Naša krajina ako podhodnotená nehnuteľnosť Ploďte a množte sa a zaľudnite Slovensko

„Krajinu nerobí veľkou ani tak jej rozloha. Sú to vôľa, súdržnosť, húževnatosť, disciplinovanosť jej obyvateľov a kvalita ich lídrov, ktoré jej zabezpečujú čestné miesto v dejinách.“

Lee Kuan Yew

Tento rok prvého mája pri príležitosti Sviatku práce premiér jednej päťmiliónovej krajiny vystúpil pred odborármi. Vo viac ako hodinovom prejave zrekapituloval výsledky svojej dlhoročnej vlády. Okrem iného v ňom už počas prvých pár minút zazneli tieto vety:

„Ako prvé sme zabezpečili ekonomický rast. Za posledné dve desaťročia sme značne zbohatli. Naše stratégie, ktorých cieľom bola transformácia a zvýšenie úrovne nášho hospodárstva, účinkovali. Investície do sľubných sektorov ako biotechnológie, informačné technológie, doprava a finančné služby, sa nám zúročili. Naša ekonomická základňa sa diverzifikovala. Vyšplhali sme sa po rebríčku pridanej hodnoty a posunuli sme sa od tovární a montážnych liniek smerom k výskumu a vývoju liečiv a nanotechnológií. V súčasnosti držíme krok s dramatickými a zásadnými objavmi v oblasti umelej inteligencie...“

Všimnite si použitý gramatický čas! Keď tento premiér päťmiliónovej krajiny hovorí o posune od montážnych liniek k vyššej pridanej hodnote a k lukratívnym oblastiam ako bio- či nanotech, neformuluje to ako nejakú neurčitú ambíciu do budúcnosti. Používa minulý čas. Hovorí o hotovej veci. Je to vlak, na ktorý sa už podarilo nasadnúť. V súvislosti s najnovším technologickým výkrikom, umelou inteligenciou, používa zase priebehový prítomný čas („držíme krok“).  

Ten premiér sa volá Lee Hsien Loong a päťmiliónová krajina, ktorú vedie, sa volá Singapur. O pár dní, po dvadsiatich rokoch v úrade, odovzdá tento 72-ročný politik premiérske kreslo svojmu nástupcovi a spolustraníkovi Lawrencovi Wongovi.

Zo Slovenska je do Singapuru ďaleko. No ak viete po anglicky, skúste si ten hodinový príhovor vypočuť. Takto totiž vyzerá odpočet dlhoročného politika, ktorý má reálne výsledky a svoju krajinu zveľadil, hoci ani jeho vláda sa nezaobišla bez kontroverzií. Zároveň je tento príhovor svojimi témami absolútne vzdialený tomu, čím zvykne žiť slovenská politika.

Viete si predstaviť podobný prejav nejakého súčasného predstaviteľa vládnej koalície u nás? Viete si predstaviť, ako trebárs niekto zo SNS zasvätene reční o umelej inteligencii? („Umelej čo?!“) Alebo ako niekto zo Smeru spomína nanotechnológie? („Je to príliš malé, aby sa to dalo ukradnúť.“)

Pritom vety z prejavu, ktoré sa nachádzajú v rámčeku vyššie, som nevybral náhodou. Ide totiž presne o tie hospodárske zmeny, o ktorých už desaťročia experti vedia, že by ich malo zvládnuť aj Slovensko, aby prekonalo svoje ekonomické zaostávanie, no stále sú v prípade našej vlasti hudbou nejasnej budúcnosti.

Pre každého niečo

Zaujímavosťou je, že svoje si vo vystúpení singapurského premiéra i v spoločensko-politických reáliách Singapuru nájdu ľudia rôznych politických presvedčení.

Konzervatívcovi sa môže páčiť, ako sa v Singapure vyzdvihuje rodina, komunita a slušnosť v medziľudských vzťahoch, pričom táto krajina odmietla prevziať zo Západu mnohé prejavy spoločenskej anómie, ktoré sa v Európe a Severnej Amerike šíria od 60. rokov 20. storočia.

Singapur si potrpí na poriadkumilovnosť a vyžíva sa vo svojom antikorupčnom étose. Za demolovanie verejných priestranstiev dostanete po chrbte palicou, skorumpovaní verejní činitelia končia v base a dílerov drog tu rovno vešajú. Homosexualita je legálna a tolerovaná, no krajina neuznáva právne zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Singapur je dôkazom toho, že môžete mať ekonomickú modernizáciu a súčasne si veľmi prezieravo (a prieberčivo) vyberať, aké zmeny prijmete v kultúrno-spoločenskej oblasti.

Socialistovi môže imponovať zase časť premiérovho prejavu, kde hovorí o zlepšeniach sociálnej záchrannej siete, školstva či zdravotníctva. Kým Slováci sa v priemere dožívajú asi 75 rokov, Singapurčania 83 rokov.

