Rokovania o vojne na Ukrajine Putinov pokus sabotovať mierový samit je priehľadný, ale od Švajčiarska aj tak nič čakať netreba

Ide o doposiaľ najväčší samit o vojne na Ukrajine a jej následkoch, skutočnou mierovou konferenciou však nie je.

Ako píše nemecký týždenník Spiegel, nikto z účastníkov konferencie si skutočne nemyslí, že samit vojnu ukončí. To je jasné aj Ukrajincom, ich cieľ je iný: zachovať si dominanciu v diskusii o tom, čo má byť na stole pri budúcich mierových rokovaniach, a neutralizovať návrhy, ktoré podporujú ruské požiadavky, najmä zo strany Číny.

„O iných mierových plánoch už takmer nikto nehovorí. Ukrajinci tieto aktivity úspešne vytlačili,“ hovorí pre Spiegel jeden z európskych diplomatov s obdivom.

Ukrajina tak získala mnoho súcitu v otázkach, v ktorých s ňou nikto nemôže nesúhlasiť, ale ktoré by sa zrejme do čínskeho alebo afrického mierového plánu nedostali, najmä návrat Rusmi unesených detí a prepustenie vojnových zajatcov.

Aj v ďalších otázkach získala Ukrajina podporu zhromaždených štátov: „Akákoľvek hrozba alebo použitie jadrových zbraní v kontexte prebiehajúcej vojny proti Ukrajine sú neprípustné,“ hlása záverečné komuniké a žiada aj nerušený prístup obchodných lodí k ukrajinským prístavom.

Tézy, ktoré by pre Ukrajinu boli medzinárodne ťažšie presaditeľné – napríklad požiadavka, že vojna sa má skončiť obnovením medzinárodne uznaných hraníc z roku 1991 –, sa v záverečnom vyhlásení síce spomenuli, ale počas samitu nehrali väčšiu rolu.

Putinov politický protiúder

Putin na samit kontroval vlastným návrhom prímeria, v ktorom však Ukrajine de facto neponúkol nič okrem kapitulácie.

Už na prvý pohľad je jasné, prečo je Putinova „ponuka“ pre Ukrajinu úplne neprijateľná.

„Podmienky sú veľmi jednoduché: ukrajinské jednotky sa musia úplne stiahnuť z Donecka, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej a Záporožskej oblasti. A dovoľte mi upozorniť: z celého územia regiónov v rámci ich administratívnych hraníc,“ zhrnul ruský prezident, čo chce Ukrajine nadiktovať.

Ukrajina sa teda má stiahnuť z územia s rozlohou zaberajúcou viac než polovicu Slovenska (26-tisíc kilometrov štvorcových), ktoré ešte kontroluje, vrátane štyroch veľkomiest (Cherson, Záporožie, Kramatorsk, Sloviansk) a prenechať ich (a ich obyvateľov) napospas ruskej armáde, ktorá ich za viac než dva roky vojny nedobyla, zato na okupovanom území sa dejú vojnové zločiny (vraždy a znásilnenia). 

Pred vojnou žilo v Záporoží 700-tisíc obyvateľov, v Chersone 280-tisíc, dohromady so zvyškom Ukrajinou kontrolovaného územia v Donbase si tak Rusko nárokuje zhruba ďalšie dva-tri milióny Ukrajincov. Kyjev má okrem toho zaručiť trvalú neutralitu.

Výmenou za to by Ukrajinci nedostali ani len formálny „mier“, ale len prímerie, ktoré by Rusi mohli kedykoľvek porušiť – ale za výrazne výhodnejších podmienok pre ruskú armádu, ktorá by získala pod kontrolu nielen ústie Dnepra, ale aj chersonské a záporožské predmostie na západnom brehu rieky, odkiaľ by dokázala kedykoľvek ohroziť Mykolajiv a Odesu.

Formálny mier má okrem toho zahŕňať aj oficiálne uznanie ruských anexií, zmenu jazykových zákonov a zrušenie západných sankcií. To je požiadavka, ktorú Ukrajina nemôže zaistiť, ani keby chcela – napokon, ak sa vojna skončí s pretrvávajúcou okupáciou ukrajinských oblastí, bude v záujme EÚ aj NATO prinajmenšom obmedziť hospodárske a vojenské schopnosti Ruska v dohľadnej budúcnosti aj po konci vojny.

A výmenou za to všetko ponúka Putin – nič. Respektíve len prísľub prímeria, ktorému neveria nielen Ukrajinci.

Sabotáž samitu

Odozva aj zo strany odborníkov bola preto viac než skeptická. „Toto nie je mierový plán, ale séria maximalistických požiadaviek namierených na Západ a Ukrajinu výmenou za ukončenie nepriateľstva. Moskva neponúka žiadne ústupky; nie je priestor na kompromisy,“ kritizuje Tatiana Stanovaja z Centra Carnegie pre Rusko a Euráziu.

