Kauza Na telo Krátky nádych predtým, ako začneme hovoriť o orbanizácii

Moderátor relácie Na telo Michal Kovačič v priamom prenose skritizoval rozhodnutie TV Markíza odvysielať do leta už len dve časti tejto politickej diskusie a potom jej ďalšie fungovanie prehodnotiť.

Kovačič použil silný slovník, hovorí o cenzúre a o tom, že „Slovensko práve prežíva boj o orbanizáciu našich televízií“. Pre poriadok ešte dodajme, že vedenie televízie akúkoľvek cenzúru odmietlo a informovalo, že bude zvažovať najvhodnejší formát nedeľnej politickej diskusie, ktorá by sa na obrazovky mala vrátiť po letnej prestávke.

Najskôr si povedzme, že koniec televíznych formátov ako Na telo alebo Na Hrane v TV Joj nie je pre verejnú debatu na Slovensku dobrou správou. Pri všetkých nedokonalostiach to bol priestor na kultivovanú polemiku politických oponentov.

Navyše to bol pre množstvo ľudí aj dôležitý nástroj na orientovanie sa v politike. Z dát vyplýva, že televízie sú pre viac ako 60 percent ľudí stále najdôležitejším zdrojom informácií o politike. S klesajúcim vekom sa však ich váha znižuje a na význame naberajú internet a sociálne siete. Medzi mladými do 30 rokov už tieto zdroje úplne dominujú.

Ale späť ku Kovačičovým vyjadreniam.

Vzbura v MarkízeTelevízia prerušuje reláciu Na telo, stovka zamestnancov sa postavila za Kovačiča

Adam TakáčMarek Holka

Žijeme časy, keď je verejný priestor zahltený hystériou a emocionálne silnými naratívmi, ktoré však často neobstoja v teste súladu s realitou.

Delíme voličov na demokratov a nedemokratov, v každom kontroverznom návrhu hneď vidíme ohrozenie demokracie a budúcnosť demokratického zriadenia tu majú mnohí spojenú s tým, či bude Daniel Lipšic šéfom špeciálnej prokuratúry alebo Ján Mazák predsedom súdnej rady.

Kovačičova relácia sa dostala do problémov, keď do nej pred niekoľkými týždňami odmietli chodiť vládni politici. Nie je to na Slovensku úplne nový jav. Pamätníci si určite spomenú, že Markízu kedysi bojkotovali aj politici KDH.

Aj v Postoji už tri roky čelíme tomu, že nám odmietajú poskytovať rozhovory politici Progresívneho Slovenska. Áno, tí istí, ktorí inak kritizujú rozhodnutie vládnych politikov ignorovať niektoré médiá. Skrátka, aj politici, ktorí v tejto krajine majú plné ústa plurality a obrany slobodnej diskusie, často rýchlo zaradia spiatočku po prvom sedení so straníckymi spindoktormi.

Táto dlhodobá ignorácia zo strany PS nás mrzí. Ale akceptujme, že politici nemajú povinnosť dávať rozhovory každému médiu, a ani si nemyslíme, že na tom stojí a padá slovenská demokracia.

Aj politici, ktorí majú plné ústa plurality, často rýchlo zaradia spiatočku po prvom sedení so straníckymi spindoktormi.

Ale späť k Na telo.

Politické diskusie v komerčnej televízii dávajú zmysel, len ak ide o duely medzi reprezentantmi rôznych politických názorov. Formát opozičný politik a analytici, z ktorých mnohí by boli názormi na nerozoznanie od opozičníka, bol dlhodobo neudržateľný.

Dá sa však v prípade rozhodnutia Markízy hovoriť o orbanizácii? Len čisto terminologicky. Pod tou si môžeme predstaviť, že oligarcha blízky Fideszu opozičné médium kúpi a buď z neho urobí hlásnu trúbu tejto strany, alebo ho nechá upadnúť do bezvýznamnosti.

Nič také sa v prípade Markízy nedeje. Aj keď budeme pracovať s najčernejším scenárom, teda že majitelia sa rozhodli Na telo zastaviť, aby im eventuálne strety s vládnymi politikmi nekomplikovali biznis, bolo by to nastolenie stavu, ktorý je pre mnohé komerčné televízie bežný. To znamená, že sú najmä o zábave a vyhýbajú sa silným politickým formátom.

Markíza v tom dlho bola výnimkou, ale zase je právom majiteľov to zmeniť.

Inou otázkou sú verejnoprávne médiá. Keďže zmeny v nich má v rukách SNS, tu sa treba naozaj asi držať pesimistických prognóz.

Len si tiež treba povedať, že projekt kvalitnej nezávislej verejnoprávnej televízie sa v strednej Európe nevydaril. Teda možno s výnimkou Česka, kde si politici držia od verejnoprávnych médií najväčší odstup.

Dobrým príkladom zlyhania tejto vízie je Poľsko.

Verejnoprávne médiá tam boli dlhé roky hlásnou trúbou politiky strany PiS. Donald Tusk a súčasná vládna garnitúra však s nimi vo víťazných voľbách naložila s podobnou brutalitou.

Protesty vo VaršavePoľskí „demokrati“ nezačali práve ukážkovo demokraticky

Jozef Majchrák

Len pre názornosť.

Poľský parlament 19. decembra prijal uznesenie „o obnovení právneho poriadku, nestrannosti a integrity verejnoprávnych médií“. Ešte v ten deň minister kultúry povymieňal členov dozorných rád týchto médií a tie vzápätí menovali nových šéfov televízie, rozhlasu aj štátnej tlačovej agentúry.

Keďže tieto kroky logicky vyvolali nespokojnosť časti zamestnancov televízie, vláda vypla vysielanie dvoch kanálov TVP (TVP Info a TVP World) a zablokovala internetovú stránku TVP Info a jej kanál na YouTube.

Následne do budovy televízie vstúpila polícia a odviedla niekoľkých zamestnancov. V ten deň sa nevysielali ani hlavné správy a moderátor len prečítal vyhlásenie o zmenách v televízii.

Oproti tomuto „blitzkriegu“, ako to nazvali niektorí poľskí novinári, sa zdá prístup slovenskej vládnej koalície ešte celkom v rukavičkách.

Mimochodom, asi len ťažko by sa dalo ustáť tvrdenie, že v Poľsku je existenčne ohrozená demokracia, pretože tam víťaz volieb vždy drsne ovládne verejnoprávne médiá.

Nič z vyššie uvedeného neznamená, že kroky súčasnej vládnej koalície smerom k médiám sú v poriadku a nevyvolávajú žiadne obavy. Len práve v týchto dňoch, keď sa tak veľa hovorí o polarizácii, by sme si mohli viac uvedomiť, že aj preháňanie, neprimeraná hystéria a prepálené paralely túto polarizáciu živia.

A keď sme už pri médiách, tak ešte jedna poznámka.

Šéfredaktor Denníka N vo svojom komentári o situácii v Markíze píše, že ešte sú tu chvalabohu aj ďalšie nezávislé médiá. Uviedol presne tri – Denník N, SME a Aktuality.

Tak dúfajme, že za tým je len lenivosť rozhliadnuť sa mimo svojej bubliny. A nie presvedčenie, že kľúčovým predpokladom nezávislosti je ten „správny svetonázor“.