Párová terapia Túžim po domácom miláčikovi. Namiesto dospelej diskusie mi to manžel zakázal ako malému dieťaťu

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Asi to budete považovať za banálny problém, ale stále to nosím v hlave. S manželom sme spolu deväť rokov. Máme dve malé deti a bývame v byte. Štvorročná dcéra posledný polrok neustále prosíka, že by chcela mačku, prečo ju nemôže mať a že ju veľmi chce a tak ďalej. A viete čo? Ja by som ju tiež chcela, nevidím v tom žiadny problém. 

Ale manžel nechce v byte zviera. Vždy keď som nadhodila túto tému, že by to bolo v pohode a dcéra by bola šťastná, rázne to odmietol. Že všade lezie, že smrdí, že robí bordel. Nechce o tej možnosti ani len porozmýšľať. Pritom ak mám byť úprimná, manžel je dosť neporiadny a robí v byte väčší bordel, ako by robila tá mačka.

Ale čo ma najviac štve, je, že som dospelá a mám pocit, že nesmiem nič, jedine keď bude súhlasiť on. Akoby som zase bola malé dieťa, po niečom túžim, ale nemôžem, pretože mám zákaz. Ale ja nie som malé dieťa, mali by sme predsa hľadať nejaký kompromis, a nie že mi odsekne nie a basta, nebudem sa o tom s tebou baviť. Čo tam po mojich túžbach či želaniach. Dramatizujem alebo oprávnene cítim, že takto by sa manžel nemal správať?

Milá pani, keďže v živote nejde o nič menej než o to, ako sa v živote cítime, tak žiaden problém nie je banálny. A aj preto ho nepovažujem za banálny, lebo nám možno odkrýva niečo, čo je hlbšie a rozmernejšie ako to, či budete mať zvieratko. 

Začnem asi tým, že pravdepodobne manžel má pravdu, keď má obavu, že mačka bude všade liezť, možno bude aj smrdieť, no v každom prípade prinesie poriadnu dávku komplikácie do života. A na tom nič nemení ani fakt, či manžel je bordelár alebo nie je. Nazdávam sa však, že toto nie je hlavným problémom Vášho vzťahu. 

Otázkou je, či viete mať alebo nemať mačku bez toho, aby ste sa vo svojom vzťahu cítili ako menejcenná alebo nekompetentná, teda ako dieťa. Hlbším problémom Vášho vzťahu je skôr to, aká symetrickosť, aká dialogickosť je charakteristická pre Váš vzťah. A hlavne čím sa vytvára, presnejšie kým sa vytvára a udržuje medzi Vami. 

Podľa všetkého sa Vám v tej disproporcii nežije dobre. Ak je to takto, tak je dosť dôležité nanovo si definovať proporcie Vášho vzájomného fungovania. A či sa to bude realizovať v téme mačky alebo farby na stenách, či výmeny kuchynského stola, je skoro aj jedno.

Prvé, čím by som začal, by boli transparentnejšie vzájomné rozhovory, ozvučenie svojich prežívaní, svojho cítenia sa vo vzťahu. V téme so spomínanou mačkou by to mohlo znieť napríklad aj takto: „Neviem, čo všetko v sebe zahŕňa mať doma mačku, ale určite viem, že to, že nemám možnosť o tom spolurozhodovať, prináša to, že sa pri tebe necítim ako dospelá, a takto to nechcem mať…“

Potom by ste uvideli, ako to manžel prijíma, ako na to reaguje. Lebo toto nie dobré, či už mačku máte, alebo nie, nemyslíte? Pripravte sa na nepríjemné pocity strachu, neistoty, a to nezávisle od toho, ako bude manžel reagovať. Toto je niečo, čo sa budete učiť znášať za chodu, a príjemné to nebude, ale nie vždy je zmysluplné aj príjemné.

Prajem Vám v tom odhodlanie a vytrvalosť. S pozdravom Zoltán Mátyus