Výchovná poradňa Syn väčšinu prázdnin trávi na mobile, manžel do toho nechce zasahovať. Čo sa s tým dá robiť?

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, rada by som Vás poprosila o pomoc pri riešení problému s 15-ročným synom. Teraz cez prázdniny veľa času trávi na mobile. Môj odhad je aj desať hodín denne, minimálne však sedem hodín. Cez deň ho veľmi nie je vidieť, príde sa najesť, trochu niečo pomôže v domácnosti, trochu sa pobicykluje, väčšinou pol hodiny, občas má nejaký kontakt s kamarátmi. Pôjde ešte na týždeň k starým rodičom a s nami na dovolenku. Akékoľvek iné aktivity s nami rodičmi, prípadne súrodencami odmieta. 

Čiže nejaké dve tretiny času cez prázdniny strávi doma a z toho tri štvrtiny času stráveného doma je na mobile. Je to v poriadku? Čo s tým my ako rodičia môžeme robiť? Manžel to nechce riešiť, že si s ním nechce kaziť vzťah. Či nemáme do toho nijako zasahovať? Vopred Vám ďakujem za Vašu odpoveď.

Asi 26 rokov som pracoval v zariadeniach, ktorých dôležitou náplňou bolo diagnostikovanie správania detí. Bolo vždy spojené aj s rodinnou diagnózou. Problém, ktorý čitateľka predostrela, je teda pre mňa temer učebnicová diagnostická situácia.

Začnem chlapcom. Ide tu najmä o dostatočne nerozvinutú a nestabilizovanú oblasť záujmov. Ďalej tu vidím z jeho strany neschopnosť primerane si organizovať voľný čas s jeho „rytmizáciou“ (rozvrhnutím), nízku úroveň skutočne sociálnej aktivity (od minimálneho zapojenia sa do fungovania života v rodine spojeného s podielom plnenia povinností v nej cez absenciu jeho roly v rodine až po sociálny kontakt na sieťach ako „virtuálnu“ náhradu vykazujúcu znaky závislosti). Čas strávený na mobile vytláča iné pre neho potrebné aktivity. Navyše chlapec vníma rodinu ako servis, kde môže „brať“ a nemusí „dávať“.

Pokiaľ ide o matku chlapca, z jej strany vnímam výchovné zneistenie (boli doterajšie výchovné postupy OK?, nevychovávali sme ho príliš ochranársky?, ako ďalej?). Vidím tiež obavy o syna a jej intuíciu, že takéto jeho fungovanie nie je v poriadku (a hľadanie potvrdenia toho, že to v poriadku nie je). Situáciu prežíva negatívne a cítiť z nej vnútornú bezradnosť, ako aj sklamanie z manžela, že sa nechce v situácii angažovať.

A otec? Svoju neangažovanosť opiera zrejme o to, že nič hrozné sa nedeje, všetci synovi rovesníci sú dnes na mobiloch, je to normálne. Spolieha sa na manželku, že zatiaľ vždy vo výchove detí všetko vyriešila, ona s tým má skúsenosti, „vie to lepšie ako ja“ (dobrá výhovorka pre pasivitu a alibizmus). Z jeho pohľadu je lepšie sa neangažovať ako niečo pokaziť.

Som presvedčený o tom, že situácia je veľmi vážna. Teraz nie je najdôležitejšie uvažovať nad tým, prečo vývoj dospel až sem, ale to, ako postupovať ďalej. Pri riešení problému navrhujem urobiť niekoľko krokov.

Prvým krokom by malo byť to, aby obaja rodičia riešili problém s dieťaťom spoločne. V trojici. Jednak je to signál pre syna, že sa „niečo deje“ a rodičia to vnímajú ako vážne, jednak je to prijatie spoločnej zodpovednosti – oboch rodičov i syna.

V druhom kroku vnímať to, že čas strávený na mobile je pre chlapca ohrozujúci, ako východiskový fakt, o ktorom nie je diskusia. Ide o viac ako dvojnásobok štatistického priemeru času (cca štyri hodiny). Pritom to vôbec neznamená, že uvedený priemer je zdravý.

Rodičia by mali prediskutovať (s hľadaním konsenzu), ako výrazne znížiť čas strávený na mobile a čím ho nahradiť, ako sankčne riešiť prekročenie dohodnutej normy, v akej situácii rodičia budú riešiť problém s odborníkmi na závislosti. Skúsil by som aj zaviesť „nedeľu bez mobilu“. Pre všetkých troch.

V treťom kroku treba zvýšiť podiel povinností chlapca na „prevádzkovom“ fungovaní rodiny, posilniť výchovnú angažovanosť otca v rodine. Ak máme s niekým dobrý vzťah, nemôžeme mať predsa obavu povedať aj to, s čím s iným nesúhlasíme. Dobrý vzťah to nenaruší.

Aj pre používaniu mobilu platí to čo pre mnohé iné veci: Mobil je dobrý sluha, ale zlý pán!