Modernizácia protivzdušnej obrany Napriek ostrej rétorike kráča Kaliňák v šľapajach Naďa a Sklenára

Vláda schválila nákup šiestich batérií protivzdušného systému. Ministerstvo obrany plánuje nakúpiť izraelský systém Barak MX. Nákup hodlá uskutočniť prostredníctvom dohody s izraelskou vládou.

Barak bol favoritom už za ministra Sklenára v časoch Ódorovej vlády, jednou z jeho hlavných výhod je relatívne nízka cena.

Podľa ministra Kaliňáka je nová dohoda ešte výhodnejšia než ponuka na konci minulého roka. 

Nielenže bude všetkých šesť batérií stáť 554 miliónov eur namiesto 128 miliónov za len jednu batériu, ale po novom stúplo aj zapojenie slovenského priemyslu z 15 na 30 percent, teda na podiel, ktorý si ministerstvo obrany dlhodobo želá pre svoje akvizície. Podľa Kaliňáka sa budú na Slovensku pre systém vyrábať rakety zem – vzduch.

Zaručené však nie je, že v novej ponuke je obsiahnuté všetko, čo bolo aj v tej pôvodnej. „Nikto okrem ministra nevie, čo presne je súčasťou nákupu. Nevie sa, koľko rakiet objednal alebo aký je objem náhradných dielov. Toto všetko s konečnou cenou výrazne hýbe,“ cituje exministra Sklenára Denník N.

A není to málo, Antone Pavloviči?

Nižšia cena by však mohla mať aj iné vysvetlenie.

Novinkou totiž je, že Slovensko nakúpi všetkých šesť batérií naraz. Pôvodná štúdia uskutočniteľnosti ministerstva obrany odporúčala modernizáciu rozdeliť na niekoľko fáz. V prvej fáze, ktorá mala riešiť najakútnejšie potreby, navrhovala pritom len obstaranie jednej batérie stredného dosahu a 12 manpadov, teda rakiet odpaľovaných z pleca, pre potreby ťažkej brigády.

Slovensko tu ešte za čias úradníckej vlády vybralo poľský Piorun, ktorý sa v súťaži s hodnotením 75,92 percenta umiestnil na druhom mieste za švédskym RBS70 (hodnotenie 86,18 percenta). Jeho výhodou však bola výrazne nižšia cena, keďže Slovensko získalo ponuku na 36 Piorunov za 65,8 milióna eur, zatiaľ čo len 12 kusov RBS70 by stálo 39,5 milióna eur.

Rovnaký prístup ministerstvo teraz zjavne aplikuje aj v otázke systému stredného dosahu. Pri nákupe väčšieho počtu batérií je celkom prirodzené, že jednotková cena poklesne, priznáva aj exminister Naď.

Čo chcú odborníci

Potrebu modernizovať protivzdušnú obranu Slovenska si uvedomuje ministerstvo obrany už dlhodobo. „Je možné predpokladať, že v prípade neriešenia nedostatku stratia OS SR do roku 2027 zostávajúcu schopnosť MRSAM-M [systémov zem – vzduch stredného dosahu] a tým aj celú schopnosť palebných prostriedkov pozemných systémov PVO/PRO SR [protivzdušnej a protiraketovej obrany Slovenskej republiky, pozn. red.],“ varuje predkladacia správa.

Ministerstvo obrany ešte pred výberom nového systému vykonalo štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej analyzovalo potrebu modernizácie a možné varianty, ako ju realizovať.

V nej načrtlo niekoľko možných prístupov. Takzvaný základný scenár, pri ktorom by nedošlo k žiadnej modernizácii – tento zavrhlo ministerstvo obrany ako nedostatočný, keďže by nezaistil potreby na obranu Slovenskej republiky ani splnenie medzinárodných záväzkov. Ďalej predložilo tri koncepty modernizácie: minimalistické riešenie A1, lacnejšie riešenie A2 a drahšie A3.

Riešenie A1 by sa však obmedzovalo na nákup techniky výlučne na splnenie medzinárodných záväzkov, teda pre potreby ťažkej mechanizovanej brigády, a nijako by neriešilo potreby pre obranu slovenského územia. „Úroveň ostatných operačných schopností zostáva oproti základnému scenáru nezmenená, teda nedostatočná,“ hlásala štúdia. Autori sa preto priklonili k dvom ďalším variantom A2 a A3.

V čom sa odlišujú scenáre?

