Po masakri nožom v Solingene Durínčania a Sasi idú v nedeľu odvolať stranícky systém Spolkovej republiky Nemecko

Vo východonemeckých spolkových krajinách Durínsko a Sasko žije iba osem percent oprávnených nemeckých voličov, celé Nemecko však už takmer rok čumí „ako králik na hada“ na nedeľné voľby do krajinských parlamentov dvojmiliónového Durínska a štvormiliónového Saska.

Súvisí to s tým, že v tradične národniarskej bašte Durínsko zvíťazí s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nacionalistická proruská AfD pod vedením jej najextrémnejšej celebrity Björna Höckeho (podľa prieskumov so ziskom okolo 30 percent) a nový národno-ľavicový, rovnako proruský projekt rodenej Durínčanky Sahry Wagenknechtovej BSW dosiahne výborný výsledok (okolo 18 percent).

Vyplýva to aj z toho, že postsocialistický východ Nemecka sa považuje za politické laboratórium, v ktorom sa už v ranom štádiu prejavujú celonemecké spoločenské trendy. A potom ešte z nepríjemnej skutočnosti, že iba týždeň pred voľbami na protimigračne naladenom východe ďalší islamistický terorista, ktorý podľa platného zákona nemal v Nemecku čo hľadať, v západonemeckom Solingene nožom zabil troch návštevníkov mestskej slávnosti a šiestich ťažko zranil.

Solingenský teror by mohol protimigračným stranám AfD a BSW získať zopár ďalších voličov, vo svojej podstate už disfunkčnej koalícii spolkového kancelára Olafa Scholza určite nepomôže.

AfD a BSW zrejme získajú polovicu oboch parlamentov

Prieskumy už pred Solingenom potvrdili, že stranícky systém hneď dvoch nemeckých štátov – Spolkovej republiky Nemecko so stranami SPD, CDU, FDP, Zelení a nebohej Nemeckej demokratickej republiky so socialistickou stranou Die Linke – utrpí 1. septembra ťažký debakel a dostane sa minimálne v Durínsku do menšiny.

Očakáva sa, že AfD získa v 88-miestnom durínskom parlamente 29 kresiel a BSW 18. Spolu je to značne viac ako polovica. Prieskumy pre Sasko predpovedajú, že v tamojšom 120-miestnom parlamente dostanú AfD a BSW presnú polovicu mandátov (42 a 18).

Durínčania a Sasi celkom určite rozdrvia strany červeno-zeleno-liberálnej Scholzovej koalície – všetky sa bez výnimky ocitli v pásme ohrozenia. V nedeľu ich podľa prieskumov zvolí spolu iba 11 – 13 percent Durínčanov a Sasov. Môže sa dokonca stať, že sociálnodemokratická strana SPD prvýkrát v dejinách Spolkovej republiky Nemecko z krajinského parlamentu vyletí.

Relatívne najlepšie by mala obstáť kresťanskodemokratická CDU, ktorá si v nedeľu večer môže nárokovať úrad saského a durínskeho premiéra – ale iba za cenu krkolomných koalícií, do ktorých by pravdepodobne musela lanáriť aj národnosociálnych populistov z BSW bývalej ortodoxnej komunistky Wagenknechtovej.

So semaforovou Scholzovou koalíciou do budúcna už nikto neráta. Samotný kopredseda Zelených Omid Nouripour ju nazval „prechodnou vládou“. Riešenie iba 3-miliardovej diery v 480-miliardovom rozpočte na rok 2025 už bolo takmer nad sily rozhádaných a rozladených koaličných partnerov.

Do toho prišla rana zo Solingenu.

Vrah v pravý čas zmizol a opäť sa objavil

Aj mnohí Nemci poznali 160-tisícový Solingen iba pre dve zaujímavosti: nemeckí rasisti tu v roku 1993 spáchali podpaľačský útok s piatimi obeťami tureckého pôvodu a Solingen – aká to krutá irónia! – sa pýši titulom Klingenstadt, „mesto čepelí“. Mesto, v ktorom traja ľudia na slávnosti jeho 650-ročného jubilea boli dobodaní nožom, je tradičným centrom výroby nožov.

Nepríjemnosť pre nemeckú vládu spočíva v tom, že 26-ročný priznaný páchateľ by v Nemecku vôbec nemal byť, pre preťaženosť a benevolentnosť verejnej správy a justície však celkom ľahko získal status držiteľa „doplnkovej ochrany“ (subsidiärer Schutz), ktorý sa v praxi podobá na získanie azylu.