Stanovaja tvrdí, že hlavným cieľom ruskej ponuky bola sabotáž samitu vo Švajčiarsku: „Tento ‚plán‘ je načasovaný tak, aby sa zhodoval so švajčiarskou konferenciou s úmyslom devalvovať ju. Niekto by sa mohol čudovať, prečo by sa Putin toľko sústreďoval na udalosť, ktorá sa ukazuje ako menej úspešná, než sa predpokladalo, a úprimne povedané, zlyháva. Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, že ‚Putin má čas‘, v skutočnosti potrebuje naliehavo upevniť ruskú vojenskú výhodu na Ukrajine prostredníctvom ‚mierového procesu‘, aby sa táto prevaha stala nezvratnou, keďže Rusko môže v budúcom roku stratiť svoju vojenskú výhodu. Moskva teda vníma švajčiarsku konferenciu ako eskalujúcu akciu proti Rusku, snahu o globálne upevnenie protiruského postoja a Kremeľ je odhodlaný to prekaziť.“

Prímerie áno, mier nie

Podobne odmietaví sú aj ďalší experti. „Putinov ‚mierový návrh‘ v skratke: ‚Čo je moje, je moje, o tom, čo je tvoje, treba rokovať‘,“ zhŕňa Putinov návrh uštipačne ruský historik Sergej Radčenko.

Podľa Radčenka Putin nemá v súčasnej situácii záujem sa dohodnúť, pretože celá jeho stratégia posledných dvoch rokov spočívala vo vyčkávaní, či sa skončí západná podpora Ukrajiny. „Ak by ste boli Putin, chceli by ste vidieť, ako dopadnú americké voľby, pretože Trumpovo víťazstvo je prísľubom veľkej dohody na Ukrajine alebo aspoň chaosu v transatlantických vzťahoch,“ nazdáva sa.

K formálnemu mieru na Ukrajine však zrejme nedôjde, tvrdí historik: „Osobne si nemyslím, že mierová dohoda na Ukrajine je možná. Čo je možné, je jednoduché prímerie in situ, ale na to by ste museli prinútiť každú stranu, aby si uvedomila, že je nepravdepodobné, že by zlepšili svoje pozície v porovnaní s tým, kde sú teraz.“

Vojna sa podľa Radčenka skončí až vtedy, keď Rusko stratí nádej, že sa zastaví západná pomoc Ukrajine. „Pokiaľ si Putin bude myslieť, že tento záväzok časom pominie – a aby som bol spravodlivý, nie je to nerozumná viera –, chce hrať o čas a zároveň si nárokovať každý mierumilovný úmysel,“ argumentuje Radčenko.

Najväčší neúspech

Hoci Ukrajina môže odkazovať na záverečné komuniké ako úspech, ktorý potvrdil jej požiadavky, vážnou diplomatickou porážkou pre Kyjev je, že sa na samite nezúčastnila Čína.

Pritom Kyjev spočiatku dúfal, že by Peking mohol Rusov umierniť a donútiť hľadať rýchly koniec vojny. Tieto nádeje sa však nepotvrdili, namiesto toho Čína kritizovala NATO a implicitne sa dokonca postavila za ruskú pozíciu. Menej otvorene než Západ za Ukrajinu, ale predsa.

Čína tak podporila ruskú požiadavku, že Ukrajina sa má vzdať ambícií stať sa členom Aliancie, a odmietla aj účasť na švajčiarskom samite, čo je podľa sinológa Temura Umerova najväčším zlyhaním ukrajinského diplomatického úsilia.

„Účelom týchto stretnutí je zvýšiť medzinárodný tlak na Rusko. Prinútiť ho k mieru nielen zavedením nových západných sankcií a dodávkami zbraní do NATO, ale aj rozšírením koalície štátov, ktoré požadujú, aby Moskva uzavrela mier za podmienok vyhovujúcich Ukrajine. Kyjev preto dúfal v príchod lídrov krajín, na ktorých tlak Moskva nebola zvyknutá, do Švajčiarska. Kyjev chcel do svojich radov predovšetkým prilákať Čínu, preto súhlasil s tým, že citlivé otázky, ako je stiahnutie ruských vojsk z medzinárodne uznaného územia Ukrajiny, postaví mimo rámca švajčiarskej konferencie,“ píše Umerov v texte, ktorý zverejnila ruská Meduza.

Čína sa však nechce podieľať na samite, na ktorom budú zastúpené hlavne západné krajiny, a snaží sa zhromaždiť rad štátov z „globálneho juhu“, s ktorými má podobnú a viacej proruskú pozíciu.

Keďže ruský minister zahraničia Sergej Lavrov za podporu samitu vyhlásil Švajčiarsko za nepriateľský štát, Čína by mohla dúfať, že prevezme štafetu a zorganizuje vlastný samit, na ktorý by prišiel aj Putin, nazdáva sa Umerov.

Na druhej strane však ani Čína nie je neutrálnym arbitrom, a preto dnes pre Ukrajinu ani nie je schodným mediátorom, ktorý by mohol vyrokovať koniec vojny.

Podľa Spieglu má preto najlepšie šance Saudská Arábia, ktorá má nielen dostatočnú medzinárodnú váhu, aby mohla zohrať takúto úlohu, ale má aj dobré styky s obomi bojujúcimi štátmi.

Ako však už načrtol Sergej Radčenko, šance na viac než prímerie sú mizivé. A aj na prímerie Moskva pristúpi najskôr vtedy, ak nová administratíva vo Washingtone v roku 2025 nezmení karty v jej prospech.