Pohľad diplomata, ktorý bol blízko Niekoľko faktov pre tých, ktorí veria, že Západ prekazil mier na Ukrajine

Tvrdenie, že vojna na Ukrajine sa mohla skončiť krátko po svojom začiatku, nebyť intervencie Západu, ktorý zmaril mierové rokovania, je naratív, ktorému sa na Slovensku celkom darí. A nielen na stránkach mediálnej alternatívy. 

V Poľsku sa teraz objavil ďalší zaujímavý príspevok do tejto debaty. Denníku Polska Times poskytol rozhovor vysokopostavený poľský diplomat Jakub Kumoch, ktorý bol veľmi blízko rokovaní medzi Rusmi a Ukrajincami a teraz dostal súhlas ministerstva zahraničných vecí, aby o zákulisí týchto vyjednávaní povedal viac. Celý rozhovor je k dispozícii tu.

Boli sme blízko

Ale poporiadku. Najskôr si povedzme, kto je Jakub Kumoch a ako sa vlastne dostal k informáciám o tom, čo sa počas rokovaní v Bielorusku a v Turecko dialo.

Kumoch je v poľskej diplomacii známe meno. Má povesť veľmi inteligentného človeka a britkého polemika s vyhranene pravicovými názormi. 

Bol poľským veľvyslancom vo Švajčiarsku a v Turecku. V roku 2021 sa stal šéfom zahraničného odboru u prezidenta Andrzeja Dudu. V poľskom politickom systéme je to vysoká pozícia rangu ministra. V súčasnosti je Kumoch veľvyslancom v Číne. 

Po vypuknutí vojny sa stal Jakub Kumoch zodpovedným za poľskú politiku voči Ukrajine. 

Poliaci v tých dňoch zohrávali dôležitú úlohu, keďže ich Kyjev požiadal o podporu pre ukrajinskú delegáciu, ktorá sa zúčastňovala na rokovaniach v Bielorusku. Transport Ukrajincov na bieloruské územie napríklad zabezpečovala poľská armáda, a tak mal Kumoch možnosť stráviť veľa času s ukrajinskými vyjednávačmi.

Istanbulské rokovania a BučaZarúbaná cesta k rusko-ukrajinskému prímeriu. Alebo o čom Fico či Palko nehovoria

Pavol Koporec

Kumoch tiež osobne zabezpečoval presuny oligarchu Romana Abramoviča, ktorý v úvode vojny fungoval ako komunikačný kanál medzi Kyjevom a Moskvou, keďže mal prístup do Kremľa a Ukrajinci ho akceptovali. S Abramovičom viedol Kumoch niekoľkohodinové rozhovory, odmietol však uviesť podrobnosti.

Podľa Kumocha sa veľmi rýchlo ukázalo, že rokovania v Bielorusku slúžia len na odpútanie pozornosti a skutočne vážne vyjednávanie sa povedie inde. V Bielorusku sa uskutočnilo ešte niekoľko stretnutí a od druhej polovice marca sa rozhovory konali v Turecku. 

O ich priebehu ukrajinská delegácia Poliakov pravidelne informovala. Treba vedieť, že každá ukrajinská delegácia vyrážajúca kamkoľvek do sveta putovala najskôr do poľského Rzeszówa.

Moskva mier nechcela

Teraz prejdime k hlavnej pointe rozhovoru.

Poľský diplomat v ňom koriguje informácie, ktoré sa objavili aj v časti západných médií, že mier už bol na dosah ruky, len ukrajinská strana prerušila rokovania. Podľa Kumocha to bola Moskva, ktorá od začiatku nemala v úmysle dosiahnuť mier, jediné, čo chcela, bola kapitulácia Ukrajiny.

Približne v polovici marca dostali Ukrajinci od Rusov návrh mierovej dohody, ktorý ukázali aj Poliakom. Podľa Kumocha bol datovaný 17. marca. Následne sa uskutočnila aj videokonferencia medzi Poliakmi a ukrajinskými vyjednávačmi.

„Dokument bol zjavne pripravený Rusmi ešte pred inváziou. Okrem iného stanovoval uznanie anexie Krymu, takzvanú nezávislosť východných regiónov Ukrajiny, redukciu ukrajinskej armády, dvojjazyčnosť, zákaz vstupu do NATO, večnú neutralitu a tak ďalej. Boli tam aj čisto ponižujúce prvky, ako napríklad záväzok k denacifikácii alebo zavedenie kultu Veľkej vlasteneckej vojny, ako Rusi nazývajú svoj príspevok k druhej svetovej vojne. Veci, ktoré krajina A nikdy nevnucuje krajine B,“ opisuje Kumoch. 

Poľsky diplomat potom opisuje taktiku ukrajinskej delegácie, ktorá trpezlivo, bod za bodom argumentovala, prečo je návrh pre ňu neprijateľný. Pričom čakali, že Rusi sa skôr či neskôr odhalia a demaskujú svoju skutočnú hru. 