Dlhoročná silná úloha štátu v singapurskej bytovej výstavbe by nechala blednúť závisťou azda i Gustáva Husáka. Socialisti tiež radi pripomínajú, že ekonomický úspech Singapuru nie je len výsledkom súkromnej iniciatívy, ale tiež štátnej priemyselnej politiky, ktorá cielene podporuje určité odvetvia a vlastní rôzne firmy. Navyše, premiér vo svojom prejave ocenil tiež úlohu odborov a ich konštruktívne pôsobenie v singapurskej tripartite.

Klasickému liberálovi bude akiste imponovať ekonomická otvorenosť Singapuru vo svete medzinárodného obchodu, nízke dane, nízka miera prerozdeľovania, nízka administratívna záťaž podnikania a rôzne trhové, konkurenčné a výkonnostné prvky, ktoré fungujú aj v sociálnej sfére a štátnych podnikoch.

Hospodársky rast má prednosť pred prerozdeľovaním bohatstva, lebo lídri krajiny veria, že väčší koláč zlepší aj relatívnu situáciu tých, ktorí z neho majú menší kus. Zároveň sa nezdá, že by Singapurčania trpeli horšími verejnými službami v podobe školstva a zdravotníctva než napríklad rovnostárski Slováci.

Ako uvádzajú autori publikácie Meritokracia, osobná zodpovednosť a podpora investícií: Lekcie zo Singapuru, v roku 1961 bol reálny HDP na obyvateľa Singapuru 3 727 USD, čo predstavovalo len pätinu vtedajšieho amerického (19 271 USD).

V roku 2020 už bol reálny HDP na hlavu Singapuru (58 057 USD) a Spojených štátov (58 190 USD) takmer rovnaký.

A zvolený ukazovateľ bol tiež pre túto ázijskú krajinu vyšší než pre Austráliu (57 952 USD), Kanadu (43 258 USD) a Spojené kráľovstvo (41 098 USD), bývalého koloniálneho pána Singapuru.

No v prejave predsedu vlády by si svoje našiel aj zástanca progresívnej ľavice: zdôrazňovanie inklúzie, boj proti klimatickým zmenám, rozsiahle zelené plochy v uliciach a programový multirasový charakter mestského štátu. Napríklad bytovky v Singapure musia mať vždy isté zastúpenie ľudí z čínskeho, indického a malajského etnika, aby sa zabránilo vytváraniu národnostných get.

Na Singapure by si niečo príťažlivé našiel každý. Zároveň by si na ňom každý našiel niečo odpudzujúce: volebný systém, ktorý zvýhodňuje večnú „štátostranu“ PAP (Strana ľudovej akcie), značne zošnurovaná sloboda prejavu, príliš jednostranné zameranie na prácu a výkon. Konzervatívec by zdvihol obočie nad jednou z najhorších mier plodnosti na svete, ktorá minulý rok padla pod hodnotu 1,0 dieťaťa na ženu (na Slovensku 1,6, pričom na zachovanie populácie treba v priemere aspoň 2 deti na ženu).

Ako každá krajina na svete, aj Singapur má svoje problémy. Snaha imitovať ho väčšinou dopadne ako karikatúra. Napríklad politici britskej Konzervatívnej strany sľubovali občanom, že Spojené kráľovstvo po brexite bude niečo ako „Singapur na Temži“. No rozhádaní a chaoticky vládnuci toryovci teraz možno smerujú k jednej z najhorších volebných porážok v dejinách, keďže nedokázali splniť svoje sľuby ani očakávania voličov.

Aj autori vyššie spomenutej publikácie o lekciách zo Singapuru tvrdia, že tento mestský štát by mohol slúžiť ako vzor v istých úzko poňatých a dobre merateľných politikách, no sotva ho možno napodobniť jedna k jednej.

Preto ani nemá cenu písať o „Singapure na Dunaji“. Má však zmysel rozmýšľať o „Slovensku na Dunaji“.

Maximalistický príklad úspechu malej krajiny

Nemusíme sa snažiť kopírovať Singapur, ale môže nám poslúžiť ako nejaký maximalistický príklad toho, čo dokáže za jednu generáciu malá krajina, ktorá v súčasnosti má porovnateľný počet obyvateľov ako Slovensko. Je to však krajina bez vnútrozemia, prírodných zdrojov (vrátane vody), ba bez dlhšej histórie.

Pred dvomi týždňami som na tomto mieste argumentoval, že históriu v istom zmysle preceňujeme a že nežijeme vo svete, kde krajiny s väčším množstvom stredovekých kráľov, dlhšími alebo bohatšími dejinami zákonite víťazia nad krajinami s menej nablýskanými dejinami.

Aj Singapur by sa dal použiť na ilustráciu tejto tézy. Bol založený Britmi na bažinatom ostrove ako slobodný prístav len v roku 1819, hoci na jeho mieste bolo stáročia predtým aj staršie osídlenie s prerušenou kontinuitou. Singapur získal nezávislosť v roku 1965 tak, že mu bola fakticky vnútená jeho vykopnutím z Malajzie. Jeho zakladateľ Lee Kuan Yew bol otec súčasného končiaceho premiéra. 