Je to masový fenomén, ktorý viedol k tomu, že medzitým už každý dvadsiaty Sýrčan žije v Nemecku alebo z nemeckej pomoci. K 31. decembru 2023 žilo v Nemecku 972 460 oficiálne registrovaných občanov Sýrie. Prílev pokračuje, iba v prvej polovici roka 2024 tu o azyl žiadalo 46 176 Sýrčanov.

Zatknutý Sýrčan Issa al-H., ktorý zatiaľ ani nepopiera, že v radostne oslavujúcom dave chcel z pomsty za nemeckú podporu Izraela zabiť čo najvyšší počet „neveriacich“, pochádza z Deir ez-Zor, z bývalej bašty Islamského štátu vo východnej Sýrii. IS tam má údajne dodnes skalných podporovateľov. Bilancia troch mŕtvych, šesť ťažko zranených a iba dvoch ľahko zranených svedčí o tom, že Issa al-H. zrejme vedel, ako narábať s nožom. Bodal svoje obete do krku.

Sýrsky islamista prišiel 25. decembra 2022 z Bulharska do Nemecka. Keďže predtým v Bulharsku žiadal o azyl, Bulharsko bolo zodpovedné za jeho azylové konanie a v súlade s európskymi dublinskými pravidlami Nemecko súhlasilo s repatriáciou žiadateľa späť do Bulharska.

Aby Issa al-H. mohol zostať v Nemecku, sa však nemusel príliš namáhať. Stačilo, že sa v deň svojej deportácie 3. júna 2023 nenachádzal v ubytovacom zariadení. Nemecké úrady by za normálnych okolností museli podnikať ďalšie pokusy o repatriáciu nelegálneho migranta, mohli aj vydať zatykač. Neurobili to.

Medzitým bežala šesťmesačná dublinská lehota, počas ktorej Sýrčan mal povinnosť opustiť Nemecko. Lehota údajne uplynula 20. augusta 2023. Už o niekoľko dní neskôr sa nezvestný Sýrčan zázračne objavil: cez svoju nemeckú advokátku kontaktoval „Spolkový úrad pre migráciu a utečencov“. Získal doplnkovú ochranu a odvtedy už žil v Nemecku legálne.

Zvláštne je, že rola tejto anonymnej advokátky – ktorá svojím konaním prispela k možnosti teroristického útoku v Solingene – predmetom inak celkom emotívnej debaty nie je.

Zelení, moslimské násilie a liberálna justíciaRakúsko nedokáže ochrániť koncert Taylor Swift, Nemecko púšťa stínača hlavy do kina

Martin Leidenfrost

Ako Sizyfov balvan, čo sa vždy skotúľa späť

Niektorí vládni politici ani po Solingene nepochopili vážnosť situácie: ministerka vnútra Nancy Faeserová zase iba varovala pred polarizáciou spoločnosti a kopredsedníčka SPD Saskia Eskenová vyslovila iritujúcu vetu, že „iba z tohto útoku sa nedá veľa vyvodiť“.

Samotný kancelár Scholz si zničujúce následky solingenského teroru na volebné vyhliadky svojej už v eurovoľbách zdecimovanej SPD uvedomil a do Solingenu ihneď vycestoval. Povedal tam: „Bol to terorizmus proti nám všetkým.“ Ako už po islamistickej vražde policajta v Mannheime sľúbil prísnejšie zákony o zbraniach, tvrdšie opatrenia proti islamistom, rýchlejšie deportácie.

Problémom Scholza je, že už od minulého leta hovorí o deportáciách „vo veľkom štýle“, nič podstatné sa však odvtedy nezmenilo. Keď štyri dni po Solingene prišiel podporiť zúfalú saskú SPD do saského mestečka Delitzsch, aktívne začal rozprávať o svojom „úsilí“ potrebnom na rokovania s inými krajinami, aby tie prijali späť odmietnutých žiadateľov o azyl z Nemecka. Povedal pritom: „Je to trochu ako Sizyfos.“

Spolkový kancelár možno nepremyslel toto prirovnanie až do konca: Sizyfos je postava z gréckej mytológie, ktorá musí do hory kotúľať balvan, ktorý sa tesne pred dosiahnutím vrcholu skotúľa dole, znova a znova. Scholz zrejme chcel povedať, že rovnako ako Sizyfos vykonáva ťažkú prácu. Nepriamo však priznal, že tá práca bude v konečnom dôsledku márna.

