Rodina 21. júl 2016

Nech sú z detí charaktery (recenzia)

Slávka Kubíková
Slávka Kubíková
Pestrá. To je slabé slovo na opis šírky ponuky kníh o výchove. A to sa do slovenčiny preloží len zlomok zahraničných, väčšinou amerických kníh.
Pestrá. To je slabé slovo na opis šírky ponuky kníh o výchove. A to sa do slovenčiny preloží len zlomok zahraničných, väčšinou amerických kníh.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Slávka Kubíková

Nech sú z detí charaktery (recenzia)

Príliš veľký výber je len jedným z problémov, ktorým hľadajúci rodič čelí. V každej knihe sa totiž píše niečo iné, často si výchovné rady odporujú.

Ak niekto hľadá knihu o výchove, ktorá je špeciálne zameraná na to, ako vychovať z dieťaťa charakterného človeka, a vychádza pritom z princípov kresťanskej výchovy, nemá veľký výber. Teraz jedna takáto kniha k dispozícii je. Taký klasický katolícky old-school. Volá sa Kompas, napísal ju James B. Stenson a nedávno bola prvý raz preložená do slovenčiny.

Emócie nabok

Kompas je dobrou správou pre milovníkov tradičných klasických princípov budovania kresťanskej rodiny, kde veci majú hlavu a pätu, rodina má pravidlá, je jasné, k čomu to všetko smeruje, kto je šéf a kto má poslúchať.

Pre niektorých katolíckych „ultras“ treba hneď na úvod upozorniť, že ani táto kniha neodporúča deti biť. No sklamaný bude aj tábor z opačného liberálneho extrému – kniha totiž priamo odporúča používať také starodávne metódy, ako je odmena a trest.

Nech už má na túto tému ktokoľvek akýkoľvek názor, Kompas môže byť minimálne vhodným doplnkom ku knihám, ktoré vychádzajú z „rešpektujúcej výchovy“. Špecifikom (a príjemným osviežením) je, že viac ako emócie zdôrazňuje vo výchove pragmatický racionálny rámec.

Rodičia s biznis plánom

Miestami sa vám môže pri čítaní zdať, že autor pristupuje k výchove detí takmer ako k podnikateľskému projektu. Nahráva tomu aj terminológia, kde autor operuje pojmami ako líder, vízia, stratégia, taktika. Základom celej výchovy je podľa neho mať cieľ, pozerať sa za horizont a mať neustále na pamäti to, čo bude z detí, keď budú mať dvadsať a viac rokov. Tomu, čo tým cieľom má byť, venuje Stenson v knihe pomerne veľký priestor. Dá sa to však povedať aj jedným slovom: charakter.

Pri rozmieňaní na drobné si autor pomôže starým dobrým Aristotelom a jeho cnosťami:  zdravý úsudok, zmysel pre zodpovednosť, vytrvalosť, sebakontrola a veľkodušnosť. No nechceli by ste, aby vaše dieťa týmto oplývalo?

Avšak chyba, ktorá sa v rodinách deje, je, že si to rodičia často takto nezadefinujú. Môže to potom byť celé vágne, že nebudeme proti, ak naše dieťa bude cnostné, ale vlastne nemáme žiadnu stratégiu, ako na to. V takom prípade sú výsledky dosť neisté.

Aspoň tak to tvrdí autor a opiera sa pritom o svoju tridsaťročnú prax s deťmi a rodinami. Cnostný mladý človek totiž asi nie je hlavnou predstavou väčšiny rodičov, keď si predstavujú budúcnosť svojich detí. Častejšie asi snívajú o tom, že deti budú šťastné, dobre zabezpečené a úspešné.

Kompas ale ponúka trefný postreh, že práve tieto veci – úspech, dobrá kariéra aj šťastie – sa často zvyknú cnostným ľuďom prihodiť, aj keď len ako vedľajší produkt. Dobre vychovaní slušní mladí ľudia poväčšine nemajú zvyk skĺzavať do excesov, bývajú spoľahlivými a vytrvalými v práci a dobrými priateľmi. Dokážu budovať dobré a pevné vzťahy a manželstvá, ba čo viac, je dosť pravdepodobné, že sami sa stanú výbornými rodičmi.

