Progresívne trápenie O Dominikovi, ktorý už na sociálnych sieťach neexistuje

Neostali tie jeho slová nepovšimnuté, lebo na ne rýchlo a pobúrene zareagovala židovská náboženská obec a označila jeho slová za slepý politický extrémizmus

Okamžite sa to objavilo v médiách a Dominik Radler už nie je obyčajný zapálený progresívec či bývalý poslanecký asistent, nie je to už no name. 

Stal sa známym, hoci sa o ňom teraz niekde, aby sa vec trochu zľahčila, píše aj ako o „bezvýznamnom progresívcovi“. 

Dokonca ani na FB či na Instagrame ho už človek nenájde,  jeho účty sa po ostrom vyjadrení vyparili. Nevedno, či dobrovoľne alebo mu to vedenie strany nariadilo.

Akoby Dominik R. nikdy nebol. No život bez sociálnej siete je pre politického aktivistu z istého pohľadu ako trest smrti, úplne likvidačná vec.

Už sú tam len drobné stopy po jeho aktivitách. Napríklad je tam jeho fotografia s Ondrejom Prostredníkom, lebo Dominik v roku 2020 na pride v Banskej Bystrici zorganizoval debatu o tom, aké to je byť „cudzincom vo vlastnej krajine“, teda aký to je pocit, ktorý prežívajú ľudia s menšinovou sexuálnou orientáciou či rodovou identitou.

Alebo v roku 2019 ako osemnásťročný spolu s inými progresívnymi chalanmi upratoval vo Zvolene pri hroboch partizánov.

Alebo v roku 2019 vo Zvolene na stretnutí bunky Progresívneho Slovenska diskutoval s Vladimírom Šuchom o víziách Progresívneho Slovenska v oblasti vzdelávania.

Ani žiadny rozruch nevzbudilo a ani židovská náboženská obec neprotestovala.

Skrátka Dominik vyzerá ako aktívny a zapálený mladý muž a viacerí skúsenejší progresívci ho predtým chválili za jeho aktivitu, nadšenie, oddanosť progresívnym ideám.

Ale posledné mesiace asi tento mladý muž dosť trpel, keď videl, ako jeho strana mlčí ku konfliktu medzi Izraelom a Hamasom a k tomu, čo sa deje v Pásme Gazy. Musel byť z toho asi frustrovaný.

Dokonca ešte aj oficiálny spolok Mladí progresívci sa k tejto téme vyjadruje na Instagrame len tak oficiózne a opatrne. Odsudzuje nielen to, že Izrael porušuje medzinárodné dohovory, zabíja deti, ničí kľúčovú infraštruktúru či znemožňuje prístup k základným potravinám a zdravotnej pomoci, ale oficiálne vyjadrenie Mladých progresívcov rovnako odsudzuje útok Hamasu a je „za bezpodmienečné prepustenie rukojemníkov a rukojemníčok“.

To vyjadrenie z 10. júla bolo teda naformulované veľmi diplomaticky a právnicky. Veď ani žiadny rozruch nevzbudilo a ani židovská náboženská obec neprotestovala. Nikto si to vlastne ani veľmi nevšimol.

Ani to ďalšie vyjadrenie, v ktorom Mladé Progresívne Slovensko víta poradné stanovisko Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu. „MSD jasne povedal, že izraelská okupácia a anexia palestínskych území sú nezákonné a jeho diskriminačné zákony a politiky voči palestínskemu obyvateľstvu porušujú zákaz rasovej segregácie a apartheidu.“

Zase žiadna reakcia, len taká povinná jazda a suchý právnický jazyk, ktorý predsa mladých ľudí nevystihuje. Aj preto bol zrejme medzi mladými progresívcami nepokoj, že je to vždy len takéto, bez veľkých emócií.