Líder opozície, predseda CDU Friedrich Merz, dal Scholzovi ihneď po útoku ponuku – SPD má spolu s CDU/CSU sprísniť azylové zákony, a to do takej miery, že by sa umožnili deportácie do Sýrie a Afganistanu. Scholz reagoval priateľsky, ale neurčito. Dobre vie, že taká dohoda s opozíciou by pravdepodobne znamenala koniec vládnutia s promigračnými Zelenými.

Už sa špekuluje, aké dôsledky z durínskej a saskej porážky Scholz vyvodí. Nebude sa môcť tváriť, že ide o regionálnu záležitosť: v prieskume inštitútu Insa tri štvrtiny saských a durínskych voličov uviedli, že ich zámer ísť voliť je predovšetkým reakciou na politiku nemeckej vlády. Reakciou alebo, lepšie povedané, protireakciou.

Existuje scenár, podľa ktorého Scholz vymení neschopnú ministerku vnútra Faeserovú za relatívne obľúbeného ministra obrany Borisa Pistoriusa. Práve na východe Nemecka by však Scholz svojej SPD takým ťahom veľmi nepomohol: Pistorius je militantný zástanca vyzbrojenia nemeckej armády a vojenskej podpory Ukrajiny – kým mnohí východní Nemci zastávajú pacifistické, neutrálne až proruské postoje.

Elon vs. NemeckoNa to, že Musk Nemecku nerozumie, triafajú jeho protinemecké tvíty do čierneho prekvapivo často

Martin Leidenfrost

Protiukrajinskí AfD a BSW

Treba vedieť, že mentalita východných Nemcov sa práve pri téme vojna a mier podobá viac na Slovákov ako na väčšinu západných Nemcov. AfD si na východe iba mierne uškodilo, keď vysvitlo, že má vo svojich radoch politikov podozrivých z toho, že by mohli byť na výplatnej listine Ruska alebo Číny.

„Ľavicovej konzervatívke“ Wagenknechtovej vôbec nepadli preferencie, keď 13. augusta začala neobvykle otvorene konšpirovať: tvrdila, že NATO Ukrajinu už pred ruskou inváziou „masívne vyzbrojilo“, že na Ukrajine „boli umiestnení aj americkí vojaci, celkovo 4 000 vojakov NATO“ a že na Ukrajine „bolo dvanásť vojenských základní CIA“.

Ukrajinská téma na východe funguje. Wagenknechtová, ktorá je nepochybne jedným z najlepších a najinteligentnejších rečníkov v nemeckej politike, preto aj žiada zníženie podpory pre ukrajinských utečencov. Nadaná populistka ako obvykle reže do živého: Nemecko pritiahlo státisíce ukrajinských utečencov z celej EÚ, lebo tí tam dostavajú Scholzovu veľkorysú podporu Bürgergeld a nemusia ako inde ísť pracovať.

Wagenknechtová balí svoju divokú ľavo-pravicovú melanž do volebného hesla „Dáme bezpečnosti opäť domov“, čiastočne krajne pravicoví nacionalisti z AfD si vystačia s jednoduchším sloganom: „Je čas na mier.“

Vedia, čo činia. Nie je náhoda, že jediný pomerne úspešný politik CDU na východe, saský premiér Michael Kretschmer, je zároveň jediným politikom vo vedení číro proukrajinskej CDU, ktorý si ešte pestuje osobné vzťahy s Kremľom a ktorý žiada skrátenie vojenskej podpory Ukrajine. Keby bol taký protiruský ako stranícky establišment na západe, v drážďanskom paláci Palais am Fürstenwall by sa asi ťažko udržal.

Zelených tu volia len študenti a hipsteri

Nespokojnosť s finančnou a vojenskou podporou Ukrajine je jednou z hlavných tém durínskej a saskej kampane, obrovská túžba východniarov poriadne vyfackovať Scholzovu vládu má však širšie pozadie.