Takáto chvíľa nastala, keď Ukrajinci navrhli pridať do dohody pasáž o Budapeštianskom memorande z roku 1994, čo bol dokument, ktorý svojho času podpísalo aj Rusko a ktorý zaručuje územnú celistvosť Ukrajiny.

Ruskí vyjednávači na to podľa Kumocha reagovali s tým, že je to neprijateľné, pretože sa zmenili hranice. Rusko tak de facto priznalo, že uskutočňuje pokus o dobytie ukrajinského územia. 

Podľa Kumocha nejaká teoretická šanca na dohodu predsa len existovala.

„Keď sa nad tým dnes zamyslím a presne si spomeniem na všetky vtedajšie rozhovory, mám dojem, že keby Rusi vtedy boli dali na stôl zmrazenie otázky Krymu a stiahnutie sa k línii z 23. februára, tak by bola možno Ukrajina v záujme vlastného obyvateľstva súhlasila s prímerím. Zdôrazňujem: možno. Základná otázka by však stále zostala otvorená: Ak Ukrajina nevstúpi do NATO, kto zaručí, že Rusko na Ukrajinu opäť nezaútočí, keďže memorandum z roku 1994 zlyhalo a keďže Rusko požaduje redukciu ukrajinskej armády? Kto dá Ukrajine základné záruky? (…) Nuž, práve tu sa celé rokovania rozpadli,“ hovorí poľský diplomat.

Aj vďaka poľským kontaktom s Ukrajincami mal prezident Andrzej Duda návrh mierovej dohody už na konci marca 2022, na mimoriadnom samite NATO v Bruseli. „Použil ho – a to dosť účinne – na to, aby ukázal, ako Rusko funguje. Vzal ruský návrh a začal ho citovať. Povedal, že Rusko nemá v úmysle uzavrieť mier, a spýtal sa, či by niekto z prítomných niečo také podpísal. Neozval sa žiadny nesúhlas. Alebo si aspoň na žiadny nesúhlas nespomínam,“ hovorí Kumoch. 

Podľa Jakuba Kumocha nebola ukrajinská delegácia nikdy pripravená dohodnúť sa na možnosti „zem za mier“ alebo „zem za NATO“. Zároveň Rusi neboli nikdy ochotní rokovať o poskytnutí reálnych bezpečnostných záruk pre Ukrajinu. Preto podľa poľského diplomata nesedia interpretácie, že koniec vojny bol blízko. 

Vyjadril sa aj k článku v časopise Foreign Affairs, ktorý tvrdil, že takáto možnosť bola na stole. Tento text je podľa Kumocha viac publicistický ako analytický, pričom jeho autori si prirýchlo osvojili ruský naratív. 

„Diplomat to vidí úplne inak. Pri rokovaniach o takejto dohode delegácie veľmi dobre vedia, ktoré body sú ,stratené‘ – existujú len preto, aby sa v určitom momente vzdali. Tieto ponižujúce prvky v návrhu boli pravdepodobne jednými z nich. Ale aj keby Rusko prestalo požadovať ruský jazyk na celej Ukrajine a stavať pomníky maršalovi Konevovi, otázka hraníc, odzbrojenia Ukrajiny a záruk sa nepohli. Tu prichádza na rad otázka politického rozhodnutia. V istom momente by Ukrajina musela povedať: OK, súhlasíme s opätovným prerokovaním hraníc. Od začiatku to bolo nemožné a nikdy to nebolo na stole,“ tvrdí Kumoch.

Zároveň dodáva, že v možnosť dohody vtedy neveril ani nikto z relevantných hráčov, ako boli Američania, Briti či Turci. 

„Ak by bol vtedy prezident Ukrajiny súhlasil s územnou secesiou a začal o tom presviedčať parlament, bol by prestal byť prezidentom. Počas celého roku 2022, keď som bol spoluzodpovedný za politiku voči Ukrajine, som tam nestretol jediného kapitulanta. Súhlas s uznaním anexie Krymu de iure by však bol býval kapituláciou. Mnohí na Ukrajine v tom čase úprimne verili, že Krym získajú späť silou. Tí realistickejší predpokladali, že sa dostanú k hraniciam Krymu a následne sa začnú rokovania o ,mierovej reintegrácii‘ polostrova,“ uzatvára Kumoch. 

Príbeh o tom, ako Západ v osobe Borisa Johnsona zastavil už takmer hotovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou, si už žije svojím životom. Na jeho podporu sa používajú výroky niekdajšieho izraelského premiéra Naftaliho Bennetta či ukrajinských politikov Davida Arachamiju či Olexija Arestovyča, ktoré boli vytrhnuté z kontextu, na čo upozornili samotní ich autori.

Na atraktívnosti tohto príbehu celkom určite nič nezmení ani rozhovor s diplomatom Jakubom Kumochom. 

Napriek tomu je dôležitý, pretože keď je vo vzduchu veľa mýtov a legiend, každý fakt sa počíta.