Najúspešnejší nemecký futbalista Z Toniho Kroosa je „rasista“, lebo by dcéru v nemeckom veľkomeste už večer nepustil von

Nemecký futbalista Toni Kroos bol v roku 2014 majstrom sveta, v roku 2012 tretím na majstrovstvách Európy, trikrát nemeckým majstrom, štyrikrát španielskym majstrom a šesťkrát vyhral Ligu majstrov. S celkovo 34 titulmi je považovaný za „najúspešnejšieho nemeckého futbalistu“.

Teraz vo veku 34 rokov ukončil svoju aktívnu kariéru – minulý týždeň po vyradení nemeckého národného tímu z aktuálnych majstrovstiev Európy.

Všetko by sa mohlo skončiť tak krásne: Španielsko síce vyradilo Nemecko vo štvrťfinále, Nemec Kroos však španielskym fanúšikom prirástol k srdcu. Neraz sa stalo, že Španieli na štadióne skandovali: „Toni Kroos je Španiel.“ Kroos hral desať rokov za Real Madrid a s rodinou žije zatiaľ ešte v Madride.

Takže vydarený život – keby krátko pred svojím posledným zápasom nebol účinkoval v podcaste verejnoprávneho moderátora Markusa Lanza a televízneho filozofa Richarda Davida Prechta. Títo dvaja fešácki starnúci narcisi vzali v posledných rokoch na seba úlohu otvoriť niektoré z mnohých tém, o ktorých sa „v najlepšom Nemecku všetkých čias“ nesmie verejne hovoriť.

Kroos sa ako hosť tejto slávnej dvojice kriticky, ale opatrne vyjadril o vplyve masového prisťahovalectva na subjektívny pocit bezpečnosti vo veľkých nemeckých mestách.

Viac nepotreboval. Dosiahol, že keď človek vloží meno Toni Kroos do vyhľadávacieho riadka na platforme X, v súčasnosti sa mu ponúkajú výrazy „rasista“ a „imigrácia“.

Pobúrenie proti AfDNemecká politika musí prijať to, že väčšina nechce masívnu moslimskú imigráciu

Martin Leidenfrost

Predtým kritizoval AfD ako nepotrebnú stranu

Kroos bol predtým skôr vnímaný ako jeden z tých slušnejších nemeckých futbalistov.

Stredopoliar je východný Nemec, narodil sa ešte v socialistickej NDR, iba deväť mesiacov pred zánikom tohto „druhého nemeckého štátu“. Prejavil sa ako fanúšik dlhoročnej kancelárky Angely Merkelovej, ktorá mala v Kroosovom rodnom kraji na pobreží Baltského mora svoj volebný obvod.

Kroos krátko pred nemeckými voľbami v roku 2021 v najčítanejšom denníku Nemecka Bild odmietol národnopopulistickú stranu AfD: „Túto stranu nepotrebuje nikto.“ Malo to váhu, lebo AfD nikde nemá taký výtlak ako na postsocialistickom východe, v ktorom je staromódny nemecký nacionalizmus rozšírený značne viac než na západe. V Madride oslavoval priateľstvo so spoluhráčom čiernej pleti, s Viedenčanom Davidom Alabom.

Kroos neraz našiel správne slová, napríklad keď o európskych futbalových hviezdach, ktoré sa už vo svojich dvadsiatich rokoch dali zlákať peniazmi do Saudskej Arábie, povedal, že sú „neuveriteľne zlými vzormi“.

Kedysi vyvolal ľahkú kontroverziu spôsobom, ako reagoval na trpkú rozlúčku hráča tureckého pôvodu Mesuta Özila v nemeckej národnej reprezentácii. Özil to odôvodňoval rasizmom a nedostatkom rešpektu v Nemeckom futbalovom zväze DFB i v spoločnosti. Kroos vtedy odpovedal, že Özil „šíri nezmysly“ a „že sám vie, že v DFB neexistuje rasizmus“.

S odstupom času sa ukázalo, ako veľmi mal Kroos vtedy pravdu: Özil sa obrátil chrbtom k Nemecku, vyhýbal sa už aj vlastnému otcovi, machroval pred Kaabou v Mekke a v roku 2021 sa natrvalo odsťahoval do Turecka. Keď sa v roku 2019 oženil, svadba sa konala v Istanbule a jedným zo svadobných svedkov nebol nikto iný ako sultán Erdoğan.

Špekulovalo sa o možnej Özilovej politickej kariére, Erdoğan mu údajne ponúkol úrad ministra. Bývalá hviezda nemeckého mančaftu medzitým išla ešte ďalej a dala si na ľavú stranu hrude vytetovať symboly pravicovej extrémistickej a v minulosti aj teroristickej organizácie Siví vlci.

Slovom, nie z Kroosa sa vykľul nemecký nacionalista, ale z Özila nacionalista turecký.

Čo vlastne povedal

Kroosove osudové slová padli v posledných minútach jedenapolhodinového podcastu. Futbalista rozprával, „že sa v Madride jednoducho cítime úplne v pohode“, že jeho tri deti tam vyrastajú trojjazyčne a že ho nič neťahá späť.

Pokračoval: „Stále si myslím, že Nemecko je naozaj skvelá krajina. Sme tam super radi, ale už to úplne nie je to Nemecko, ako bývalo – ako možno pred desiatimi rokmi.“

Pri vete „pocit sa určite zmenil“ už tušil, že sa pohybuje na tenkom ľade. Preto opatrne hľadal slová: „Pocit z toho – ako to najlepšie vyjadriť bez toho, aby ste boli zahnaní do kúta?“ Váhal a nakoniec svoj subjektívny pocit ukázal na príklade. Otec dvoch synov a sedemročnej dcéry Amelie vysvetlil: „Keby sa ma niekto spýtal: ,Pustili by ste svoju dcéru o jedenástej večer von v Španielsku alebo vo veľkom nemeckom meste?‘ potom, myslím, by som viac inklinoval k Španielsku.“

Pred desiatimi rokmi by vraj nebol mal toľko obáv. Aj keď Kroos nevyslovil sporné výrazy ako „masové prisťahovalectvo“, poslucháči museli už len vďaka opakovanému časovému údaju pochopiť, na čo slávny vysťahovalec naráža – rok 2014 bol posledným rokom pred utečeneckou krízou.

