Dve Nemecká po eurovoľbách Nemci sa sporia, čo je mier, Zelení stratili mládež a politická alternatíva narastá

Eurovoľby v Nemecku sa skončili porážkou strán vládnej koalície. Sociálnodemokratická SPD získala len 13,9 %, čo je jej najhorší výsledok v celonemeckých voľbách v dejinách, Zelení prišli o viac než tretinu voličov.

Oproti voľbám v roku 2019 SPD stratila 1,9 %, FDP 0,2 % a Zelení dokonca 8,6 %.

Ešte výraznejšie sú straty SPD a FDP, ak ich porovnáme so silnými výsledkami v parlamentných voľbách 2021, v ktorých získali 25,7 %, respektíve 11,5 %.

Jednoznačným víťazom volieb je CDU/CSU, ktorá získala 30 % – o 1,1 % viac než v eurovoľbách 2019 a o 5,9 % viac než v parlamentných voľbách.

Najväčší nárast však zaznamenali strany na politickom okraji: nová strana BSW (Bündnis Sahra Wagenknecht), ktorá vznikla odštiepením skupiny poslancov postkomunistickej Die Linke (6,2 %), a nacionalistická AfD, ktorá zosilnela na 15,9 % (plus 4,9 percentuálneho bodu).

Jednoznačným víťazom volieb je CDU/CSU, ktorá získala 30 %. Najväčší nárast však zaznamenali strany na politickom okraji: nová strana BSW (Bündnis Sahra Wagenknecht) so 6,2 % a nacionalistická AfD, ktorá zosilnela na 15,9 %.

Porážku vládnej koalície asi najlepšie ilustruje fakt, že ľavicovo-liberálny (a inak vláde naklonený) týždenník Die Zeit po voľbách zverejnil článok s bielou mapou Nemecka. Bolo na nej vyznačených všetkých 400 okresov a bezokresných miest Nemecka, v žiadnom z nich vládne strany už nezískali nadpolovičnú väčšinu hlasov.

„Freiburg im Breisgau je stelesnením progresívneho mesta, ktoré sa už dávno stalo klišé: bohatí, stredná trieda, plné cyklistov, s renomovanou univerzitou a obchodníkmi, ktorí predávajú svoju bio zeleninu pred katedrálou,“ píše nemecký týždenník.

„Nie je teda prekvapujúce, že strany semaforovej koalície vo Freiburgu dosiahli v týchto voľbách do Európskeho parlamentu svoj najlepší výsledok. Ale aj tu tieto tri strany spolu dosahujú len 48,5 percenta, teda menej ako polovicu. Väčšina obyvateľov Freiburgu urobila svoj krúžok niekde inde.“

V 95 okresoch koaličné strany nezískali ani pätinu voličov, v regióne Erzgebirgskreis všetky tri dohromady dosiahli len 8,5 %.

Referendum o vláde

Hoci sa voľba europoslancov týka najmä európskej politiky, Nemci v týchto voľbách hlasovali v prvom rade o Berlíne a až v druhom rade o Bruseli. Podľa prieskumov sa väčšina voličov (55 %) v eurovoľbách riadila podľa spolkovej, nie európskej politiky, len 38 % Nemcov zaujímala primárne európska politika ako taká.

Dôvodom je, že až 76 % Nemcov je nespokojných s politikou vlády a 48 % si myslelo, že vláda si zaslúži lekciu. To sčasti vysvetľuje aj vysokú volebnú účasť, ktorá so 64,8 % dosiahla najvyššiu hodnotu za posledných štyridsať rokov.

Vysoká účasť však pomohla najmä antisystémovým stranám AfD a BSW.

No aj keď AfD dosiahla silný výsledok, mnohí jej voliči sami neveria, že strana dokáže vyriešiť ich problémy. Zatiaľ čo napríklad 28 % všetkých Nemcov si myslí, že CDU/CSU dokáže vyriešiť problémy Nemecka, v prípade AfD je to len 10 %.

