Párová terapia Pre manžela je prvoradá pôvodná rodina. Ako s ním riešiť problémy, keď dôležitejšie je, čo povie mama alebo brat?

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail parovaterapia@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Boli sme s manželom spokojný pár, kým sa nenarodili naše deti. Staršia má teraz štyri roky a mladšia bude mať čoskoro tri. Hádavali sme sa aj predtým, najmä kvôli jeho rodine. Oni chceli stále oslavy a debaty, trvalo to dlho a často som sa pred nimi potom zavrela v našej spálni a čakala, kým odídu, a upratala tú spúšť, čo po nich zostala. Často prišli ráno alebo dopoludnia, ale ja mám inak nastavený režim a nikto sa ma nepýtal.

S manželom som absolvovala všetky oslavy u širšieho príbuzenstva a aj tak mi neustále vyčítal, že to nebolo dosť. Keď som mala čerstvo po pôrode, jeho mama mala covid a prerábala byt, tak ho volala, aby jej šiel pomáhať. Vôbec jej neprekážalo, že môže cez manžela nakaziť a ohroziť na živote čerstvé bábätko. Alebo keď mu brat zavolal, že potrebuje s niečím pomôcť, v tom momente opustil mňa aj s deťmi a utekal.

Mali sme s manželom promócie a dohodli sme sa, že nebudeme organizovať žiadnu oslavu, pretože som unavená z dvoch malých detí. Najskôr to vyzeralo, že ma rešpektuje, aj to každému tak povedal, kým zase nezasiahla jeho mama s nárekom, že môj muž nič nemôže, že je taký chudák uväznený a mám sa dať liečiť na psychiatrii. Odvtedy ak nastane, že potrebujeme niečo v partnerských vzťahoch riešiť, tak ma manžel odpáli pravidelne vetou „v tvojej chorej hlavičke, choď sa dať liečiť“. Myslím si, že ho jeho rodina ubezpečila, že sa o naše deti postarajú, nech kašle na mňa, a aj to robí.

Prvoradá je jeho pôvodná rodina, všetky domáce práce sú na mne, deti vo dne či v noci tiež, aj keď sú choré, všetko riešim sama, či lekárov, či vybaviť lieky. Z jeho správania cítim, že sa riadi len svojou bývalou rodinou a jej hodnotami, zbytočné sú moje slová, že teraz má nás a patrí sem. Ako riešiť naše problémy s manželom, keď je pre neho dôležité len to, čo povie mama, brat, švagriná? Ďakujem za radu.

Zložitú situáciu opisujete. Je to síce klišé vo vzťahoch primárnych rodín, ale môže z neho prameniť veľa trápenia v aktuálnych rodinách manželov. Ak berieme Váš opis ako reálny obraz, tak je dramatická absencia sebareflexie Vášho manžela. Ak berieme opis ako opis Vášho prežívania, tak je dramatické to, ako prehliadaná sa asi môžete cítiť vo svojom vlastnom manželstve. Môžete sa nachystať na „zápas“ o znovuzískanie svojej nenahraditeľnej pozície vo svojej rodine. 

Môže to znieť v tejto chvíli ako hudba z vesmíru, ale myslím to vážne. Buď naučíte svoje vlastné prostredie rešpektu, alebo sa budete predierať rodinným životom ako utláčaná a nezohľadnená.

Váš manžel, zdá sa, nežije vlastnú identitu, ale identitu svojej pôvodnej skupiny, svorky. Jeho patričnosť do nej určuje jeho emocionálne polohy a hierarchiu v jeho motívoch. A Vám prischla akási asistencia tejto zostave. Neočakáva sa od Vás, a zrejme to ani nie je veľmi vítané, aby ste tú symbiotickú konšteláciu niečím kazili. Oni nemajú prečo a asi ani ako tú konšteláciu meniť, takže to zostáva na Vás.

V tej Vašej pozícii sa skrýva výrazne väčšia moc, než tomu v tejto chvíli dokážete veriť. Samozrejme, čelíte prevahe väčšiny, ale buď k Vám budú pristupovať, zohľadňujúc Vaše hranice, alebo budete musieť konať z moci matky, ktorá má predsa vo veciach detí akési „právo veta“. V tomto veku Vašich detí ste pre ne absolútnou autoritou a zároveň asi jedinou zástankyňou pravidiel lepšie zohľadňujúcich ich potreby.

Ale aj samotný Váš manželský vzťah je nerozvinutý do zdravej polohy dvoch ľudí s exkluzivitou ich spolupatričnosti. Takže je to nanajvýš potrebný facilitačný vplyv aj pre Váš vzťah s manželom. Asi teda môžeme zjednodušene konštatovať, že akýkoľvek vplyv na spomínaný stav je lepší ako žiadny. 

Bude to vyvolávať napätia, nepochopenia a rôzne negatívne interpretácie Vás samotnej. Ale asi nič nové pod slnkom. Toto sa Vám dostáva aj doteraz, takže v tom nemáte čo stratiť. Potrebujete sa v tom poriadne kotviť v sebe a vo svojom presvedčení.

Ak je „prečo“, tak sa nejaké „ako“ vždy nájde. Môžete začať tým, že budete dôsledná v určovaní a vytyčovaní hraníc. Môžete pokračovať dôsledným dodržovaním svojich hraníc. 

Ďalej sa to bude uberať samo. Ak zmeníme prístup jedného ozubeného kolesa, začne to vplývať aj na ostatné. Chcem Vás v tom povzbudiť. Za zvolenia si konštruktívneho a pokojného sebareflexívneho prístupu budete v tom vedieť zostať pevná. A môžete priebežne skúmať ovocie a zmysel svojho postoja. 

Prajem Vám v tom veľa posunu k väčšej zrelosti a plnosti. S pozdravom Zoltán Mátyus