Dobrý začiatok, horší koniec. Slovenskí hokejisti súboje s favoritmi nezvládli a so svetovým šampionátom vo Švajčiarsku sa lúčia pred bránami štvrťfinále. Napriek tomu sa dá turnaj hodnotiť pozitívne a Slováci na ňom zanechali dobrý dojem.
Ani jeden zápas nebol v ich podaní úplne zlý, ale vo viacerých boli nezvládnuté pasáže. Mrzieť môže pokazený záver so Slovinskom, prehra v dueli s Českom, v ktorom boli lepším tímom, a kolaps v tretej tretine proti Kanade.
V kľúčových momentoch sa ukázala najmä neskúsenosť z ťažkých medzinárodných zápasov. Dva súboje krátko po sebe proti Česku a Kanade boli pre mladý tím príliš veľká výzva. Aj tak v nich dokázal odohrať päť kvalitných tretín.
Slovensko zaznamenalo viditeľný progres oproti minulému šampionátu. Týka sa to predvedenej hry aj z toho vyplývajúcich štatistík. Vlani strelilo deväť gólov, teraz ich bolo 21. Proti Česku, Kanade aj Švédsku mali viac striel ako ich favorizovaní súperi, čo sa často nestáva.
Na vystúpení Slovenska vo Švajčiarsku sa dá kritizovať veľa vecí. Aj taktických, ako napríklad nasadzovanie štvrtého útoku v závere zápasu proti Švédsku. Býva zvykom, že v takýchto dôležitých fázach sa hra stiahne len na tri útoky.
Niektorí fanúšikovia môžu namietať, že podobne mladý tím malo Nórsko a turnaj zvládlo oveľa lepšie. Tento „zvláštny“ šampionát bol pre Slovákov veľkou šancou dostať sa ďalej ako zvyčajne a využiť slabšie zostavy favoritov.
Pri porovnaní s Nórskom však vyznieva v prospech Slovenska do budúcnosti jeden dôležitý fakt. Nóri mali k dispozícii takmer to najlepšie, čo mohli, vrátane ich mladých hviezd zo zámoria Michaela Brandsegga-Nygarda a Stiana Solberga. Slováci však mali veľmi ďaleko od ideálnej zostavy.
Realizačný tím sa musel popasovať s takmer 30 ospravedlnenkami. Dal šancu mladíkom, aby nazbierali skúsenosti. Pre viacero z nich išlo o prvú možnosť zahrať si proti hviezdam ako Crosby či Tavares.
Tréner Vladimír Országh po prehre so Švédskom zdôraznil, že viacero hráčov ukázalo veľký potenciál pre reprezentáciu do nasledujúcich rokov. Podotkol však jednu dôležitú vec. „Potrebujeme, aby sme vyberali aspoň z päťdesiatich hráčov.“ Pri takej malej hráčskej základni musíme brať ako úspech aj to, že Slovensko dokáže hrať vyrovnané zápasy s Českom, Kanadou alebo Švédskom.
Pozitívom z Fribourgu je však to, že sa pre trénerov rozšírili možnosti výberu hráčov pre budúce turnaje a postupne sa vytvára kľúčové jadro do budúcnosti.
Švajčiarsky šampionát bol pre slovenských fanúšikov osviežením. Namiesto stálic v reprezentačných dresoch teraz videli nové mená. A tie nesklamali.
Viacero hráčov vzhľadom na svoj vek prichádza do úvahy aj v súvislosti s domácim šampionátom v roku 2029, ako napríklad Sýkora, Chromiak, Okuliar, Čederle, Mešár, Kmec, Radivojevič, Hlavaj, Gajan či Štrbák.
Aj šéf zväzu Miroslav Šatan hovoril, že reprezentačné áčko je v prestavbe. Všetko smeruje práve k majstrovstvám sveta na Slovensku, ktoré budú pre novú generáciu prvým vrcholom a veľkým testom, ako na tom v skutočnosti je.
Prestavba sa nedá urýchliť a po dlhých rokoch trápenia sú náznaky, že Slováci môžu byť konkurencieschopní. Vo Fribourgu zdolali tímy na podobnej úrovni, s favoritmi hrali vyrovnanú partiu a prezentovali sa aktívnym štýlom.
Pred začiatkom turnaja bolo počuť aj pesimistické scenáre, ktoré predpovedali Országhovmu výberu boj o záchranu. Tie sa napokon nenaplnili a mladé mužstvo bolo blízko štvrťfinále, čo by sa v tomto prípade rovnalo úspechu. Vystúpenie Slovenska sa tak dá vnímať skôr ako povzbudenie do budúcnosti než ako sklamanie.