Politická moc Mariána Kuffu Skromný návrh od sklamaného kuffovca, čo by mohla Cirkev urobiť s týmto prorokom

Pellegrini vyhral aj preto, lebo ho v predvolebnom videu zo strmého lesa odporúčal otec Marián Kuffa.

Kuffa tým opäť ukázal, že je s odstupom najvplyvnejším duchovným Slovenska. Asi nepreháňam, keď tvrdím, že je vplyvnejší ako nejeden slovenský biskup.

Len pre protokol: významne prispel k voľbe človeka, ktorý hlasoval v Národnej rade za podobu registrovaného partnerstva, presadzoval so svojou stranou liberálne potraty a potratové tabletky a uznáva hodnoty nezriadeného života.

Toto nevymyslíš.

No teraz takto.

Ja som kuffovec.

Nikdy som nezavítal do Žakoviec, nikdy som Kuffu naživo nepočul kázať, iba raz som zopár minút stál v kruhu s ním a inými ľuďmi.

Pozeral som sa naňho v tichej bázni.

Je to Slovan ako hrom, prirodzená autorita, správny chlap, krásavec. Vedel som si živo predstaviť, ako tých feťákov a tie prostitútky obrátil.

Moja láska ku kuffovcom nebola vždy opätovaná.

Ako samotný Kuffa povedal vo svojom predvolebnom videu, Istanbulský dohovor padol na Slovensku „kvôli obyčajným ženičkám, babkám, matkám s ružencami v ruke“.

Trošku som sa urazil, kuffovcom som však ostal.

Keď raz pred piatimi-šiestimi rokmi tieto obyčajné ženičky, babky a matky kráčali Košicami pred Ústavný súd, aj ja som sa pridal s ružencom v ruke.

Priamo pred súdom podpísali Slovenský dohovor za rodinu. Ja som chcel tiež, ale pani ma s kyslým chichotom odmietla: „To je asi pre občanov nášho štátu.“ Ani nepreverila môj občiansky, vyriadila ma na základe môjho prízvuku.

Nuž, asi nie všetky Kuffove ženičky sú stelesnením svetoobčianskej tolerancie.

Trošku som sa urazil, kuffovcom som však ostal.

Raz som napríklad upozornil na to, ako v slovenských médiách vtedy už ostrakizovaný Kuffa na jeseň roka 2021 trafil do čierneho: vyzval vtedajšieho premiéra Hegera, aby dovolil očkovanie aj čínskou vakcínou Sinopharm.

S odstupom času vysvitlo, ako veľmi mal vtedy pravdu, ako veľmi by sa vtedy boli dali zachrániť životy. Heger však ani nereagoval.

Či sa vám to páči alebo nie, Marián Kuffa je váš prorok.

Váš autentický slovenský prorok.

V dobrom aj v zlom.

Má charizmu, šťavnatý jazyk („v nebi nájdeš prostitútky, vrahov aj zlodejov“) a postavenie ak nie v púštneho otca, tak volajúceho z púšte.

Jeho príbeh je od samého začiatku dramatický.

V mladosti, v roku 1990, pri výstupe na Gerlachovský štít sa vraj pod ním odtrhol kus skaly, po ktorom nasledoval dvadsaťmetrový pád a záchranárom trvalo 13 hodín, kým ho dopravili do nemocnice.

Neskôr tvrdil, že Boh mu vrátil život a že sa vtedy rozhodol vrátiť svoj život Bohu.

Kuffa, neskoršia filmová hviezda, si poškodil tým, že sa v posledných rokoch pustil do straníckej politiky – kde jeho volebné odporúčania viedli z jednej žumpy do druhej.

Dostáva očividne skreslené informácie a občas šíri aj lži, ktorým sám podľahol. Ako v tom predvolebnom videu, v ktorom chválil Pellegriniho za to, že „iba on je proti registrovanému partnerstvu“.

Rozprával tam, ako sa dvoch „liberálnych kresťanských rodín“ opýtal, či by súhlasili, aby im niekto ukradol deti a dal ich dvom homosexuálom.

Lebo „toto je práve registrované partnerstvo“ – deti „okrádame o otca alebo o matku“.

No a teraz: čo s ním?

Skrátka, obávam sa, či nezačal podliehať pýche.

