Boj s korupciou Susko musí skončiť, prepustením Kováčika prekročil rubikon

Pred týždňom sme na tomto mieste písali, že obvinenie Michala Šúreka zrejme povedie k jeho odstaveniu ako dozorujúceho prokurátora prípadu Očistec. Najväčšej smeráckej kauzy, ktorá sa spája s érou Roberta Fica.

Už o pár dní to bola realita, keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka mu promptne pozastavil výkon funkcie. Zároveň sme predpokladali, že Šúrekov nástupca stiahne zo súdu obžalobu v kauze Očistec. 

Na toto si ešte musíme počkať, okolnosti však veľmi nepredpokladajú iný scenár. Žilinka a jemu podriadení prokurátori idú už dlho na ruku Smeru, spriazneným oligarchom, bývalému vedeniu polície aj tajnej služby. 

O nič lepšie ako Šúrek na tom nie sú ani vyšetrovatelia okolo Jána Čurillu, ktorým pribúdajú obvinenia ako na bežiacom páse. Kolegovia, ktorí sa ich zastali, sú navyše presúvaní – za vyslovený názor – na obvodné oddelenia.

Najväčší škandál 

Dobré vyhliadky nemajú ani tí, ktorí budú po zániku NAKA pôsobiť na okresoch a krajoch. Ich rozptýlením po celom Slovensku môže stratiť vyšetrovanie závažných korupčno-mafiánskych káuz potrebný drajv.

Aj kompaktnosť Čurillovho tímu bola jedným z dôvodov, prečo sa posledné štyri roky darilo odhaľovať kriminalitu bielych golierov – s prepojením na politické špičky. Súčasne odtiaľ neunikali informácie. 

Vyšetrovateľov, ktorí napriek faktickému rozprášeniu NAKA zostanú, môže demotivovať aj trestná politika štátu. Akokoľvek sa budú snažiť, páchatelia rôznej ekonomickej kriminality môžu vyviaznuť s podmienkou. 

Alebo sa dostanú rovno na slobodu ako bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorému to svojím dovolaním umožnil minister spravodlivosti Boris Susko. Bez preháňania ide o zatiaľ najväčší škandál tejto vlády.

Susko ako Žilinka 

A to aj napriek tomu, že vo finále sa môže dostať Kováčik späť za mreže. Závisí od toho, ako v tejto veci rozhodne Najvyšší súd. Už len samotný pokus „vysekať“ z väzby nášho človeka, je však na Suskovu demisiu.

Nie je totiž známe, že by s rovnakou starostlivosťou konal v prospech kohokoľvek. Úplne bez hanby, s motorovou pílou. Neobstojí ani argument, že šéf rezortu spravodlivosti len využil, čo mu zákon umožňuje. 

Susko práveže zneužil paragraf, ktorý je poistkou v prípade reálnych pochybností o vine právoplatne odsúdených. Podobne, ako zneužíva Žilinka paragraf 363 v prospech vplyvných ľudí z politiky aj biznisu.

Nehovoriac o tom, že v systéme prirodzeného delenia moci by nemali o vine, respektíve prepustení z väzby – hoci len dočasnom – rozhodovať politici ani prokurátori, ale sudcovia. Inak nefungujú brzdy ani protiváhy.

Ficov kôň 

Kováčik navyše nie je hocikto, naopak – je jedným zo symbolov Ficovho vládnutia, keď boli bezpečnostné zložky, prokuratúra a justícia úzko prepojené s vtedajšou mocou. Dokonca aj s organizovaným zločinom. 

Profitovali z toho ekonomicky, lebo mali voľnú ruku pri vyberaní úplatkov. Tým, čo platili alebo ich politicky kryli, zároveň garantovali beztrestnosť. Kováčik patril k najspoľahlivejším členom gangu. 

Popri desiatkách káuz, kde „zabudol“ podať obžalobu, výrazne pomohol aj samotnému Smeru, keď zastavil vyšetrovanie financovania tejto strany. Fico mu má byť za čo vďačný, Kováčik vždy ochotne zaradil spiatočku.

Odstavenie Šúreka, utopenie kauzy Očistec, pokračujúca kriminalizácia čurillovcov, rozloženie NAKA a prepustenie Kováčika je naplnením odkazu z poľovníckej chaty: z vinníkov spravíme obete a z obetí vinníkov.