Keď sa na propalestínskom proteste objavili mladí progresívci a spolu s nimi aj poslankyne Lucia Plaváková či Zuzana Števulová, niektorí progresívci ich na sociálnej sieti pod fotkou z protestu kritizovali: „Strašne neskoro, ale predsa užitočné aspoň pre voličstvo, ktoré doteraz túto tému neriešilo aj preto, že ste mlčali.“ Alebo aj takto: „Výborne! Za toto vám patri uznanie. Ale malo to prísť skôr. A ďalšie takéto apely musia byt razantnejšie a musí ich nasledovať akcia.“

Je možné, že toto všetko štvalo aj mladého Dominika Radlera, tak dal na sociálnu sieť všetky svoje pocity a názory na to, čo sa deje v Pásme Gazy. Má isto pocit, že progresívna strana bez tohto zápalu na obranu Palestínčanov nie je plnokrvná, nie je autentická. A aj on chce, aby mladí slovenskí progresívci boli ako tí mladí zo Západu, ktorí pochodujú centrami miest obmotaní palestínskymi vlajkami a s heslom: „From the river to the sea“.

Dominik Radler si servítku pred ústa nedával a rovno nazval Izrael „genocidálny apartheidný projekt kolonialistov".

Progresívci sú v hlúpej situácii: na jednej strane majú mladých zapálených progresívcov, ako je Dominik, ktorí sa chcú angažovať za palestínsku vec, k Izraelu cítia nenávisť – a na druhej strane sú tí salónni progresívci, ktorí volia opatrný jazyk a aj na propalestínsku demonštráciu prídu z poslancov len niekoľkí, aj rodovo je to nevyvážené, lebo prídu len ženy.

Niekde to buchnúť muselo, ten pretlak – a buchlo to u zapáleného a aktívneho Dominika Radlera. Jeho status naozaj zaujal a pritiahol pozornosť. 

Šimečka nie je v ľahkej situácii, určite netúži po konflikte so slovenskými židmi.

V niečom je to paradoxné. Na Slovensku sa to dlho bralo tak, že pre deportácie židov počas slovenského štátu, na ktorého čele stál katolícky kňaz, je vzťah medzi židmi a katolíkmi boľavý a navždy poznamenaný touto hroznou tragédiou. 

Lenže vzťahy medzi katolíkmi a židmi sa posledné roky výrazne zlepšili, verejne sa to najviac prejavilo asi počas návštevy pápeža Františka na Slovensku. 

Mimochodom, v politických akciách na podporu Izraela sa aj na medzinárodnej pôde veľmi výrazne angažuje poslanec KDH Branislav Škripek.

Status Dominika Radlera veľmi tvrdo odsúdila Kresťanskodemokratická mládež, ktorá napísala, že „spájať Izrael s genocídou a apartheidom je absurdné a jednoznačne za hranou. Napriek všetkým porušovaniam medzinárodného práva, spojených so správou okupovaných území, ak existuje na Blízkom východe jediný demokratický štát, tak je to Izrael“.

To je pre Slovensko trošku nová situácia. Ale vlastne sa tým Slovensko začína viac približovať západnému svetu, kde sú progresívne skupiny výrazne ľavicové a naklonené viac Palestínčanom a občas len ťažko skrývajú nenávisť k Izraelu vo všeobecnosti, teda nielen k tomu, ako prebieha operácia v Gaze.

A pravicové strany s kresťanskými základmi nikdy nespochybňujú právo Izraela na existenciu a prechovávajú aj obdiv k jeho schopnosti brániť sa.

Šimečka nie je v ľahkej situácii, určite netúži po žiadnom konflikte so slovenskými židmi, veď aj nadácia, ktorá nesie meno jeho starého otca, sa venuje téme holokaustu. 

Ale zároveň nemôže celkom ignorovať ani frustráciu mladých progresívcov, ktorých nebavia iba témy ako „platené stáže“, „dostupné bývanie“ či „rýchle tranzície“, ale chcú, aby ich strana stála jasne na strane Palestínčanov a videla v Izraeli možno aj genocídny projekt.