„Keby sa ma niekto spýtal: ,Pustili by ste svoju dcéru o jedenástej večer von v Španielsku alebo vo veľkom nemeckom meste?‘ potom, myslím, by som viac inklinoval k Španielsku.“

Markus Lanz ako člen nemecky hovoriacej väčšiny v južnom Tirolsku, sám „prisťahovalec z Talianska“, pozná mechanizmy potlačeného nemeckého diskurzu ako málokto iný – celé desaťročia moderuje niekoľko tolkšou týždenne. Ihneď preto pochopil, že obava rešpektovaného futbalistu o svoju dospievajúcu dcéru je bombou. Najprv iba zvolal: „Wow!“

Následne to bol samotný Lanz, kto prehovoril v monológu, v ktorom o Nemecku nepovedal takmer nič dobré. Zhrnul stav krajiny slovom Kontrollverlust, „strata kontroly“, a tvrdil: „Je to príliš plné, je toho príliš veľa. Je to preťaženie.“ Niektoré medzinárodné športové a bulvárne médiá – medzi nimi aj slovenské – vydali tento výrok za vetu z úst Toniho Kroosa. Aj preto bol oheň na streche.

Kroos s Lanzom síce súhlasil, že v posledných rokoch sa toho veľa stalo a kontrola nad „určitými témami“ sa trochu vytratila, sám sa však vyjadril širšie a opatrnejšie. 

Zdôraznil, ako „na tisíc percent“ podporuje, že ľudia boli prijatí s otvorenou náručou, a že Nemecko, samozrejme, potrebuje prisťahovalectvo. V posledných rokoch sa však podľa neho celá vec podcenila: „Ak nedokážete rozlišovať medzi množstvom ľudí, ktorí prichádzajú, a tými, ktorí nám nerobia dobre, potom to bude nakoniec ťažké.“

Viac rasizmu si nedovolil.

Vyčítajú mu aj „vojenský účes“

Reakcie v nemeckej spoločnosti sa dali predvídať: nejaká tá väčšina s 34-ročným reprezentantom na dôchodku asi viac-menej ticho súhlasila, pravicovopopulistické weby mali nového hrdinu, no a hlučná promigračná menšina rozpútala shitstorm v zelenej tlači a na sociálnych sieťach.

Oprávnené sa zdali iba dve-tri námietky: podľa toho, aký typ štatistiky si človek vyberie, je prinajmenšom diskutabilné, či Madrid má naozaj značne nižšiu pouličnú kriminalitu ako napríklad Mníchov, kde Kroos pôsobil v období, keď ešte nebol otcom dcéry.

Multimilionár Kroos musí tiež znášať obvinenia, že ako obyvateľ gated community s prístupom k súkromným lietadlám nie je hlavnou autoritou na hodnotenie bezpečnostnej situácie niekde ďaleko za svojím madridským plotom.

Nejaká tá väčšina s 34-ročným reprezentantom asi viac-menej ticho súhlasila, pravicovopopulistické weby mali nového hrdinu, no a hlučná promigračná menšina rozpútala shitstorm v zelenej tlači a na sociálnych sieťach.

To sú legitímne námietky. Okrem toho je však Kroos konfrontovaný s množstvom útokov ad personam, ktorých cieľom nie je nič iné ako vražda charakteru.

Najhoršie z obvinení je nepochybne biľag rasistu, ktorého sa asi už nikdy v živote nezbaví. Odrazu však niektorí Kroosovi vyčítajú aj jeho „vojenský účes“ (Soldatenhaarschnitt), hoci v porovnaní s ostatnými futbalistami je pomerne umiernený.

Po neúspešnom štvrťfinále z 5. júla mu vyčítajú ešte aj to, že „bez mihnutia oka ochotne zraní súpera s následkom vážneho a trvalého zranenia“ a že „je ťažké ho poraziť, pokiaľ ide o brutalitu“.

Pravdou je, že Toni Kroos sa v poslednom zápase svojej kariéry dopustil na svoje pomery mnohých faulov. Zápas so svojou druhou domovinou Španielskom zrejme emocionálne nezvládol.

Je však neprimerané, že sa z tejto mimoriadnej situácie vyrába obraz bezohľadného hráča. Ako si vyrátal jeden fanúšik, Kroos, pokiaľ ide o férovosť, má celkom slušnú životnú bilanciu:

„V národnom tíme: 114 zápasov, žiadna žltá karta, žiadna červená karta.

Real Madrid: 465 zápasov, 1 žltá karta, ŽIADNA červená karta. Bayern Mníchov: 205 zápasov, ŽIADNA žltá karta, ŽIADNA červená karta. Bayer Leverkusen: 48 zápasov, ŽIADNA žltá karta, ŽIADNA červená karta. To je 832 profesionálnych zápasov BEZ jedinej červenej karty. Zjavne brutálny človek.“

Ešte nevieme odhadnúť, ako sa nová nemecká debata o migrácii skončí, dnes je stále v plnom prúde. Môžeme však už predpokladať, že bude mať dva hmatateľné následky.

1. Toni Kroos s dcérou Amelie zrejme radšej zostane v Španielsku.

2. Iní futbalisti s podobným názorom nepovedia asi radšej nič.