Ak pomer obrátime na segmenty konkrétnych strán, CDU/CSU v tomto zmysle verí 93 % jej voličov. V prípade AfD je však dôvera voličov, že strana ponúka skutočné riešenia, nepomerne nižšia – len 63 %.

Ani CDU však nemôže byť so svojím výsledkom spokojná. Hoci je nespokojnosť s vládou obrovská, strana v posledných dvoch rokoch z toho už nedokázala výraznejšie ťažiť a týmto voličom ponúknuť menej radikálnu alternatívu.

Nemecko v migračnej a energetickej krízeStranícky systém speje k rozkladu, tento týždeň tu vznikol nemecký Smer

Martin Leidenfrost

Debakel Zelených

Dramatický pokles Zelených by mal v strane vyvolať zemetrasenie, ale sebareflexiu tam, rovnako ako v SPD, zatiaľ nebadať. Strana namiesto toho zo zlého výsledku viní antikampaň na Tiktoku aj pokles významu, ktorý voliči pripisujú zmene klímy. 

Lídri Zelených Habeck a Baerbocková dokonca neprišli na volebnú párty svojej strany. Podobne je to aj v SPD, kde kancelár Scholz na otázku, či chce komentovať výsledok svojej strany, sucho odpovedal: „Nie.“

Obzvlášť bolestivé pritom pre Zelených musí byť to, že ich opúšťajú aj najmladší voliči. Tí predsa posledné roky od rána do večera v školách počúvajú o klimatickej kríze a strana si od zníženia vekovej hranice sľubovala aj zopár dodatočných hlasov. Výsledok však bol opačný.

Len 11 % voličov vo vekovej skupine 16- až 24-ročných (v týchto eurovoľbách po prvýkrát smeli voliť Nemci od 16 rokov) volilo túto stranu, čo je druhý najhorší výsledok po kohorte 70+ a rovnaký podiel ako medzi voličmi 60 – 69 rokov. Naopak, až 16 % voličov do 24 rokov volilo AfD oproti 5 % v roku 2019.

Ešte pred piatimi rokmi bola situácia úplne iná, vtedy spomedzi najmladších voličov (18 – 24) volilo Zelených až 34 %. Výrazný je aj pokles v skupine 25 – 34 a 35 – 44: v oboch prípadoch mínus 10 percentuálnych bodov na 15 %, respektíve 14 %, a v skupine 45 – 59: 13 % v roku 2024 oproti 24 % v roku 2019.

Tu sa vypomstilo, že nemecká vláda často ignoruje názor spoločnosti – v otázke predĺženia prevádzky jadrových elektrární, pri zákaze spaľovacích motorov alebo pri Green Deale. To má dosah aj na popularitu Únie – podiel Nemcov, podľa ktorých Nemecko členstvu v EÚ vďačí za svoj blahobyt, poklesol zo 78 % na 64 %.

Kto ponúka mier?

Prieskumy jasne ukazujú, že hoci zelené témy ešte stále Nemcov zaujímajú, oproti roku 2019 stratili na dôležitosti a mnohých teraz trápia úplne iné veci. Hoci sa ešte stále 66 % obáva následkov klimatickej zmeny (2019: 77 %), je to jediná obava, ktorá za posledné roky poklesla, ostatné vzrástli.

Na prvej priečke ju nahradil strach budúceho nárastu kriminality (74 %, +22 percentuálnych bodov oproti roku 2019) a výrazne vzrástli aj obavy z priveľkého vplyvu islamu (61 %, +14), priveľkej zmeny života v Nemecku (56 %, +15), priveľkého príchodu cudzincov (53 %, +17) a straty životného štandardu (50 %, +20). Obavy z ostrakizácie niektorých názorov cíti rovnako ako v roku 2019 58 % spoločnosti.

Zatiaľ čo v roku 2019 sa najviac voličov rozhodovalo najmä podľa klimatickej politiky, dnes padla na štvrté miesto za „zabezpečenie mieru“, sociálne zabezpečenie a migráciu.

Navyše, ekológia už nie je rozhodujúcou témou pri otázke, koho voliť. Zatiaľ čo v roku 2019 sa 23 % voličov rozhodovalo najmä podľa postoja ku klimatickej politike, dnes je najdôležitejšou témou už len pre 14 %, čím sa prepadla z prvého na štvrté miesto.

