Po eurovoľbách Von der Leyenová to má takmer isté, socialisti však chcú izolovať Meloniovú

Hlasovanie naprieč Európou sa skončilo, hlasy sú zrátané, mandáty rozdelené. A už v týchto chvíľach sa intenzívne rokuje, kto s kým, proti komu a za čo. Štandardná politická prevádzka tesne po voľbách.

Dominantné postavenie si udržala Európska ľudová strana (EPP), ktorá bude mať v novom 720-členom europarlamente pravdepodobne 185 až 189 mandátov (výsledky sú stále predbežné, v niektorých krajinách ešte nie sú uzavreté). 

Automaticky si tak nárokuje predsednícky post v Európskej komisii a hlavnou kandidátkou zostáva doterajšia šéfka Komisie Ursula von der Leyenová. Túto ambíciu už potvrdila nielen ona sama, ale aj predseda EPP Manfred Weber.

EPP bude chcieť mať hlavné slovo aj pri zložení Komisie a jej „programovom vyhlásení“.

V Európe boduje pravicaVo Francúzsku oslavuje Le Penová, Macron vyhlásil predčasné voľby. V Nemecku vyhrala CDU pred AfD

Juraj BrezániMarek Holka

Ursula von der Leyenová to má takmer isté

Hoci je von der Leyenová reálne v najsilnejšej pozícii, objavujú sa aj iné mená. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už akoby medzi rečou spomenul aj meno talianskeho politika, bývalého šéfa ECB Maria Draghiho.

Súčasná šéfka Komisie však potrebuje najprv presvedčiť lídrov členských štátov. Ak získa väčšinovú podporu u nich, nasledovať bude presviedčanie europoslancov. To nemusí byť také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá.

Hoci v minulom parlamente, keď sa stala šéfkou eurokomisie prvýkrát, mala koalícia EPP, S&D a Renew 440 mandátov, v tajnom hlasovaní ju podporilo len 383 poslancov. Ak by sa takáto koalícia vytvorila aj teraz, mala by vyše 400 mandátov, no ani v tomto období by von der Leyenová nemala všetky hlasy isté. Úplnú podporu nemôže očakávať dokonca ani v EPP.

Potom nastupujú ďalšie možnosti koalícií. Ak by doterajšia vládnuca trojka pribrala aj Zelených, mala by 460 mandátov, znamenalo by to však, že by EPP musela urobiť viacero kompromisov, pokiaľ ide o volebný program, najmä zľaviť zo snáh výraznejšie zredukovať a zracionalizovať opatrenia zahrnuté v programe Green Dealu.

Najväčšia sila by vznikla, ak by sa EPP, S&D a Renew spojili s ECR – takmer 480 mandátov.

Najväčšia sila by vznikla, ak by sa EPP, S&D a Renew spojili s ECR – takmer 480 mandátov.

Takéto zloženie však komplikujú socialisti. Napríklad generálny tajomník Strany európskych socialistov Giacomo Filibeck vyhlásil, že ak sa EPP rozhodne v koalícii vymeniť Zelených za ECR, socialisti sa k takémuto politickému zväzku nepridajú.

Pokračovanie v tvrdej línii zelených opatrení by tak síce mohlo v europarlamente a Komisii pokračovať, na celoeurópskej úrovni by však bolo kontraproduktívne a zväčšilo by odpor voči centrálnym inštitúciám. Veľavravný je najmä prepad zelených strán, ktoré stratili približne 20 mandátov.

Treba povedať, že v ľavicovom prostredí je ECR označovaná ako krajná pravica (hoc jej členmi sú aj strany ako naša SaS či česká ODS) a dávaná na roveň s nemeckou AfD a francúzskym Národným združením Marine Le Penová.

Ak by od takejto veľkej koalície odskočili socialisti, spojenie EPP, Renew a ECR by už na potrebnú minimálnu väčšinu 361 mandátov nedosiahlo.

Ešte však nie je uzavretá otázka prístupu maďarského Fideszu do ECR, ktorý by mohol túto frakciu posilniť o jedenásť mandátov. Na druhej strane hrozí, že niektoré strany by po vstupe Fideszu frakciu opustili.

