Výchovná poradňa Dcérka ma začala odmietať. Len čo ma zbadá, hneď kričí a neváha ani fyzicky útočiť

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Naša päťročná dcérka ma začala zrazu odmietať. Často len čo ma zbadá, hneď začne kričať a snaží sa dokonca fyzicky na mňa útočiť, čo jej nedovolím a zadržím ju. Snažím sa vtedy reagovať pokojne, nekričím na ňu, manželka jej vysvetľuje, že ju ľúbim a že som veľmi smutný, keď sa ku mne takto správa, ale nič nepomáha. Zo začiatku som si to tak nebral, myslel som, že ide o nejaké obdobie, ale už to z môjho pohľadu trvá pridlho, je to už niekoľko týždňov. Teším sa z práce domov na ženu a na dcérku a každý deň stále rovnaká scéna. Čo mám vlastne robiť? Snažiť sa (aj keď vidím, že je to márne) o normálny kontakt alebo ignorovať ju, keď ma nechceš, ani ja teba, alebo aká je ďalšia možnosť? Ďakujem pekne. Samuel

Z informácií, ktoré o sebe, manželke a dcére ponúkate, dedukujem, že ako rodina dlhodobo žijete usporiadaným životom, bez výkyvov a bez výraznejších negatívnych vplyvov. Je tu rad otázok, nad ktorými by ste sa však mohli zamyslieť. 

Predovšetkým: Aké príčiny môže mať hnev Vašej dcéry? Prečo smeruje práve proti Vám? Môže mať pocit, že ju viac obmedzujete než jej mama alebo, naopak, že temer nič (z jej pohľadu) od vás nezávisí? Mala s Vami nejakú negatívnu skúsenosť? Za čo by Vás (asi) mohla „trestať“?

Je veľmi pravdepodobné, že ani ona sama v tom nemá vôbec jasno. Napriek tomu by som poprosil manželku, aby sa ona s dcérou porozprávala, napr. pri hre alebo pečení koláčov, vtedy, keď Vy nie ste doma, nie vyčítavo, ale tak „žensky“ zvedavo: „Prečo robíš tatkovi vlastne zle?“, „Tebe sa naozaj páči, keď je tatko smutný?“ atď.

Ak chodí dcérka do materskej školy a k jej učiteľke máte dôveru, opýtal by som sa aj učiteľky, čo o Vás v triede hovorí. Naďalej by som s dcérou udržiaval normálny kontakt, ale „nevnucoval“ by som sa jej. Snažil by som sa do Vašich „rozhodovacích procesov“ v rámci rodinného života cielene zaviesť prvky, kde Vaša manželka nie je tá, ktorá dáva automaticky súhlas/nesúhlas na všetko, ale povie dcérke: „Choď sa opýtať ocka, o tomto rozhoduje on.“

Jedným zo súčasných problémov rodinnej výchovy je totiž to, že matky často pohltia temer celý výchovný priestor a otcom ostanú „omrvinky“. Skúste si teda viac v rodine rozdeliť „kompetencie“ mamy a otca.

Psychológ Erik Erikson tvrdil, že do dvoch rokov dieťa potrebuje matku, do štyroch rokov oboch rodičov a do šiestich rokov rodinu. Možno aj to je pre Vás výzva.