Najstaršie historické pamätihodnosti v Singapure sú z 20. rokov 19. storočia. No Singapurčania nedostatok historických pamiatok, ktoré by mohli lákať turistov, kompenzujú vytváraním moderných divov – od vnútrohalového vodopádu priamo na letisku až po záhrady pri zátoke s futuristickými stavbami v pozadí. Stačilo to na to, aby len minulý rok navštívilo Singapur 13,6 milióna turistov (Slovensko niečo cez 2 milióny).

Ak sa Singapur bez vnútrozemia, prírodných zdrojov, bohatých dejín a pamiatok dokázal stať jednou z najúspešnejších krajín na svete, čo by mohlo dokázať Slovensko, ktoré má územie, vodu a aj relatívne veľký počet pamiatok (skoro v každej dedine je kostol a kaštieľ, ktoré sú rozhodne staršie než Singapur).

Apropo územie! Na stránke TheTrueSize.com si môžete porovnať rozlohu krajín, ktoré sú od seba geograficky vzdialené. Tie „purpurové pery“ pri Bratislave na titulnom obrázku, to je reálna rozloha a tvar Singapuru v porovnaní s rozlohou Slovenska.

Ázijský mestský štát má rozlohu 735 kilometrov štvorcových, na ktorých žije necelých šesť miliónov ľudí, teda o čosi viac než na celom Slovensku. Pre porovnanie, len okres Malacky je väčší (má necelých 950 kilometrov štvorcových). Keď to trochu pritiahneme za vlasy, celé obyvateľstvo Slovenska by sa dalo presťahovať na Záhorie, pritom by ešte bolo možné zachovať všetky tamojšie chránené oblasti. Zvyšok krajiny by sme mohli prenechať medveďom.

Singapur však nepôsobí ako nejaký preľudnený slum z tretieho sveta, kde ľudia žijú hlava na hlave. Sídliská sú plné zelených plôch, ulice široké a Singapur chce pôsobiť ako „záhradné mesto“. Navyše, územie Singapuru sa od získania nezávislosti zväčšilo skoro o štvrtinu vďaka získavaniu pôdy z mora.

Pohľad do singapurského zrkadla ukazuje, ako je Slovensko v skutočnosti riedko obývané. Ako som už na tomto mieste písal pred šiestimi rokmi, ak by naša krajina mala rovnakú hustotu obyvateľstva ako Česko, žilo by u nás asi 6,5 milióna ľudí. Švajčiarsko je hornatejšie a skoro o pätinu menšie ako Slovensko, no žije tam takmer 9 miliónov ľudí.

Ak by sme mali hustotu obyvateľstva ako Belgicko, žilo by u nás vyše 18 miliónov ľudí. Pri juhokórejskej alebo taiwanskej hustote obyvateľstva by sa na Slovensko pomestilo dokonca 25, respektíve 32 miliónov ľudí. Parafrázujúc biblickú knihu Genezis by sme mohli zvolať: „Ploďte a množte sa a zaľudnite Slovensko...“

Zveľaďovať talenty

Aby bolo jasné, toto je len myšlienková hra. Súčasné Slovensko nemá postačujúcu infraštruktúru ani pre tých 5 miliónov ľudí (pri dnešnom rozšírení automobilov), ktorí tu žijú. Naša populácia starne, populistická vládna koalícia úspešne buduje „dôchodcovskú republiku“ a mladí vysokoškoláci odchádzajú. Slovensko čaká skôr budúcnosť 4-miliónovej než 6-miliónovej krajiny.

Napriek tomu by sme mali uvažovať o tom, ako populáciu zvýšiť. Potrebujete určitý počet obyvateľov a hustotu kvôli prehĺbeniu deľby práce a špecializácie ekonomiky. A väčší počet ľudí, zvlášť ak je podporený ekonomikou, dáva tiež krajine väčšiu váhu v medzinárodnej politike. Ak sa prorodinné opatrenia míňajú účinkom, Slovensko by malo rozmýšľať nad tým, ako sa otvoriť sofistikovanej migrácii pracovníkov z častí sveta, ktoré sú nám kultúrne blízke.

Príklad opäť nájdeme v Ázii. Z tých takmer 6 miliónov obyvateľov Singapuru tvoria jeho občania len 3,6 milióna ľudí. Zvyšok sú cudzinci s trvalým či dočasným pracovným pobytom.

K tomu by však Slovensko muselo byť atraktívne ako miesto pre biznis a pracovnú sebarealizáciu. Zo Singapuru by Slovensko mohlo odkukať jeho dôraz na meritokraciu, osobnú zodpovednosť, jeho protikorupčný étos, hospodársky rast i cieľavedomú dlhodobú rozvojovú perspektívu. Singapurskí politici sa snažia premeniť každú šancu, rozvinúť každú príležitosť, ktorú ich krajina ponúka.

V tomto zmysle si Slováci ani neuvedomujú, aký kus podhodnotenej nehnuteľnosti v podobe vlastnej krajiny majú. Opäť sa tu núka biblické podobenstvo: to o talentoch (Matúš 25, 14-30). Musíme lepšie spravovať nielen svoje osobné talenty (vlohy), ale tiež lepšie hospodáriť s „talentmi“ svojej vlasti. Aby už Slovensko nebolo miestom, kde je len „plač a škrípanie zubami“.