Trucovanie šéfa SNS Andreja Danka naberá po prezidentských voľbách na obrátkach.
Najskôr spochybnil zámer Hlasu, aby Petra Pellegriniho na čele parlamentu vystriedal Richard Raši. Dôvodom je, že Danko chce tento post získať pre seba.
Šéf SNS avizoval problém aj s eurokomisárom Marošom Šefčovičom, ktorého by Robert Fico a Smer radi videli aj v ďalšej Európskej komisii. O Šefčovičovi si Danko myslí, že za vysoký plat z Bruselu zapredal Slovensko.
Najnovšie sa Andrej Danko rozhodol vzťahy v koalícii otestovať návrhom Štefana Harabina za člena súdnej rady, keďže s takouto nomináciou bude mať problém minimálne Hlas.
Z Dankovho správania začínajú byť nervózni už aj v Smere, pretože komunikácia s ním ich stojí veľa energie. Predseda SNS sa správa ako nevypočítateľný partner, ktorý prichádza stále s novými požiadavkami, pričom často vôbec nie jasné, čo stupňovaním napätia v koalícii vlastne sleduje.
Viacerí politici Smeru, ktorí si pamätajú spoločné vládnutie s SNS z rokov 2016 až 2020, hovoria, že sa im vracajú spomienky na časy, keď koaličné rady s Andrejom Dankom boli pomerne vyčerpávajúcou záležitosťou.
Aj s ohľadom na túto skúsenosť treba vnímať slová Roberta Fica o tom, že pre stabilitu koalície by bolo prospešné, keby každá zo strán obsadila jednu z troch najvyšších ústavných pozícií v štáte.
Je to symbolické gesto smerom k Dankovi, ktoré má však len mizivú šancu pretaviť sa do reality.
Ide totiž proti základnej politickej logike. Post prezidenta sa obsadzuje na základe úplne iného hlasovania ako funkcie predsedu vlády a šéfa parlamentu, ktoré sa odvodzujú od výsledku parlamentných volieb.
Existuje preto len veľmi malá šanca, že Hlas na takúto rošádu v čele parlamentu pristúpi. Aj informácie zvnútra tejto strany hovoria, že sa nechystajú Andrejovi Dankovi ustupovať.
V tejto fáze budú všetci čakať na výsledok eurovolieb. To znamená, či Andrej Danko získa mandát europoslanca, a ak áno, tak ako s ním naloží.
S témami, ktoré sú pre voličov SNS dôležité, sa dnes už viac spája minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Odpoveď na otázku, prečo to Andrej Danko robí, je jasná. Blížia sa eurovoľby a SNS sa potáca okolo piatich percent. Navyše sa do parlamentu dostala len vďaka tomu, že na svojej kandidátke dala priestor „externistom“. Niektorí z nich však môžu v budúcnosti značku SNS opustiť a posilniť konkurenciu alebo politicky ohroziť Dankovu pozíciu.
S témami, ktoré sú pre voličov SNS dôležité, sa dnes už viac spája minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Toto si Andrej Danko uvedomuje a možné východisko vidí v obsadení postu predsedu parlamentu. V jeho rozmýšľaní to znamená väčší priestor na očiach a tým aj vyššiu osobnú popularitu a stranícke preferencie.
Dankove karty však zďaleka nie sú také silné ako jeho rétorika. Jeho vydieračský potenciál je pomerne obmedzený, čo dobre vedia aj koaliční partneri.
Zo strany predsedu SNS síce môžu očakávať intenzívne okopávanie členkov, ale žiadnu vážnu politickú hru. Pre Fica to bude nepríjemné, ale nepredstavuje to existenčné ohrozenie jeho vládnutia.
Ak by sa totiž Andrej Dano rozhodol ísť v konflikte s koaličnými partnermi na hranu, nemôže si byť istý vlastnou stranou ani poslaneckým klubom. Rozbitie Ficovej vlády by pre SNS znamenalo prepad do bezvýznamnosti a pre Danka osobne rýchlu politickú smrť.
A hoci šéf SNS nepôsobí práve ako intelektuál, tomuto veľmi dobre rozumie.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.