Blednúca vidina ázijského storočia Východná Ázia má vážny problém s demografiou, USA sú na tom oveľa lepšie

Východná Ázia v najbližších desaťročiach zažije najdramatickejšiu demografickú zmenu spomedzi všetkých svetových regiónov, tvrdí analýza politického ekonóma American Enterprise Institute Nicholasa Eberstadta vo Foreign Affairs.

Zatiaľ čo populácia Spojených štátov podľa prognóz populačného oddelenia OSN porastie o 12 percent, populácie Číny a Japonska sa znížia o osem a osemnásť percent, Južnej Kórey o 12 percent a Taiwanu o osem percent.

Zdravá demografia je pritom základom úspechu štátu. Krajiny s vyšším množstvom ľudí v produktívnom veku majú viac robotníkov a potenciálnych vojakov, vďaka čomu sú ekonomicky efektívnejšie a bezpečnejšie.

Ak sa táto zložka populácie zmenšuje, krajina môže mať problém so zachovaním si svojej moci. Ak sa naplnia predpovede o poklese ázijskej populácie, vôbec nemusí nastať tzv. ázijské storočie, čo je pojem označujúci predpokladanú dominanciu Ázie na poli politiky a kultúry.

Na Západ to pritom bude mať dvojaký účinok. Na jednej strane svoju silu stratí najväčší konkurent USA, ktorým je Čína. Na druhej strane o svoju moc prídu aj tie krajiny v regióne, ktoré sú tradične spojencami Spojených štátov. A tak zatiaľ čo pre ne bude pomoc zo strany Západu čoraz naliehavejšou otázkou, pre Západ budú menej atraktívnymi partnermi.

Ešte relatívne nedávno to však takto vôbec nevyzeralo.

Rýchly rast v minulom storočí

Po druhej svetovej vojne zažívala Ázia nevídaný populačný boom. V rokoch 1950 až 1980 sa populácia zvýšila o 80 percent a v roku 2020 mal tento región oproti roku 1950 2,5-krát viac obyvateľov. (Z necelých 700 miliónov vzrástol na 1,7 miliardy.) Populácia tohto regiónu rástla rýchlejšie ako populácia Spojených štátov, čo bolo jedným z hlavných dôvodov jeho konkurencieschopnosti.

Miera pôrodnosti sa však v Japonsku v 70. rokoch dostala pod 2,1 pôrodu na ženu, čo sa bežne považuje za mieru udržateľnosti. V 80. rokoch sa to stalo v Južnej Kórei a na Taiwane a v nasledujúcom desaťročí v Číne.

V súčasnosti sú tieto údaje hrozivo nízke. V Japonsku, ktoré je najplodnejšou spomedzi krajín východnej Ázie, je táto hodnota o 40 percent nižšia ako miera udržateľnosti. V Číne a na Taiwane je nižšia o polovicu – čo znamená, že každá ďalšia generácia bude o polovicu menšia ako tá predošlá. Úroveň pôrodnosti v Južnej Kórei je o 65 percent nižšia oproti miere udržateľnosti.

Celkovo sa má populácia východnej Ázie pri zachovaní súčasného trendu do roku 2035 znížiť o dve percentá, v rokoch 2035 až 2050 o šesť percent a potom o ďalších sedem percent v každom ďalšom desaťročí.

Čínsky vredZávratné dlhy aj klesajúce investície

Christian Heitmann

Tentoraz nejde o choroby a vojny

Z historického hľadiska nejde o prvú takúto výraznú zmenu. Po roku 1200 sa čínska populácia znížila o viac ako polovicu a trvalo takmer štyri storočia, kým sa zotavila. Japonsko a Kórea pred modernizáciou takisto prechádzali podobnými výkyvmi.

Súčasná depopulácia však nie je dôsledkom vojny, hladomoru alebo choroby. Dochádza k nej za dobrých materiálnych podmienok a dobrovoľne – ľudia sa skrátka rozhodli, že chcú mať menej detí. Príkladom môže byť to, že sa počet narodených detí v Číne od zrušenia politiky jedného dieťaťa znížil o polovicu.

Zatiaľ čo sa populácia po ústupe prírodných katastrof, nákaz alebo vojen vždy obnovila, demografická kríza je tak v Číne podľa súčasných modelov zapečatená na dlhé desaťročia.

