Športové dianie na letných olympijských hrách bolo tento rok poznačené kontroverziou, ktorá sprevádzala dve boxerky: Imán Chalífovú, 25-ročnú súťažiacu z Alžírska, a Lin Ju-tingovú, 28-ročnú boxerku z Taiwanu.
Obe tieto súťažiace už v minulosti získali medaily na majstrovstvách sveta a po Tokiu sa zúčastnili už na druhých olympijských hrách. Medzinárodná boxerská organizácia (IBA) však 31. júla vydala vyhlásenie, v ktorom tvrdila, že podľa výsledkov genetického testu tieto dve boxerky nespĺňajú kritériá pre súťaž v ženskej kategórii.
Lin Ju-tingová sa proti rozhodnutiu IBA na Medzinárodný športový súd (CAS) neodvolala. Imán Chalífová sa odvolala, no svoje odvolanie po čase stiahla.
Kontroverzia vo veci ich pohlavia bola o to silnejšia, že súťažili v ženských kategóriách silno kontaktného športu. Ich účasť vyvolala diskusiu o bezpečí ženských športovkýň v časoch, keď sa rozmazávajú definičné hranice medzi pohlaviami a relativizuje sa realita biologického pohlavia.
Profesorka práva Doriane Lambeletová Colemanová, ktorá pôsobí na Duke University School of Law v Severnej Karolíne v USA a dlhodobo sa venuje vzťahu pohlavia a športu, teraz pre austrálsky magazín Quillette vydala podrobný prehľad celej situácie, v ktorej formou otázok a odpovedí zhŕňa všetko, čo o kauze v súčasnosti vieme, a poskytla niekoľko záverov.

Predstavitelia IBA uviedli, že na základe dvoch testov – na majstrovstvách sveta v boxe žien v rokoch 2022 a 2023 – usúdili, že boxerky majú chromozómy XY a vysoké hladiny testosterónu.
Colemanová upozorňuje na to, že približne od 13. roku života neexistuje šanca, že by hladiny testosterónu u zdravej ženy a u zdravého muža mohli byť na rovnakej úrovni. Mužské rozmedzie hladiny testosterónu môže byť spôsobené iba prítomnosťou semenníkov. Ani nadobličky, ani vaječníky takúto úroveň skrátka nedokážu vyprodukovať.
Jediný spôsob, akým by mohla byť u ženy nameraná mužská hladina testosterónu, je to, že buď dopuje, alebo je v skutočnosti biologickým mužom. Nie je známe, že by obe boxerky dopovali.
Ak by boli tieto zistenia IBA pravdivé, obe bojovníčky sú najskôr biologickými mužmi a v ženskej kategórii by nemali súťažiť.
Nešlo by o prípady transgenderizmu v športe, ktoré v posledných rokoch získavajú veľkú mediálnu pozornosť, keďže Chalífová ani Ju-tingová nepodstúpili tranzíciu. Išlo by o poruchy vývoja pohlavia (DSD), ľudovo nazývané „intersex“, akými sú napríklad 5-ARD alebo PAIS.
Ak by mala organizácia IBA pravdu a Chalífová a Ju-tingová by trpeli týmito ochoreniami, nemuseli by mať riadne vyvinuté mužské pohlavné orgány, a preto im pri narodení mohlo byť priradené ženské pohlavie. No stále by mohli mať semenníky produkujúce testosterón a ich telá by nadobúdali mužské znaky, ktoré by ich zvýhodňovali v športovom zápolení so ženami.
Ich nedostatočne vyvinuté vonkajšie pohlavné znaky by pre športovú súťaž boli potom úplne irelevantné, pretože ich zvýhodnenie by spočívalo v niečom inom.
Ak by dve boxerky mali chromozómy XY a semenníky produkujúce vyššiu hladinu testosterónu, poukazovanie na to, že nejde o prípady „transgender“, ale „intersex“, by bolo irelevantné – stále by oplývali mužskou biologickou výhodou a ich účasť v ženskej kategórii je preto neférová.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) však spochybňuje dôveryhodnosť IBA.