Oba scenáre počítali okrem akvizície manpadov pre protivzdušnú obranu veľmi krátkeho dosahu (very short range air defense – VSHORAD) aj s batériami stredného dosahu (MRSAM-M, do tejto kategórie spadá práve Barak) a dlhého dosahu (LRSAM-M).

Štúdia uvádzala ako alternatívy k systému BARAK MX MR aj nemecký IRIS-T SLM, nórsko-americký NASAMS, izraelský SPYDER MR, francúzsky VL MICA alebo systémy EMADS či KSAM.

Oba varianty pritom počítali so šiestimi batériami stredného dosahu, teda s počtom, ktorý ministerstvo teraz objednáva.

Zatiaľ čo realizácia návrhu A2 by dlhodobo stála asi 2,4 miliardy eur, variant A3 by daňových poplatníkov vyšiel na 3,4 miliardy. Tieto sumy sú však orientačné a môžu sa výrazne líšiť v závislosti od vybraného systému a vyjednanej konečnej ceny. Napríklad Barak je považovaný za jeden z finančne najvýhodnejších systémov.

Napriek vyššej cene odborníci ministerstva uprednostňovali variant A3, keďže v hodnotení získal podstatne viac bodov než variant A2.

Podľa štúdie by napríklad variant A2 zabezpečil zvýšenie operačnej schopnosti protivzdušnej a protiraketovej obrany, ale nezabezpečil by dostatočnú protiraketovú obranu proti taktickým balistickým strelám pre požadované objekty. Rovnako by podľa autorov nezabezpečil protiraketovú, delostreleckú a mínometnú obranu napríklad Bratislavy, Košíc, jadrových elektrární Jaslovské Bohunice a Mochovce a miest velenia ťažkej mechanizovanej brigády a mechanizovanej brigády po ukončení životného cyklu systému NBS MANTIS.

Čo to znamená pre Patrioty

Na splnenie všetkých už uvedených požiadaviek by bola potrebná realizácia variantu A3. V tomto prípade by Slovensko nenakúpilo len jednu, ale dokonca dve batérie dlhého dosahu, čo je hlavnou príčinou výrazne vyššej ceny oproti riešeniu A2 – asi o jednu miliardu eur.

Tu sa podľa štúdie núkajú tri možnosti: americký Patriot, francúzsko-taliansky SAMP/T alebo izraelský Barak MR EX (extended range).

Minister Kaliňák sa po nástupe do funkcie pokúšal vyrokovať s Američanmi zľavu práve na Patriot. Doposiaľ však v tomto podujatí neuspel.

Vzhľadom na výber systému Barak v kategórii stredného dosahu stúpa pravdepodobnosť, že by sa aj v kategórii dlhého dosahu mohli umiestniť Izraelčania, keďže Barak v základnej verzii aj vo verzii s predĺženým dosahom je vzájomne kompatibilný a obstaranie príbuzného systému by mohlo znížiť dlhodobé logistické náklady.

Podľa pôvodných plánov dlhodobého rozvoja ozbrojených síl by mal byť systém dlhého dosahu obstaraný až v posledných rokoch modernizačného programu, približne v rokoch 2032 až 2035.

Dva systémy by boli aj v porovnaní s okolitými štátmi pomerne ambiciózne, napríklad Nemecko pred začiatkom vojny prevádzkovalo 12 batérií tohto systému, z čoho tri odovzdalo Ukrajine. Keďže tento počet sa Nemcom javí ako nedostatočný, Berlín obstaráva ďalších 8 batérií. Poľsko zas v súčasnosti prevádzkuje (okrem systémov sovietskeho pôvodu) dve batérie Patriotov, ktoré chce navýšiť na osem kusov.

Priorita

Fakt, že minister Kaliňák teraz objednáva až šesť batérií stredného dosahu, môže byť aj dôsledkom dôrazu, ktorý na protivzdušnú obranu kládol Smer v predvolebnej kampani, keď kritizoval Naďa za pomoc Ukrajine, najmä poskytnutie systému S-300.

Minister navyše krátko po nástupe do funkcie vyhlásil, že systém protivzdušnej obrany by mal byť „najluxusnejším“ systémom v službách slovenských ozbrojených síl.

V tejto otázke je Robert Kaliňák očividne ochotný ísť do sporu aj s koaličnými partnermi v SNS. Andrej Danko už vyhlásil, že nie je „zástanca protiraketového systému v takom rozsahu“, a tvrdil, že „sa o tom musíme baviť“. Ide však o plané slová, Dankova schopnosť ovplyvniť tento nákup, ktorý navyše vláda už schválila, je značne obmedzená.