Na prvom mieste je dnes „zabezpečenie mieru“ (26 %, +4), sociálne zabezpečenie (23 %, +3) a migrácia (17 %, +5). Narástol aj význam hospodárskeho rastu, ktorý je dnes pre 13 % voličov najdôležitejšou témou (+3 oproti roku 2019).

Pritom „zabezpečenie mieru“ ešte nezodpovedá otázku, ako presne tieto dva ciele – mier a bezpečnosť – dosiahnuť. Za najvýznamnejšiu ju totiž považujú voliči rôznych táborov – okrem prívržencov BSW, ktorá odmieta dodávky zbraní Ukrajine (najdôležitejšia téma pre 37 % voličov strany), aj prívržencov kancelárskej SPD (32 %), nadpriemerne dôležitá je však táto téma aj pre CDU/CSU (28 %) a Zelených (27 %), ktorí, naopak, žiadajú tvrdší kurz voči Rusku.

Na otázku, ktorá strana najskôr dokáže zaistiť mier v Európe, tak najväčší podiel voličov odpovedá CDU/CSU, SPD má za sebou dokonca väčší podiel respondentov než voličov a silný výkon v pomere k výsledku má aj BSW (5 % respondentov oproti 6,2 % voličov).

Malé strany

Z jedného dôvodu však strany vládnej koalície, najmä Zelení, môžu byť opatrne optimistické, že sa budúci rok v parlamentných voľbách tento výsledok nezopakuje. Je ním skutočnosť, že v eurovoľbách, na rozdiel od parlamentných a krajinských volieb, doposiaľ v Nemecku neplatí 5-percentné kvórum.

V praxi to znamená, že aj strany, ktoré získajú o trochu menej než jedno percento hlasov, majú šancu získať kreslo v Európskom parlamente. Z tohto dôvodu v ňom budú Nemecko zastupovať poslanci až 15 strán – namiesto šiestich, ktoré sa dostali do nemeckého Bundestagu.

Veľká časť týchto menších strán sú pritom strany, ktoré sú blízke Zeleným – napríklad progresívny Volt, ktorý získal 2,6 % hlasov a 3 mandáty, Strana ochrany zvierat (1 europoslanec), pre ktorú nie sú Zelení dostatočne radikálni a ktorá požaduje zákaz lovu aj zákaz zoologických záhrad, alebo Ekologicko-demokratická strana ÖDP, ktorá spája ekológiu s konzervatívnymi pozíciami v spoločenskej politike. 

Keďže žiadna z týchto strán nemá šancu prekonať 5-percentné kvórum, aspoň časť ich voličov v parlamentných voľbách pravdepodobne dá svoj hlas Zeleným.

Okrem nich získala po jednom poslancovi aj liberálna Strana pokroku PdF a Strana rodín, troch poslancov bude mať pravicová strana Slobodných voličov, ktorá zastáva podobné pozície ako CDU/CSU.

Najznámejšou spomedzi nemeckých drobných (strán) je však satirická strana DIE PARTEI, ktorá získala dvoch poslancov.

Pravidelne sa dostávala do médií vďaka svojim provokatívnym plagátom ako „Tu by mohol visieť nácek“, „My sme vás ešte nesklamali*“, „Merkelová je tučná“ či „Der Storch bringt die Kinder, die Storch bringt sie um“ (Bocian prinesie deti, Storch [politička AfD, ktorá od polície žiadala používať proti migrantom vrátane žien a detí strelné zbrane, pozn. red.] ich zabije). Alebo s nápisom pod fotkou kandidáta s nabok učesanými vlasmi a veľmi výraznými fúzikmi: „Vieme, čo Sasi chcú.“ Strana tiež navrhovala zaokrúhľovať IBAN, odmietať normy EÚ pre pohlavné orgány, zákaz volebných plagátov a zákaz nárastu cien piva.

