Párová terapia S partnerom sme v zrelom veku a chcem posunúť náš vzťah. Doteraz mi však nepredstavil svoju rodinu

Žijeme náročnú dobu, preto sme si povedali, že v Postoji vytvoríme bezpečný priestor, kde môžete položiť svoju otázku, keď potrebujete poradiť, nasmerovať alebo zorientovať sa vo svojej životnej situácii. Vybrali sme pre vás dvoch odborníkov na vzťahy, ktorých sa môžete pýtať na to, čo vás v oblasti lásky trápi. Svoje otázky s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail [email protected]. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Párová terapia.

Dobrý deň, mám partnera, ktorý má 41 rokov, ja mám 35. Sme spolu rok a pol a ja uvažujem, že by bolo dobré sa posunúť ďalej. Predsa len máme svoj vek a ak chceme stihnúť aspoň jedno dieťa... Problém je, že ja doteraz nepoznám jeho rodinu. Nepredstavil mi svojich rodičov ani svoju sestru, pričom viem, že jeho vzťahy s nimi sú v poriadku. Naopak, s mojou rodinou sa už dlhšie pozná a bežne sa spoločne vídame. 

Stále sa v sebe pýtam, či je to v poriadku alebo čo človeka vedie k tomu držať svojho partnera ďalej od rodiny? Často mu hovorím, že chcem, aby ma svojej rodine predstavil a bol transparentný, ale buď to zahovorí, alebo prisľúbi niečo hmlisto do budúcna. Že je dospelý a nepotrebuje súhlas rodičov. Ale mne nejde o súhlas rodičov s naším vzťahom, poznať svoju rodinu je predsa niečo prirodzené. Čo mám robiť, mám na tom trvať, dávať ultimáta, nechce sa mi ísť do konfliktu v takejto téme, ale zároveň mi to príde veľmi zvláštne, akoby náš vzťah vôbec nebral vážne.

Veru, aj mne sa správanie Vášho priateľa javí čudné. Nebol by som s tým spokojný a asi ani pokojný. Netuším však, čo je v pozadí.

Jeho odpovede mi znejú alibisticky až bizarne, ale v skutočnosti nevieme nič a tým pádom si všetko len domýšľame. Zároveň jeho postoj budí vo mne nedôveru a napätie. Takže neviem, či ultimáta sú riešením, ale neviem, čo riešením je. 

Ja by som išiel aj do ultimát, lebo sa cítim tak, že si ma niekto dôležitý nepoctí transparentnosťou. Minimálne z toho šípim riziko, že má z niečoho nevyslovené pnutie a všetky ostatné moje fantázie sú ešte horšie. Avšak sú to len moje fantázie, ale týkajú sa Vášho budúceho života. 

To, že sa Vám nechce ísť do konfliktu, nie je až taká dobrá správa. Dráma nás posúva a rozvíja. Konfrontácia nie je automaticky konflikt a konflikt sám osebe neznamená, že chceme niečo zlé. Ba naopak, často to znamená, že nám na niečom záleží, a to si minimálne zaslúži pozornosť. 

Pri tomto priateľovi je možno dobré rozvíjať vašu nosnosť na konfrontáciu, respektíve nosnosť na konflikty. Na Vašom mieste by som si kládol otázku, prečo nechcete ísť do konfliktu. Ten konflikt záujmov tam totiž už predsa je. Bojíte sa ohroziť jeho náklonnosť k Vám? Máte strach o atmosféru, ktorú by nastolenie ultimátum mohlo narušiť? 

Pre Váš vlastný rozvoj sú takéto otázky dôležitejšie než otázky týkajúce sa jeho tajnostkárstva. Pre rozvoj vzťahu sú dôležité aj tie. Možno budete musieť v sebe nájsť odvahu, možno spôsob, ako si viete pomôcť, ale to všetko zmysel má pre kultiváciu vzťahu i pre rozvoj seba samej.