Určenie štandardov spôsobilosti zúčastniť sa na olympijských súťažiach sa zvyčajne prenecháva na medzinárodné federácie jednotlivých športov. Napríklad Medzinárodná plavecká asociácia (World Aquatics) od roku 2022 zakazuje účasť v ženských súťažiach komukoľvek, kto prešiel „akoukoľvek časťou mužskej puberty“. Prečo teda túto kompetenciu MOV neponechal na IBA?
MOV jej právomoc uvaľovať regulácie odobral už v roku 2019 pre zlyhanie riadenia, korupčné škandály a pre blízkosť ku Kremľu, ktorý je v spore s MOV pre doping a vojnu na Ukrajine. V roku 2023 ju prestal uznávať ako medzinárodný orgán pre box. Odídenci z IBA už dokonca založili vlastnú organizáciu s názvom World Boxing.
MOV argumentuje aj tým, že samotná IBA Chalífovej aj Lin Ju-tingovej do roku 2023 dovoľovala súťažiť v ženských kategóriách, pričom ich spôsobilosť bola vyhodnotená v zmysle dovtedajších pravidiel IBA na základe uvedenia ženského pohlavia v ich pasoch. Až v roku 2023 IBA svoje pravidlá zmenila a začala spôsobilosť niektorých športovkýň posudzovať na základe biologických testov.
Profesorka Colemanová však dodáva, že ak sa na misky váh položia občianske dokumenty a biologické testy, v prípade vyhodnotenia biologických vlastností musia mať väčšiu relevanciu tie druhé.
Súčasne dopĺňa, že konanie MOV môže mať politické pozadie.
MOV tvrdí, že nikdy nevidel testy, na ktorých IBA zakladá svoje argumenty o mužskosti dvoch boxeriek. Colemanová na druhej strane pripomína tvrdenie športového novinára Alana Abrahamsona, že MOV ich dostal už v roku 2023.
Ideologické pozadie konania MOV navyše môže prezrádzať jeho jazyková príručka z júna tohto roku, z ktorej vyplýva, že k športovcom s chromozómami XY (teda k mužom), ktorí sa identifikujú ako ženy, sa má podľa MOV pristupovať ako k ženám.
V roku 2021 navyše MOV tvrdil, že muži by nemali byť považovaní za zvýhodnených voči ženám len preto, že sú mužmi a že majú vyššiu hladinu testosterónu (hoci je vedecky zdokumentované, že práve to ich zvýhodňuje).
Colemanová tiež dodáva, že po prvom víťazstve Chalífovej MOV zo svojej internetovej stránky odstránil poznámku, podľa ktorej má boxerka vysokú hladinu testosterónu – s doplnením vysvetlenia, že na hladine testosterónu nezáleží. „To je zámerne zavádzajúce,“ uvádza profesorka.
Odporúčania MOV teda nie sú v rozpore len so zdiskreditovanou IBA. V skutočnosti idú aj proti zaužívanej praxi pri posudzovaní biologických vlastností v iných rešpektovaných asociáciách, ako je napríklad spomínaná organizácia World Aquatics v prípade plávania.

Profesorka Colemanová z kauzy na tohtoročnej olympiáde vyvodzuje viacero ponaučení.
Po prvé, existencia ženských kategórií v športe nemá iné opodstatnenie ako udržanie zápolenia v medziach férovosti. Vytvorenie akýchkoľvek arbitrárne určených kritérií iných ako biologické pohlavie súťažiacich, respektíve uplatňovanie výnimiek, je vylúčené a nezmyselné.
Po druhé, federácie, ktoré chcú takéto kritériá zaviesť, ich musia definovať exaktne a potom sa ich dôsledne držať.
A po tretie, „musia prijať iné príležitosti na privítanie rodovej rozmanitosti v rámci svojich športov“.
Tu sa žiada dodať, že sa o čosi podobné pokúšala asociácia World Aquatics na minuloročných majstrovstvách sveta v plávaní v Berlíne, keď vytvorila kategóriu open, v ktorej mohli súťažiť aj transgenderoví a rodovo ambivalentní športovci. Nikto však o ňu neprejavil záujem.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.