Jej šéf Martin Sonneborn je europoslancom už od roku 2014 a v týchto eurovoľbách kandidoval s plagátmi, na ktorých mal vo photoshope dorobený účes Ursuly von der Leyenovej a Merkelovej slogan „Poznáte ma“.

AfD vyhodila lídra kandidátky

Bizarnou príhodou je aj skutočnosť, že nacionalistická AfD okamžite po voľbách z delegácie vylúčila svojho lídra kandidátky, novozvoleného europoslanca Maximiliana Kraha.

Dôvodom je, že vážne poškodil vzťahy medzi AfD a francúzskym Národným zhromaždením, keď počas kampane vyhlásil, že „nie všetci esesáci boli zločinci“, za čo strana Marine Le Penovej s AfD ukončila spoluprácu a zasadila sa o to, aby bola vylúčená aj z európskej frakcie ID.

Keďže legislatíva neumožňovala, aby AfD Kraha z kandidátky stiahla, strana ho vylúčila až po jeho zvolení.

Politik AfD tvrdí, že nie je rasistaMoja mama je Lužická Srbka, mám deti so Slovenkou a môj asistent je čínsky špión

Martin Leidenfrost

Dve Nemecká?

Aj keď AfD svoj stanovený cieľ (20 %) nedosiahla a s 15,9 % vyšla z volieb menej posilnená, než sa mnohí Nemci obávali, mnohých šokovali najmä jej výsledky vo východnom Nemecku, kde sa v piatich spolkových krajinách stala najsilnejšou stranou.

Nejeden Nemec tak má pocit, že východ a západ štátu by mohli byť rovnako dobre aj dve odlišné krajiny. To platí o to viac, že hranica medzi regiónmi, kde zvíťazila CDU/CSU a AfD, takmer presne kopíruje hranicu bývalej NDR. Jedine niekoľko východonemeckých miest a jediný východonemecký katolícky okres Eichsfeld doteraz odolávajú náporu nacionalistov.

Kým napríklad v Bavorsku proruské (alebo protizápadné) strany AfD a BSW spoločne oslovili 16,4 % voličov, na druhej strane bývalej nemecko-nemeckej hranice v Sasku a Durínsku to už je 44,4 %, respektíve 45,7 %.

A zatiaľ čo na západe mala AfD výsledky od 8 % (Hamburg) po 15,7 % (Sársko), na východe je všade okrem Berlína najväčšou stranou, ktorá v troch spolkových krajinách (Sasko, Sasko-Anhaltsko, Durínsko) dokonca pokorila 30 %.

Iná nie je ani situácia BSW: zatiaľ čo na západe by len v dvoch z desiatich spolkových krajín prekonala hranicu 5 %, na východe sa jej výsledky (opäť s výnimkou Berlína) pohybujú od 12,6 % do 16,4 %.

Najsilnejšia (vľavo) a druhá najsilnejšia (vpravo) strana.

Obe strany pritom stavili na tvrdú protimigračnú pozíciu, ale aj kritiku podpory Ukrajiny.

AfD svoj silný výsledok medzi mladými vysvetľuje nielen kampaňou na sociálnych sieťach, kde predbehla ostatné strany, ale aj tým, že mladí voliči nepoznajú svet pred AfD a strana sa pre nich stala normálnou súčasťou politického systému. 

Voliť AfD preto už nie je tabu. Svoj úspech prisudzujú okrem iného aj tomu, že mladí sa najčastejšie dostávajú do konfliktov s migrantmi, či už v mestách, alebo v školách, a páči sa im preto nápad obmedzenia migrácie, ktoré žiada AfD.

Zatiaľ čo v roku 1968 študenti zakladali maoistické spolky, dnešným protestom proti mainstreamu je AfD, tvrdia jej prívrženci.

AfD má navyše údajne aj nimbus strany, ktorá je cool, pretože je proti establišmentu a politickej korektnosti. Zatiaľ čo v roku 1968 študenti zakladali maoistické spolky a študentky sa obnažené promenádovali po univerzitách, dnešným protestom proti mainstreamu je AfD, tvrdia jej prívrženci.

