Kniha, ktorá vyrušuje Kto môže za trans epidémiu medzi mladými dievčatami?

Georgia bola dievčina z Nemecka, nosila šaty, mala dlhé vlasy, maľovala sa a zdalo sa, že si svoje ženstvo užíva. V škole veľmi nevynikala a trápila sa v nej so šikanovaním.

Prešlo však pár rokov a dnes je z nej nebinárny Gialu, ktorý preferuje zámená oni alebo on. 

Na začiatku svojho pôsobenia na Tiktoku sa predstavila ako lesbička, postupne sa však jej identita vyvíjala.

Už nie je ona, ale on, Giorgia totiž začala brať testosterón, hlas jej zhrubol, čeľusť sa zvýraznila, telesný tuk sa preskupil. Napokon Georgia, teraz už Gialu, podstúpila dvojitú mastektómiu.

Vďaka zmene identity sa tejto osobe zmenil život. Dostala niekoľko modelingových zákaziek, našla sa v transkomunite, ktorá jej rozhodnutie podporuje, a našla si aj priateľku – transrodovú ženu, ktorá sa narodila ako muž.

Gialu je len jedným z mnohých mladých dievčat, ktoré v určitom momente objavili svoju transrodovú identitu a ochotne podstúpili operácie, ktoré im navždy zmenili telo. 

V posledných rokoch ich počet rapídne narastá, a to najmä v skupine mladších dievčat, ktoré ešte iba vstupujú do puberty alebo v nej sú. Tento fenomén zaujal americkú novinárku a spisovateľku Abigail Shrierovú, a tak sa naň bližšie pozrela. 

Módna vlna alebo diagnóza?

Svoje zistenia publikovala v knihe Nevratné poškodenie, ktorá nedávno vyšla v českom preklade vo vydavateľstve Bourdon. Jej vydanie sa nezaobišlo bez kontroverzií a chvíľu sa zdalo, že sa na pulty kníhkupectiev ani nedostane.

Pôvodne totiž mala vyjsť vo vydavateľstve Albatros, ale to sa zľaklo aktivistov, a tak nakoniec knihu z vydavateľského plánu stiahlo. Potom sa jej ujalo iné vydavateľstvo a kniha vďaka tomu vyšla, ale ani jej verejné uvedenie sa nezaobišlo bez protestov.

S knihou boli problémy aj v Amerike, Amazon napríklad zrušil jej reklamu. Zamestnanci tejto firmy dokonca spísali petíciu, aby sa u nich úplne prestala predávať. Inde zasa aktivisti bojovali za jej odstránenie z knižníc či obchodov.

Prečo kniha vyvolala takú vzburu?

Základnou tézou autorky je, že mnohé z dievčat, ktoré sa v posledných rokoch začali identifikovať ako trans, v skutočnosti nie sú trans, len podľahli módnej vlne a vplyvu influencerov či vrstovníkov.

Ak sa však raz vydajú na túto cestu, spustí sa mašinéria, z ktorej sa ťažko vystupuje.

Ak by k nim terapeuti či učitelia zvolili iný prístup, mnohé z tých dievčat by rýchlo zistili, že vlastne nie sú trans.

Shrierová sa počas prípravy knihy rozprávala s mnohými ľuďmi, ktorých sa problematika dotýka. Stretla sa s rodičmi dievčat, ktoré sa hlásia k transidentite, s dospelými transrodovými osobami, s ľuďmi, ktorí prešli tranzíciou, ale potom sa rozhodli vrátiť k svojmu pôvodnému pohlaviu. Hovorila aj so psychiatrami a psychológmi.

V knihe neodsudzuje transrodovosť ako takú, aj tak sa stala terčom transaktivistov, ktorí ju označili za transfóbku.

Samotná Shrierová je pritom feministka, liberálka v sexuálnych otázkach a dokonca v knihe píše, že zmena pohlavia môže byť pre mnohých prínosná. Len sa jej nezdalo, že sa zrazu s transrodovosťou začalo identifikovať toľko mladých dievčat.

Ak sa totiž pozrieme na dáta, ukazujú pozoruhodnú zmenu. Medzi rokmi 2016 a 2017 vzrástol v Spojených štátoch počet operácií biologických žien v súvislosti so zmenou pohlavia štvornásobne.

Vo Veľkej Británii zasa v roku 2018 zistili neuveriteľný nárast počtu prípadov, keď dospievajúce dievčatá vyhľadali genderovú terapiu. V porovnaní s predchádzajúcou dekádou to narástlo o 4400 percent.

