Násilie v politike Trump je bojovník. Atentát na neho pripomína atentát na Teddyho Roosevelta

Keď po postrelení atentátnikom v Pensylvánii obkolesila prezidentského kandidáta ochranka, aby ho odviedla do bezpečia, Donald Trump sa nachvíľu spamätal, povedal ochrankárom, aby zastavili, zdvihol zaťatú päsť do vzduchu a zakričal: „Fight, fight!“ V angličtine to môže znamenať podstatné meno „boj“ alebo tiež sloveso „bojujte“.

Ľudia, prikrčení po výstrele, sa v tej chvíli začali dvíhať na nohy a skandovať za odchádzajúcim kandidátom: „Jú-es-ej, jú-es-ej...“ Celú scénu si môžete pozrieť nižšie aj s prvým komentárom rešpektovanej americkej konzervatívnej novinárky Megyn Kellyovej.

Na niektorých fotkách, kde Trumpa vyfotili pri geste s päsťou zdola, je nad ním vidieť viať americkú vlajku. Bude to jedna z tých momentiek, ktoré sa zapíšu do dejín novinárskej fotografie. A pre amerických voličov pôjde o silný symbol vzdoru a nezdolnosti, ktorý nepochybne zafunguje ako vietor do plachiet Trumpovej kampane.

Odkaz z posledných hodín je jasný: Trump je bojovník.

No nedá sa ani povedať, že všetko dobre dopadlo a nič sa vlastne nestalo, keďže škrabnuté bolo akurát ucho prezidentského kandidáta. V čase písania tohto článku je známe, že okrem atentátnika prišiel o život aj jeden nevinný účastník mítingu. Ak politika degeneruje do politického násilia, je to vždy tragédia. Ďalší level, kam totiž politika môže po atentáte klesnúť, je totiž už len občianska vojna. A to si hádam nikto neželá.

Veľa sa teraz bude diskutovať o práci ochranky, tak ako u nás po atentáte na Roberta Fica. No zdá sa, že to americká Secret Service zvládla profesionálnejšie, než naši chlapci v Handlovej.

Ľavicovo-liberálne médiá u nás už píšu, že republikáni hrajú podobnú hru ako u nás Fico a obviňujú nenávistnú kampaň demokratov. V Spojených štátoch však reálne zaznievali od niektorých osobností na verejnosti výzvy typu, že treba Trumpa zastreliť. Toto u nás pred atentátom na Roberta Fica nebolo. Malý zostrih ponúkla austrálska Sky News nižšie:

Samozrejme, demokrati budú po prvotnom šoku zase poukazovať na to, že Trump si o atentát koledoval svojou polarizujúcou rétorikou. Otázkou je, kam sa prikloní americká verejnosť.  

Majú pravdu tí, ktorí už teraz tvrdia, že republikánsky politik má voľby vďaka pokusu o jeho zavraždenie vyhrané? Určite platí – a spomenuli sme to aj po atentáte na Roberta Fica – že nezamýšľaným dôsledkom takýchto útokov na život politikov je skôr ich posilnenie v očiach ľudí. Lebo sa tým stávajú v očiach verejnosti obeťami. Atentátnici tak často dosahujú skôr opak toho, čo zamýšľali.

Zvážiť však treba aj iné vplyvy. Po prvé, Trump mal predsa slušne vykročené k víťazstvu vo voľbách už pred týmto atentátom. Môže za to hlavne zjavný kognitívny úpadok jeho protikandidáta, úradujúceho prezidenta Spojených štátov, Joea Bidena, ku ktorého posledným prerieknutiam patrí, že ukrajinského prezidenta Zelenského predstavil ako Vladimira Putina.

Na druhej strane, voľby sú až v novembri. Dovtedy sa môže toho stať ešte mnoho. Po dnešku sa nedá vylúčiť ani smrť jedného z kandidátov či vzbura v Demokratickej strane proti Bidenovi.

Núka sa tiež jeden historický príklad. Na myseľ mi prišiel, hneď ako som videl video s Trumpovým nezlomným gestom.

Donald Trump ako Theodore Roosevelt?

V Milwaukee vo Wisconsine bol 14. októbra 1912 postrelený počas volebného mítingu prezidentský kandidát Theodore Roosevelt. V tom čase išlo už o dvojnásobného exprezidenta, ktorý sa chcel vrátiť do Bieleho domu.

Theodore Roosevelt vládol v rokoch 1901 až 1908 a do dejín sa zapísal najmä ako zakladateľ národných parkov, bojovník proti priemyselným monopolom, ako muž, ktorý započal výstavbu Panamského prieplavu, a v neposlednom rade ako nositeľ Nobelovej ceny za mier, ktorú dostal v roku 1906 za sprostredkovanie mieru v rusko-japonskej vojne.

Počas zhromaždenia pred verejnosťou na Roosevelta vystrelil bývalý krčmár nemeckého pôvodu John Schrank. Politika však zachránilo oceľové puzdro na okuliare a kópia prejavu vo veste, ktorý chcel predniesť. Takto spomalená guľka akurát uviazla v jeho hrudnom svale, bez toho, aby prenikla do pľúc.

Zhromaždení ľudia chceli atentátnika na mieste zlynčovať, no Roosevelt dav upokojil, nechal muža predviesť pred seba, aby mu pozrel do očí. Chcel vedieť, či ho pozná. Potom ho odviedla polícia.

Hoci Roosevelt krvácal, vyhlásil: „Dámy a páni, neviem, či si naplno uvedomujete, že som bol práve postrelený, no treba toho viac, než toto na zabitie amerického losa.“ Ďalších 50 minút rečnil, ako mal pripravené. Až potom sa odovzdal do opatery lekárov. Guľku sa rozhodli mu nevybrať, takže ju nosil v hrudi až do svojej smrti v roku 1919.

Atentátnik John Schrank zomrel ako 67-ročný až v roku 1943 v ústave pre choromyseľných zločincov. Bol totiž duševne chorý. K streľbe na Roosevelta ho vraj naviedol duch niekdajšieho prezidenta McKinleyho, ktorý sám podľahol atentátu zo strany anarchistu Leona Czolgosa v roku 1901. McKinleyho duch podľa Schranka zo svojej smrti vinil svojho viceprezidenta Roosevelta, ktorý sa vďaka atentátu stal prezidentom.

Ako už bolo povedané, Theodore Roosevelt prežil Schrankov pokus o atentát v roku 1912, no voľby napriek svojej statočnej reakcii nevyhral. Čo sa stalo?

Keď Roosevelt v roku 1908 dokončil svoje dve obdobia v Bielom dome, podporil za svojho nástupcu ďalšieho republikánskeho politika Williama Howarda Tafta. Ten voľby aj vyhral, no s jeho výkonom v úrade bol Roosevelt nespokojný. V roku 1912 chcel kandidovať znova, no na otázke jeho podpory sa rozčesla Republikánska strana.

Republikánskym kandidátom sa stal Taft, kým Roosevelt kandidoval za tretiu, takzvanú Losiu stranu (Bull Moose Party). Kde sa dvaja bijú, tam víťazí tretí. Vďaka rozčesnutiu medzi republikánmi voľby vyhral kandidát Demokratickej strany Woodrow Wilson, ktorý viedol Spojené štáty počas prvej svetovej vojny a následne zostal prezidentom až do roku 1921...

A poučenie z toho všetkého? Ani status obete atentátu počas kampane automaticky neznamená volebné víťazstvo.