Ruský plyn Ukrajina ho už prepravovať nebude a čo to znamená pre Slovensko?

Začiatkom augusta sa hovorilo o hroziacom výpadku dodávok plynu na Slovensko. Dôvodom bol ukrajinský vpád do Kurskej oblasti, ohrozený tak bol jediný bod, ktorým aktuálne prechádza plyn z Ruska na Ukrajinu.

To znamená veľký problém, Slovensko je totiž stále z veľkej miery závislé od ruského plynu. Ten tvorí až 85 percent dodávok.

Situácia sa teraz ešte viac vyhrotila. Problémom už nie je iba možné poškodenie tranzitného bodu, ale vyhlásenie Ukrajiny, že od budúceho roka ruský plyn jej územím prúdiť nebude.

S koncom tohto roka sa totiž končí aj platnosť zmluvy medzi naším východným susedom a spoločnosťou Gazprom o tranzite plynu. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vyjadril, že o predĺžení zmluvy sa neuvažuje.

Bodka za ruským plynom

„Dohoda s Ruskom sa nepredĺži, bodka, koniec,“ povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii. Ešte v marci sa pritom premiér Denys Šmyhaľ vyjadril, že Ukrajina je ochotná pokračovať v tranzite ruského plynu do Európy aj po vypršaní platnosti zmluvy. Aj on však dodal, že o ďalšom postupe Ukrajina už s Ruskom rokovať nebude.

Čo to znamená v praxi? 

Zelenskyj na tlačovej konferencii vysvetlil, že Ukrajina o ďalšom tranzite ruského plynu do Európy rozhodne spoločne s Európskou úniou. „Pokiaľ ide o tranzit plynu od iných spoločností, ak bude pretrvávať záujem zo strany niektorých našich európskych kolegov, budeme ich žiadosti posudzovať spolu s EÚ,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajina by teda nemala problém s tým, ak by plyn nakúpili európske spoločnosti a de facto by teda už neprepravovali ruský, ale európsky plyn. Túto možnosť spomenul v posledných Sobotných dialógoch aj premiér Robert Fico.

Ten sa zároveň vyjadril, že s ukrajinskou stranou o celej veci intenzívne rokujú a že náš východný sused má o tranzit záujem. 

„Ukrajina je krajina, ktorá v nejakom okamihu bude produkovať toľko plynu z vlastných zdrojov, že ho bude môcť aj vyvážať. Prečo by oni zastavili tok cez svoje územie, keď potom môžu na tom určitým spôsobom aj zarobiť?“ uviedol.

Zatiaľ teda prebiehajú rokovania a nie je isté, či plyn z Ruska bude na Slovensko prúdiť aj od januára.

Slovenský plynárenský priemysel tvrdí, že má dostatok alternatívnych zdrojov, ktorým by dokázal výpadok pokryť. Zásobníky sú podľa oficiálnych informácií spoločnosti naplnené na viac ako 90 percent. 

V zásobníkoch je okolo 33 TWh plynu, naša ročná spotreba je takmer 60 TWh. Zo zásob by sme teda vedeli pokryť viac ako polovicu ročnej priemernej spotreby.

Tieto zásobníky však využívajú aj zahraniční klienti, nie všetok uložený plyn je teda určený pre slovenských spotrebiteľov.

V hre sú aj iní dodávatelia. SPP má v súčasnosti kontrakt so spoločnosťami Exxon Mobile (globálne portfólio plynu), BP (plyn zo Severného mora), Shell, ENI a RWE.

Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy úradu vlády by tieto zmluvy zabezpečili aspoň na určitý čas dostatok plynu, aj keby nastal výpadok dodávok z Ruska.

Hľadá sa náhrada

Ďalšou možnosťou je plyn z Azerbajdžanu. Táto alternatíva je lákavá aj pre Ukrajinu, keďže by tak aj naďalej mohla byť tranzitnou krajinou. Ešte v júli sa objavili správy o tom, že Ukrajina rokuje o dodávkach z tejto krajiny.

V Azerbajdžane bol v máji na oficiálnej návšteve aj premiér Robert Fico spolu s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou a hovorilo sa aj o energetike.

