Venezuela je silnou katolíckou krajinou, kde bolo väčšie množstvo detí vnímané ako štandardný jav. Arcibiskup Méridy, Baltazar Porras, označil podľa agentúry Reuters sterilizácie za barbarstvo.

„Ak bola žena v minulosti tehotná, všetci sa tešili,“ spomína dvojnásobná matka Yessy Ascanio. „Dnes ak povie, že čaká dieťa, čelí opovrhnutiu a výčitkám. Mrzí ma to najmä kvôli mladým ženám.“

Zmena v nedohľadne

Významným faktorom, ktorý dohnal Venezuelu do stavu, kde už ženy odmietajú privádzať potomkov na svet, je energetická kríza. Ceny ropy, ktorá predstavovala pre štát 96 percent príjmov, rapídne prudko klesli. Krajinu s jednosmerne zameranou ekonomikou to dohnalo k obrovskej miere inflácie, ktorá vlani dosiahla 180 percent a HDP sa znížilo o 5,7 percenta.

V posledných mesiacoch sa kríza neustále prehlbovala. Výnimočný stav, ktorý prvý raz vyhlásil prezident Nicolás Maduro v januári, sa pred mesiacom už tretíkrát predĺžil. V obchodoch, pred ktorými sa každodenne tvoria obrovské rady, chýbajú základné potraviny, lieky či hygienické prostriedky, nemocnice a ďalšie inštitúcie fungujú v zúfalých podmienkach, nastávajú časté výpadky v dodávkach energií. Dôsledkom je nielen rozsiahla korupcia na všetkých úrovniach spoločnosti, ale aj nárast vrážd a inej kriminality. Pre katastrofálne životné podmienky, nedostatok jedla a liekov už zomrelo viacero obyvateľov.

Nespokojnosť vyústila do množstva opozičných zhromaždení, ktoré polícia potláča slzným plynom a donucovacími prostriedkami. Socialistický prezident Maduro, ktorého politika spoločne s jeho predchodcom Hugom Chávezom dopomohla k súčasnej hospodárskej mizérii, odmieta priznať zodpovednosť a hovorí o opozičnom sprisahaní a ekonomickej vojne. Dlhý čas taktiež odmietal pomoc nezávislých organizácií ako Caritas, ktorá chcela do krajiny priviesť chýbajúce potraviny, lieky a iné potrebné produkty.

Nicolás Maduro sa stal v roku 2013 po smrti Huga Cháveza venezuelským prezidentom (Foto: Flickr.com/Paradise FM)

V decembrových parlamentných voľbách získala opozícia v národnej rade väčšinu. Hlavným bodom jej kampane bol prísľub zosadenia súčasnej hlavy štátu pred koncom jeho funkčného obdobia v januári 2019. Takmer neobmedzenej prezidentskej moci sa však Maduro urputne drží.

Zbaviť ho úradu sa jeho oponenti pokúšajú aj prostredníctvom referenda, ktoré chceli vypísať tento rok. Vyzbierali potrebných dvestotisíc podpisov, Národná volebná rada im však pokračovať v zdĺhavom procese umožňuje až koncom októbra, keď musia v priebehu pár dní opätovne získať tentoraz takmer štyri milióny podpisov (20 percent voličov). Rada má potom mesiac na ich overenie. Podľa jej šéfky Tibisay Lucenovej majú potom volební funkcionári 90 dní na to, aby určili termín plebiscitu.

Opozícia sa sťažuje, že vyhlásenie referenda zbytočne a úmyselne naťahujú. Práve jeho termín je veľmi podstatný. Ak sa totiž podľa ústavy podarí prezidenta odvolať dva roky alebo skôr pred koncom funkčného obdobia, prídu na rad nové voľby. V tomto prípade by to opozícia musela stihnúť do 10. januára budúceho roka. Ak ho v referende odmietnu až po tomto dátume, funkcie sa ujme viceprezident, čím by socialisti zostali pri moci.

Výzva pre pápeža

Ako sme písali na našom portáli, pomoc v situácii vo Venezuele rútiacej sa ku kolapsu ponúkla pred časom aj Svätá stolica. Ešte v máji poslal pápež František súkromný list prezidentovi Madurovi, s tým, že „sledovaniu situácie venuje veľkú pozornosť“. Hlava cirkvi ponúkla záujem Vatikánu v role sprostredkovateľa dialógu medzi prezidentom a opozíciou. Návrh spočiatku Maduro odmietol, pred pár týždňami však médiá informovali, že venezuelský prezident napokon požiada pápeža o vyslanie svojho predstaviteľa, ktorý by viedol potrebné rozhovory. Svätá stolica sa k tejto správe zatiaľ nevyjadrila.

Caracas. Foto: Gustavo Marquez Villegas/flickr.com

Zaujímavý pohľad priniesol vo svojom komentári Raymond J. De Souza, ktorý sa pýta, akú pozíciu by mal zaujať Vatikán v úsilí o zlepšenie vzťahov a situácie v krajine. „Mal by asistovať opozícii v snahe zosadiť prezidenta alebo by mal Madura prinútiť k potrebným zmenám, ako napríklad povolenie zahraničnej pomoci?“

Podľa jeho slov sú tamojší biskupi naklonení k prvému variantu, pretože politiku Madura považujú za principiálny problém. „Terajšia vláda ukázala neschopnosť riešiť bezodkladné problémy,“ uviedol arcibiskup Diego Padrón Sánchez, predseda biskupskej konferencie Venezuely. „Vláda, ktorá nedokáže zabezpečiť pre ľudí elementárnu obživu a lieky a zavrhuje pritom podporu od cirkevených či sociálnych združení, ktoré by pomohli zmierniť núdzu a choroby, stráca morálny nárok na dialóg.“

Podľa komentátora stojí František v neľahkej pozícii. Na jednej strane sa javí, že ak chce Vatikán čo najskôr zmenšiť utrpenie Venezuelčanov, je nevyhnutné so súčasnou mocou spolupracovať. „Na druhej strane,“ pýta sa Souza, „môže pomáhať režimu, ktorý ochudobňuje svojich ľudí a zabraňuje cirkvi konať skutky milosrdenstva – kŕmiť hladných či starať sa o chorých?“ 

Aký postoj nakoniec pápež zaujme, je nateraz nejasné. Zdá sa však, že sa bude musieť poponáhľať, pretože čas beží a stav krajiny je už v týchto chvíľach viac ako vážny.