Tieto údaje sú v kontraste s americkou realitou. Ani tam pôrodnosť nedosahuje mieru udržateľnosti, no je o 40 percent vyššia ako vo východnej Ázii a stále sa tam viac ľudí rodí, ako zomiera. Spojené štáty navyše oplývajú vysokou migráciou, čo sa o ázijských krajinách nedá povedať.

Jeden pracujúci na jedného dôchodcu

Najväčší problém spočíva v tom, že sa v týchto krajinách bude znižovať podiel ľudí v produktívnom veku, zatiaľ čo bude pribúdať podiel starších, ekonomicky neaktívnych ľudí.

Napriek tomu, že sa celková populácia Číny do roku 2050 zníži, bude mať 2,5-krát viac dôchodcov ako v súčasnosti. Japonsko bude mať v každej vekovej skupine do 70 rokov menej ľudí ako v súčasnosti a Južná Kórea bude mať viac ľudí nad 80 rokov ako ľudí pod 20 rokov.

Do tohto istého roku sa pritom počet obyvateľov v produktívnom veku zníži o 20 percent v Číne, o 30 percent v Japonsku a na Taiwane a v Južnej Kórei o 35 percent.

Údaj, ktorý tieto štatistiky spája, udáva, koľko ľudí v produktívnom veku (24 až 65) pripadá na jedného človeka staršieho ako 65 rokov. V súčasnosti predstavuje približne 5,1 v Číne, 4,2 v Kórei a 1,8 v Japonsku.

V roku 2050 však klesne na 1,8 v Číne a v Japonsku a v Južnej Kórei na 1,2. To môže ešte znížiť efektivitu pracovníkov, keďže budú venovať viac času a prostriedkov starostlivosti o starých členov spoločnosti. Štáty budú navyše musieť pri stagnujúcom hospodárskom raste zvyšovať štátne výdavky, najmä na dôchodky a zdravotníctvo.

Trailer k japonskému filmu Plán 75 z roku 2022 o hrozbe spoločnosti, ktorá začala starším ľuďom platiť za to, že podstúpia eutanáziu 

Mnoho ľudí však nebude mať nikoho, kto by sa o nich postaral, keďže východná Ázia má najväčšiu mieru bezdetnosti spomedzi všetkých regiónov sveta. Čína si navyše túto situáciu ešte zhoršila politikou jedného dieťaťa, počas ktorej ľudia preferovali synov pred dcérami, čo vychýlilo rovnováhu medzi mužmi a ženami.

Existuje japonský film Plán 75  spred dvoch rokov. V tomto filme začalo Tokio platiť seniorom za to, že podstúpia eutanáziu. Keď sa režisérka Čie Hajakawa pri tvorbe filmu rozprávala s 15 staršími ženami, všetky jej povedali, že by takúto možnosť uvítali.

„Je to príliš reálne na to, aby to bolo sci-fi. Tento film som nakrútila presne preto, aby sa takýto program nestal skutočnosťou,“ uviedla.

Čínska ekonomikaPrečo Čína do roku 2060 nepredbehne USA

Michal Lukáč

Čo to znamená pre Západ

Pre Západ tieto údaje znamenajú, že Čína bude pôsobiť menej hrozivo. Odhaduje sa, že okolo roku 2050 bude mať taký istý počet potenciálnych regrútov do armády ako v roku 1949, keď komunisti vyhrali občiansku vojnu. USA budú mať viac mužov vo vojenskom veku ako na konci studenej vojny.

Čínsku bojaschopnosť môžu ovplyvniť aj výdavky na zdravotníctvo, ktoré budú pre zvýšený vek populácie tvoriť vyšší podiel HDP ako v súčasnosti. Peking tak bude mať menej peňazí na svoje ozbrojené sily.

Túto degradáciu možno Čína vykompenzuje zvýšením efektivity, napríklad zapojením umelej inteligencie, avšak v skutočnej vojenskej kríze neexistuje dobrá náhrada ľudskej armády.

Na jednej strane je slabnúca Čína, na druhej slabnúci spojenci v regióne. Pre krajiny ako Japonsko alebo Južná Kórea bude v dôsledku demografickej krízy čoraz náročnejšie partnersky pomáhať Spojeným štátom americkým.

Je dosť možné, že táto situácia povedie k zvýšenému napätiu v americkej politike v otázke toho, či tieto krajiny naďalej podporovať. Demografický vývoj samotných USA je však v porovnaní s Čínou dôvodom na optimizmus a Spojené štáty si musia dobre premyslieť, ako ho využijú, uvádza analytik Eberstadt vo Foreign Affairs.