Celkovo je v hre okolo stovky nezaradených poslancov, z ktorých sa v najbližších dňoch a týždňoch môže časť preklopiť do niektorej z frakcií. Napríklad Slobodná strana Rakúska, ktorá u našich susedov eurovoľby vyhrala, už vyzvala frakciu ID, aby prijala späť nemeckú AfD, ktorá tam skončila druhá a mohla by mať zhruba 17 mandátov.

Vyjednávačky až do konca júna

Aká bude napokon europarlamentná väčšina a či niektorí zo svojich terajších vyhlásení upustia, niektorí zľavia zo svojho programu, ukážu najbližšie dni.

Platí pravidlo, že najsilnejšie frakcie od prvej po tretiu si delia tie najdôležitejšie funkcie.

Hlavným moderátorom oficiálnych schôdzok a rokovaní je predseda Európskej rady – belgický expremiér Charles Michel.

Ešte predtým ako sa 17. júna stretnú na neformálnej večeri lídri členských štátov, kde by mali rozoberať aj meno kandidáta či kandidátky na post predsedu Európskej komisie, čakajú nás tento týždeň ešte dve veľké a dôležité medzinárodné stretnutia, na pozadí ktorých sa bude hovoriť aj o rozdelení postov a o možných koalíciách.

Najprv si svoje pozície budú môcť prediskutovať krajiny z východného krídla. V utorok sa na summite B9 stretnú lídri Bulharska, Česka, Estónska, Maďarska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Rumunska a Slovenska. Hoci summit je najmä o bezpečnosti, povolebnej situácii sa nevyhnú. Očakáva sa aj prítomnosť Charla Michela.

Koncom týždňa prídu na rad aj ťažké váhy. Summit G7 v Taliansku bude ideálnou príležitosťou, aby si v úzkom kruhu svoje pozície vyjasnili nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

Summit G7 v Taliansku bude ideálnou príležitosťou, aby si v úzkom kruhu svoje pozície vyjasnili nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a talianska premiérka Giorgia Meloniová.

A hoci Macron by na pozícii šéfa Komisie rád videl Maria Draghiho a Scholz sa už nechal počuť, že by spoluprácu EPP a ECR mohol torpédovať, je to práve Giorgia Meloniová, ktorá z týchto volieb vzišla posilnená.

Macron utrpel drvivú porážku a jeho vplyv v Renew výrazne klesne, následkom čoho rozpustil parlament a vyhlásil voľby.

Scholzova SPD zas v nemeckých eurovoľbách utrpela historicky najhorší výsledok a skončila tretia. Víťazná CDU/CSU ho už vyzvala, aby podľa vzoru Macrona podal demisiu, čo by viedlo k predčasným voľbám.

Nálada v Európe sa posunula doprava nielen ziskom tzv. krajnej pravice. Rétoricky a programovo sa doprava posunula aj EPP, najmä jej kľúčová strana CDU. Medzi socialistami dokázala na národnej úrovni zvíťaziť aj dánska sociálna demokracia premiérky Mette Frederiksenovej, ktorej imigračná politika sa v ničom nelíši od pravicových strán naprieč Európou.

Neformálne stretnutia, rokovania na pozadí summitov o iných témach, kuloárne dohodovania a rozhovory by mal uzavrieť oficiálny summit lídrov EÚ 27. – 28. júna, ktorý by mal uzavrieť základný rámec budúceho fungovania Európskeho parlamentu a Európskej komisie.

Europarlament by mal nového šéfa či šéfku Komisie schváliť na prvom plenárnom zasadnutí 16. – 18. júla.

Reálny vplyv Slovenska klesne

Vo vzťahu k Slovensku treba konštatovať, že náš vplyv v najsilnejšej frakcii v EPP sa výrazne scvrkol – z doterajších štyroch členov na jednu – Miriam Lexmann z KDH.

Naopak, posilnilo Progresívne Slovensko – vo frakcii Renew bude mať šesť poslancov.

Zvyšok slovenskej deputácie zostane bezprizorný – Smer, Hlas ani Republika v žiadnej frakcii nie sú. Nádej má akurát Hlas, ktorého europoslanec Branislav Ondruš by mohol rozšíriť rady socialistov (S&D). Aj tu však pôjde takpovediac o osamelého bežca.

Poslanci zo Smeru a z Republiky zostanú buď ako voľní radikáli, alebo sa prilepia na niektorú z frakcií na okraji spektra – k Identite a demokracii (ID) alebo k radikálnej ľavici a ku komunistom (Left).