Udiala sa zaujímavá demografická zmena. Rodovou dysfóriou, čo je diagnóza, pri ktorej ľudia pociťujú nesúlad so svojím biologickým pohlavím, trpeli najmä chlapci v predškolskom veku.

Dnes sú to prevažne dospievajúce dievčatá.

Čím to Shrierová vysvetľuje? V skratke, dospievajúce dievčatá sú prirodzene neisté a iba si budujú identitu. Vplyvom sociálnych sietí, vrstovníkov či učebných osnov objavia transrodovú identitu a ľahko sa v nej nájdu.

Ak sa dostanú na terapiu, tak v Amerike (o nej sa v knihe píše) im ich novú identitu takmer vždy potvrdia. Nedozvedia sa teda nič iné iba to, že je to tak, ako si myslia.

Foto: Unsplash/Karollyne Videira Hubert

Dospievanie ešte ťažšie ako v minulosti

Dospievanie bolo pre dievčatá vždy ťažkým obdobím, dnes je však ešte náročnejšie.

Na jednej strane sa začína skôr, dievčatá sa tak musia v mladšom veku vyrovnávať so zmenami, ktorými ich telo prechádza. A to všetko sa deje vo svetle sociálnych sietí, kde dievčatá neustále vidia dokonalé životy a krivky iných dievčat.

Na krízu duševného zdravia u dospievajúcich upozorňujú mnohí odborníci. Americké dáta ukazujú, že medzi rokmi 2009 až 2017 vzrástol počet stredoškolákov, ktorí uvažovali o samovražde, o 25 percent. Medzi rokmi 2005 a 2014 sa zvýšil až o 37 percent počet dospievajúcich, ktorým bola diagnostikovaná klinická depresia.

No a najhoršie na tom boli dievčatá, u ktorých sa depresia prejavovala trikrát častejšie ako u chlapcov.

Podobný nárast bol zaznamenaný aj pri sebapoškodzovaní. V posledných rokoch vzrástla medzi dievčatami miera sebapoškodzovania o 189 percent, za šesť rokov sa strojnásobila.

Dospievajúce dievčatá sa nemajú dobre. Na sociálnych sieťach vidia ideálne životy influencieriek či iných dievčat a to ich len utvrdzuje v tom, že ony sa majú veľmi zle.

A potom prichádza fenomén nákazy medzi vrstovníkmi. Ako prvá s touto hypotézou prišla doktorka Lisa Littmanová, ktorá si všimla nárast rodovej dysfórie medzi dospievajúcimi v jednej skupinke kamarátov.

Pustila sa do výskumu a analyzovala viac ako 250 prípadov dospievajúcich dievčat, ktoré sa identifikovali ako transrodové bez toho, aby mali v detstve akékoľvek problémy.

Rodová dysfória sa totiž prejavuje už v ranom detstve. Čo ukázali jej výsledky?

U väčšiny týchto dievčat sa nová identita objavila po tom, čo dlhší čas strávili ponorené do sociálnych sietí. Po druhé, prevalencia transrodovej identity bola v niektorých skupinách kamarátov týchto dievčat viac ako 70-krát vyššia, ako by sa očakávalo.

Ako teda konštatuje Shrierová, „zdalo sa, že mnohé z týchto dievčat, ktoré sa náhle počas dospievania rozhodli identifikovať ako transrodové, sa dali chytiť do pasce transrodovej ,mánie‘, kultúrneho nadšenia, ktoré sa šíri ako vírus“.

Littmanovej práca bola hneď spochybnená. Vyčítali jej metodiku, ktorú použila, a nakoniec prišla o prácu. Nikdy pritom netvrdila, že rodová dysfória neexistuje alebo že by ju dievčatá z výskumu nemali.

Prišla s hypotézou, že u týchto dievčat mala netypické príčiny a že ju podnecujú a zosilňujú priatelia a sociálne siete. Taktiež uvádzala možnosť, že túžba po tranzícii je neadekvátny mechanizmus zvládania bežných stresových situácií a silných emócií. 

Nemusíš si byť istá, len to skús

Keď sa už dievčatá ponoria do transproblematiky a nebodaj na sociálnych sieťach vyhlásia, že aj ony sú trans, je ťažké zaradiť spiatočku. 

Transinfluenceri, ktorí sú na Tiktoku, Instagrame aj Youtube, mladých veľmi rýchlo zasvätia do problematiky, a ak tí mali nejaké pochybnosti o svojej identite, po niekoľkých hodinách pozerania takéhoto obsahu dospejú k záveru, že aj oni sú trans.