Takmer 34 rokov po zjednotení Nemecka je sociodemografická štruktúra spoločností na západe a na východe stále dosť odlišná. Na východe napríklad chýba široká vrstva voličov, ktorí sú celoživotne oslobodení od existenčných starostí a môžu preto bez obáv voliť Zelených alebo iných vyznávačov postmaterialistických utópií.

Na celom území bývalej NDR nájdete akurát jeden volebný obvod, v ktorom Zelení môžu nejaké tie voľby vyhrať – a to sú študentské a hipsterské štvrte v saskom veľkomeste Lipsko.

Všade inde Zelených hlboko nenávidia. Najneskôr odvtedy, keď zelený vicekancelár Robert Habeck začiatkom roka 2023 prestrelil návrh „zákona o kúrení“, v ktorom mirnix-dirnix avizoval zákaz inštalovania nových plynových kotlov už od konca roka. Zvlášť na východe tým u majiteľov skromných rodinných domov vyvolal strach o existenciu.

Neznamená to, že by „nové spolkové krajiny“ boli hladovými dolinami. Infraštruktúra je tam často v lepšom stave ako v starej SRN, realitné ceny sú nižšie ako v preplnených aglomeráciách západu. Iba ľudia na východe už zažili jednu revolúciu, mnohí vtedy stratili prácu a istoty a do DNA východniarov sa strach z neistoty zrejme hlboko zapísal.

Jedna východniarka, ktorá študovala ešte v NDR a potom v demokracii zarobila slušné peniaze v inej brandži, rozprávala autorovi článku: „Semaforová vláda je taká odrezaná od reality, že má dokonca ešte menší cit pre potreby obyvateľstva ako posledná vláda NDR.“ Iba dodám, že majiteľka červenej tesly a mestského domu so solárnymi panelmi na streche ide voliť Wagenknechtovej BSW.

Rozkvet kultúry dlhého nožaAni ja by som už nechcel, aby moja dcéra vyrastala vo Viedni

Martin Leidenfrost

Kedysi podporili aj náckov

Nakoniec je ešte jeden rozdiel medzi východom a západom Nemecka, ktorý ani 34 rokov spolunažívania v jednom štáte nevedelo vymazať: západ je postnárodná multikultúrna spoločnosť, kým východniari sú zväčša staromódni nemeckí patrioti s prejavmi neznášanlivosti voči iným národnostiam.

Osobitne Durínsko má v tejto disciplíne škaredú históriu: už v roku 1930 – teda tri roky pred nástupom Hitlera k moci – malo demokraticky zvolených ministrov z radov NSDAP, v roku 1932 už aj národnosocialistického premiéra. Náckovia si v Durínsku vyskúšali mnohé z toho, čo v rokoch 1933 – 1945 realizovali po celom Nemecku.

Preto to bol šikovný ťah, keď si západonemecký učiteľ dejepisu Höcke vybral práve tento lesnatý kraj v strede Nemecka pre svoju politickú kariéru. 

Krajný nacionalista, ktorý zhnusený z výskytu potmavších hráčov už desať rokov nepozerá zápasy nemeckej futbalovej reprezentácie, našiel v Durínsku živnú pôdu.

Volebný pat?

Najnapínavejší bude volebný večer v Durínsku. Ak antisystém z AfD a BSW v nedeľu naozaj získa väčšinu poslancov v durínskom parlamente, celé Nemecko sa bude pozerať do hlbokej čiernej diery. Všetky ostatné strany spoluprácu s pravdepodobným víťazom Höckem vylúčili – no a čo potom?

Je celkom možné, že Durínčania sa v pondelok prebudia do francúzskych pomerov – do nemožnosti vytvorenia vlády. Možno budú zvyšky straníckeho systému nemeckých štátov SRN a NDR Wagenknechtovú prosíkať o podporu nejakého zlepenca lúzrov alebo rovno o vstup do vládnej koalície.

Svojrázna dáma je však nevypočítateľná a nikdy vo svojej viac ako tridsaťročnej kariére neprejavila záujem o vládnutie. Od súperov – ktorí jej dnes ešte posmešne hovoria „Sahra Putinknecht“ (knecht znamená „sluha“ a Putinknecht teda „Putinov sluha“) – môže žiadať neznesiteľne vysokú cenu.

Ak sa tak stane, jedno je isté: ľudia, ktorí sa postarali o to, že islamistický sýrsky vrah Issa al-H. mohol zostať v Nemecku, k tejto mizérii svojou malou čiastkou prispeli.