Na šikmej ploche

Oproti iným výchovným knihám je silnou stránkou Kompasu jasný pohľad na to, aký je človek a aké je dieťa. Totiž niektoré výchovné smery bývajú v tomto pomýlene idealistické. Dieťa je podľa nich nepoškvrnené, prirodzene dobré a celá výchova je o snahe nepokaziť ho. Je to kvetinka, ktorej treba dopriať správne prostredie a hlavne minimum vonkajších zásahov, a vtedy takým úžasným harmonickým človekom aj ostane.

Pointou knihy však je, že deti nie sú dobré, cnostné a charakterné samy od seba. Na to majú rodičov, aby ich to naučili. Potrebujú návyky, aby dobrými dokázali ostať aj vtedy, keď je to ťažké a čelia pokušeniam. Celé rodičovské snaženie je vlastne o tom, ako využiť to málo času, počas ktorého sú tvárne, na to, aby sme do nich tie dobré vlastnosti a návyky vpísali.  

V podstate sa na celé dobrodružstvo rodičovstva treba pozerať ako na výcvikové sústredenie. Mať na mysli cieľ, byť silným lídrom, vlastne dvoma rovnocennými lídrami, ktorí majú dohodnuté taktiky a sú v nich úplne jednotní a deň za dňom svoje deti trénovať.

Je to podobné ako s umývaním zubov. Je to návyk, ktorí rodičia deti učia a vyžadujú dennodenne, týždeň za týždňom, mesiac za mesiacom, rok za rokom. Keď budú veľkí, tak je na 99 percent isté, že si večer zuby čistiť budú. A také isté je to s inými návykmi. Hovoriť ďakujem a prosím, upratať si izbu, pekne jesť za stolom. Ale aj s komplikovanejšími vecami. Neklamať, ponúknuť svoju pomoc iným, byť nesebeckým priateľom či vytrvať pri začatej práci, aj keď sa človeku nechce.

Ako na to

Stenson píše, že úplne prvý a najdôležitejší nástroj je vlastný príklad. Lebo deti síce počúvajú selektívne, ale vidia všetko. Druhou pomôckou je cieľavedomé budovanie návykov a korekcia zlého správania. A rozprávanie, vysvetľovanie a kázanie je až na treťom mieste, ako doplnok k prvým dvom. Aby dieťa chápalo, prečo tie veci treba robiť, prečo je dobré iných nebiť, hovoriť pravdu a slušne zdraviť.  

Zaujímavosťou je, že autor odporúča nebáť sa veľkých slov a cielene vysvetľovať deťom pojmy, ako je čestnosť, charakter a cnosť. Aby mali terminológiu a rozumeli tomu, o čo rodičom ide.

Čo tam nie je

Aj keď vychádza z praxe a skúsenosti, je škoda, že popri výborných filozofických a rámcových východiskách je menej priestoru venovaného efektívnym technikám, ako tie super zadefinované ciele dosiahnuť. V podstate sa odporúčajú tresty, odmeny, láskavá pozornosť. Inšpirácie efektívnym rodičovstvom a rešpektujúcimi prístupmi síce kde-tu cítiť, ale je škoda, že nepresvitajú viac.

Lebo po prečítaní knihy sa čitateľom môže stať, že tie aspekty počúvania dieťaťa a láskavej pozornosti prehliadnu a premenia rodinu na dril cností za každú cenu. A vtedy hrozí riziko, že sa stane presne to, čo nechceme. Že si deti nezvnútornia hodnoty, ktoré chceme do nich vtlačiť, ale že budú poslúchať len zo strachu pred trestom, čo môže skončiť takou peknou rebéliou.

Môj záver: táto kniha je malá, kompaktná, logická, dobre napísaná. Hoci v nej nenájdete veľa praktických rád, základné princípy dobrej výchovy sú v nej rozpracované na slušnej úrovni a môžu rodičov nakopnúť správnym smerom. Patrí k tomu lepšiemu, čo sa o výchove dá čítať.

Kúpiť si ju môžete tu.

Foto: Flickr.com/ Stephan Hochhaus

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0