Podľa Shrierovej sú influenceri, ktorí už ani nehovoria o rodovej dysfórii. Byť transrodovým je pre nich jednoducho pocit, že sa odlišujete, že nie ste dostatočne ženský alebo mužský alebo sa jednoducho cítite vo svojom tele nesvoj.

No a dôležité je, že pochybnosti by nikdy nemali zastaviť vašu tranzíciu.

Influencerka Kaylee napríklad radí začať s hormonálnou liečbou, aj keď si človek nie je celkom istý. „Môžete to skúsiť brať tri mesiace. Po troch mesiacoch začne byť ich účinok trvalý, ale zhruba dovtedy to môžete iba skúsiť a uvidíte, ako sa budete cítiť. Je to skvelé a je to jednoduché. Hormóny nie sú taký strašiak, aký z nich každý robí.“

Ďalšou kapitolou je internetová transkomunita. Shrierová v knihe opisuje prípady viacerých dievčat, ktoré po svojom coming oute na internete zažili prijatie, prejavy lásky, podpory a uistenia. Zrazu sa stali súčasťou silnej komunity, ktorá ich zasypávala chválou. V reálnom živote im práve toto chýbalo.

Komunita ich zároveň viedla k tomu, aby postupovali na ceste zmeny pohlavia čoraz ďalej, aby začali brať testosterón a ukázali tak, že svoje rozhodnutie myslia vážne.

Shrierová sa rozsiahlo venuje aj americkému školstvu, ktoré pri tranzícii a zmene identity zohráva dôležitú úlohu, ako aj terapii transrodových ľudí. Ide o takzvanú afirmatívnu alebo potvrdzujúcu terapiu a už jej názov naznačuje, v čom môže autorka vidieť problém.

Táto terapia sa v Spojených štátoch považuje za zlatý štandard a akékoľvek snahy o spochybnenie transrodovej identity sa považujú za pokus o konverznú terapiu. Tá je v mnohých štátoch USA zakázaná a vníma sa ako útok a utláčanie danej osoby.

Podstata afirmatívnej terapie spočíva v tom, že terapeut má pacienta v jeho novej identite utvrdiť a nie ju spochybňovať. A to aj v prípade detí či dospievajúcich, ktorí sú známi svojou nestálosťou a častou zmenou názoru a postojov.

Foto: Unsplash/Thiago Rocha 

Kniha roka

Predtým ako sa afirmatívna terapia stala v podstate jedinou dostupnou alternatívou v Amerike, sa u detí zvyklo praktizovať takzvané „pozorné vyčkávanie“. Cieľom terapeutického procesu bolo pomôcť dieťaťu zžiť sa so svojím biologickým pohlavím.

A malo to veľký úspech – rôzne štúdie ukazujú, že až 70 percent detí, ktorým bola v detstve diagnostikovaná rodová dysfória a neprebehla u nich afirmatívna terapia ani sociálna tranzícia, z toho nakoniec vyrástlo.

Dnes však mladé dievčatá, ktoré prichádzajú na terapiu, vlastne ani nemajú šancu objaviť skutočný prameň svojej rodovej dysfórie, riešiť ho a zžiť sa so svojím biologickým pohlavím. Namiesto toho sú tieto dievčatá, ktoré ovláda zmätok, pokiaľ ide o ich pocity, uistené, že jediným riešením je užívanie testosterónu, prípadne operácia.

Gialu zo začiatku tohto článku zatiaľ žije vo svojej novej identite, no čoraz viac transľudí svoje rozhodnutie ľutuje a vydáva sa na cestu detranzície. Tá nie je jednoduchá. Zmeny, ktoré so ženským telom urobí testosterón, totiž z veľkej časti už nejde zvrátiť.

Mladé dievčatá v Amerike si tak vo veľmi mladom veku môžu navždy zničiť telo, pripraviť sa o možnosť dojčiť či mať deti. V Kalifornii je mastektómia povolená už pre dievčatá od 13 rokov.

Ešte nedospelé dievčatá tak môžu prijať rozhodnutia, ktoré im spôsobia nezvratné poškodenie. To pripomína aj názov knihy.

Kniha vyšla v Spojených štátoch už v roku 2020 a zožala veľkú kritiku. Niektoré aktivistické skupiny sa ju síce snažili zakázať, ale dočkala sa aj ocenenia. Britský časopis The Economist ju zaradil do zoznamu kníh roka, rovnako tak urobil aj denník The Times.

Shrierová totiž v knihe na základe mnohých svedectiev a rozhovorov s odborníkmi dokazuje to, čo mnohí tušia, ale neodvážia sa o tom hovoriť nahlas.