Unikát

BSW okolo nielen vzhľadnej, ale aj rečnícky zdatnej ľavičiarky Sahry Wagenknechtovej zas uspela aj preto, lebo so svojou kombináciou spoločensky konzervatívnejších a ekonomicky ľavicových pozícií je v Nemecku unikátom.

Zatiaľ čo na Slovensku je konglomerát „národných“ a ľavicových pozícií nekonečným evergreenom (spomeňme si len na kauzu Hedviga Malinová aj eurovolebnú kampaň Hlasu, za ktorú by sa v Nemecku nehanbila asi len AfD), v Nemecku je to inak. Tam je ľavičiarstvo spájané s internacionalizmom, otvorenými hranicami a pomocou núdznym, teda aj utečencom a migrantom.

Úspech BSW však ukazuje, že konkrétne vo východnom Nemecku aj slovenský model ľavicového nacionalizmu môže fungovať.

A keďže BSW na rozdiel od AfD nečelí podozreniu, že sa v jej radoch skrýva hromada tajných (alebo menej tajných) náckov, aspoň teoreticky by si s ňou vedeli na regionálnej úrovni predstaviť koalíciu aj štandardné strany.

Vzostup charizmatickej Sahry WagenknechtovejTeraz sa karty premiešajú, Nemecko dostalo ľavicovokonzervatívnu stranu

Martin Leidenfrost

Smer Moskva?

Hlavnou príčinou je, že 40 rokov socializmu vo východnom Nemecku v istom zmysle zakonzervovalo stav, aký existoval v 40. rokoch 20. storočia. Iste, mnohé sa v bývalej NDR zmenilo, ale primárnym rozdielom je, že nenastal hlavný trend západonemeckej spoločnosti – identifikácia východných Nemcov ako časti Západu s istým hodnotovým nastavením.

„Ostalgia [nemecká slovná hračka spájajúca Ost – „východ“ – so slovom nostalgia] je viac než len malý folklór NDR. Ostalgia dláždi cestu k autoritárskej vláde, znamená odmietnutie väzieb na Západ, a teda v konečnom dôsledku otvorenej spoločnosti,“ vysvetľuje historik a profesor na univerzite Viadrina vo Frankfurte na Odre na hraniciach s Poľskom Jan Claas Behrends.

Podľa prieskumu z októbra 2022 sa 39 % Nemcov kultúrne identifikovalo skôr s USA, 11 % s Ruskom a 46 % necítilo kultúrnu afinitu ani k jednému z oboch štátov. Výrazné však boli rozdiely medzi západným a východným Nemeckom – kým stará Spolková republika sa s 42 % vyslovila v prospech USA a len 7 % v prospech Ruska, na území bývalej NDR Rusko získalo 25 % respondentov oproti 23 % pre USA.

Kým na západe považujú Rusko za hrozbu stále viac než štyri pätiny opýtaných, v bývalej NDR tento podiel poklesol na 53 %.

To neznamená, že by respondenti vo východnom Nemecku automaticky Rusko podporovali – podľa rovnakého prieskumu 77 % východných a 88 % západných Nemcov považovalo Rusko za hrozbu pre svetovú bezpečnosť. 

Ale riešenie problému na rozdiel od západných Nemcov často nevidia v spolupráci v NATO alebo v podpore Ukrajiny, ale v neutralite alebo nejakej obnovenej podobe paktu Berlín – Moskva.

Východní Nemci sú napríklad výrazne menej ochotní splniť zmluvné záväzky a v prípade vojny prísť svojim spojencom z NATO na pomoc a menej ochotní dodávať partnerským štátom zbrane.

Navyše sú tieto čísla staré už rok a pol. Novšie prieskumy ukazujú značnú eróziu pocitu ohrozenia z Ruska. Podľa nich 75 % Nemcov považuje Rusko za hrozbu, ale kým na západe to ešte stále sú viac než štyri pätiny opýtaných, v bývalej NDR tento podiel poklesol na 53 %.

Pri všetkých týchto číslach však treba mať na pamäti, že vo východnom Nemecku (nepočítajúc Západný Berlín) žije len necelých 17 % celej nemeckej populácie.