No Ukrajina nemá hranicu s Azerbajdžanom. Tento plyn by teda musel prúdiť cez Rusko. Azerbajdžanský plyn sa už takto do Európy dostáva, išlo by teda iba o navýšenie prepravených objemov.

Plyn k nám nemusí prúdiť iba z ukrajinskej strany. Slovensko je križovatkou trás zemného plynu a existuje obojsmerné prepojenie s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom aj s Českom.

Už v roku 2022 počas energetickej krízy sme české prepojenie, ktoré zabezpečuje plyn zo Západu, dokázali naplno využiť. V niektorých mesiacoch z tohto smeru prichádzala takmer polovica tokov na územie Slovenska. Za celý rok to bolo 31 percent, zvyšok tvoril import z Ukrajiny.

Išlo však skôr o krátkodobú záležitosť a v roku 2023 už importy z Česka tvorili iba šesť percent z celkového objemu. 

Podľa Inštitútu pre stratégie a analýzy začal v minulom roku rásť význam prepravy z Maďarska. Cez túto krajinu k nám môže prúdiť plyn z LNG terminálov v Chorvátsku, ale aj ruský plyn cez plynovod Turk-Stream.

Import z okolitých krajín s výnimkou Ukrajiny však nie je bezproblémový. 

Základným nedostatkom je obmedzená kapacita. Plyn síce dokážeme nakúpiť aj z iných ako z ruských zdrojov, ale plynovodmi dokáže prúdiť iba určité množstvo suroviny. No a Slovensko je na konci všetkých trás, okrem tej ukrajinskej.

To, že je to problém, ilustruje aj nedávny oznam, v ktorom nemecký prevádzkovateľ siete Gascade informoval, že od októbra obmedzí garantovanú kapacitu odovzdávacej stanice na hranici s Českom. Po novom tak kapacita postačí na zásobovanie Česka, na dodávky do ďalších krajín už nie.

Podobný problém je aj s LNG terminálmi, ktoré majú takisto obmedzené kapacity. Krajiny, v ktorých sú vybudované, prirodzene zabezpečujú v prvom rade domácu spotrebu.

Druhým problémom je cena. 

Analytici SPP vypočítali, že nahradenie ruského plynu dodávkami z iných krajín by stálo o minimálne 140 miliónov eur viac pre SPP a o 210 miliónov pre celý slovenský trh.

Bolo by totiž treba pripočítať zvýšené tranzitné poplatky, keďže plyn by išiel cez viacero krajín, a okrem toho by výpadok ruského plynu priniesol zvýšenie cien na trhoch.

Čakajú nás vyššie ceny

Čo to bude znamenať pre ceny pre domácnosti? 

O tom, koľko budú za energie platiť, každoročne rozhoduje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Robí tak na základe vývoja cien na trhoch počas referenčného obdobia. To trvá od októbra do júna daného roka.

Úrad už informoval, že cena plynu bude v budúcom roku na úrovni 37 eur za megawatthodinu. To je výrazne menej, ako vychádzala cena minulý rok, zároveň však viac ako výsledná cena po zohľadnení štátnych dotácií.

Ministerka hospodárstva Denisa Saková aj iní vládni predstavitelia už avizovali, že na budúci rok sa s dotáciami nepočíta, cena by teda mala o niečo vzrásť. Ide iba o cenu komodity, do výslednej ceny plynu však vstupujú aj ďalšie zložky, ako napríklad distribučné poplatky či poplatky za prepravu.

Konečné ceny teda ešte nie sú známe, ale zrejme budú aspoň mierne rásť. 

Inštitút pre stratégie a analýzy odhadol, že ceny by mohli vzrásť o tretinu a aj to iba vtedy, ak by sa výrazne nemenili distribučné poplatky.

Cenám plynu sa venoval v posledných Sobotných dialógoch aj premiér Robert Fico. Ten zmenil rétoriku a už pripustil, že dotácie by mohli pokračovať aj na budúci rok. „My urobíme všetko pre to, ak by aj došlo k nejakému navýšeniu (ceny), aby sme mali v konsolidačnom balíku peniaze, ktoré nám navýšenie umožnia kompenzovať,“ uviedol.