Slovenskí biskupi chceli zastaviť alebo obmedziť jeho politické aktivity napríklad tým, že mu zakázali činnosť mimo Spišskej diecézy alebo aj účasť na politických manifestáciách.

Skončilo sa to tým, že Kuffa biskupov prekabátil: v roku 2020 obišiel zákaz tak, že na bratislavskej manifestácii prehovoril cez veľkoplošnú obrazovku. Nadšení ľudia na námestí kričali: „Nech žije Kuffa!“

Ostatná sobota ukázala, že snahy slovenských biskupov nadobro stroskotali.

Vplyv Kuffu na veriacich katolíkov, najmä na východe, neoslabol, vplyv cirkevnej hierarchie sa neposilnil.

Aj keď mnohí slovenskí katolíci pozerajú jeho videjká bez toho, aby sa potom politicky podľa nich riadili, Marián Kuffa má asi priamy alebo nepriamy vplyv na plus-mínus polovicu veriacich.

Myslím si preto, že Cirkev by mala zmeniť prístup k nemu o 180 stupňov.

Už ďalej nemôže pokračovať tak, že KBS sa vyjadruje nevýrazne alebo nezrozumiteľne, alebo vôbec, kým ľudia počúvajú Kuffu, pretože ho majú radi a pretože mu rozumejú.  

Hneď aj priznám pochybnosť, že na takú novú stratégiu už môže byť už aj neskoro.

Je viacero náznakov, že ľudsky kedysi veľmi otvorený dušpastier sa do seba uzavrel. Štylizuje sa do úlohy mučeníka, čoraz častejšie hovorí o sebe namiesto o núdznych, občas už aj rozpráva o sebe v tretej osobe.

Skrátka, obávam sa, či nezačal podliehať pýche.

To by bola jeho chyba, nešikovné a nedôsledné pokusy o Kuffovu izoláciu zo strany cirkevných autorít zrejme prehĺbili a urýchlili tento nebezpečný proces.

Keďže doterajší prístup zlyhal na plnej čiare, treba skúsiť iný.

To si vyžaduje ochotu oboch strán, aby si priznali chyby, omyly a krivdy.

Biskupi by mohli verejne priznať, že vo veľkých skúškach, ktorým ich ovečky v posledných rokoch čelili, hovorili príliš málo alebo boli ticho.

A Kuffa by mohol priznať, že hovoril príliš veľa a nahlas.

Vytlačiť tohto charizmatika na okraj spoločnosti a cirkvi nie je schodná cesta. V skutočnosti sa tak dostal do veľmi pohodlnej pozície – nenesie žiadnu zodpovednosť.

Navrhujem opačný prístup: uznať Kuffov reálny význam v slovenskom katolicizme, povýšiť ho slovami a skutkami a zvýšiť jeho zodpovednosť.

Lichoťte mu, povýšte ho, objímte ho, vráťte ho do stredu cirkvi!

KBS by to mohla urobiť napríklad cez jeho Inštitút Krista Veľkňaza. Ten bol v roku 1990 založený ako cirkevnoprávne zriadený sekulárny inštitút. Cirkev by mohla posilniť Inštitút celým radom teologických kapacít verných dvetisícročnej náuke viery.

Aby si žakovský riaditeľ nabudúce už formoval názor na základe lepších, pestrejších a dôveryhodnejších informácií.

Je mi jasné, že s veľkou pravdepodobnosťou ani to nebude fungovať.

Je mi jasné: keď prorok prorokuje, nebude prosiť konzílium odborníkov o pripomienkovanie svojho zjavenia.

On bude vždy hovoriť to, čo mu leží na srdci. Tú slobodu musí mať. Ak mu tú slobodu vezmú, on si aj tak pôjde svoje.

Slovenskí katolíci sa musia naučiť žiť s prorokom, ktorý sa raz za čas škaredo mýli alebo vám dokonca robí hanbu.

Môžete ho ignorovať alebo odsúdiť, to nič nezmení na tom, že polovica veriacich aj zajtra, aj pozajtra dá na jeho rady.

On je prírodnou silou. Keď máte v diecéze vulkán, môžete mu zakázať explodovať, ale účinnejšie sú skôr iné opatrenia.

Som kuffovec, sklamaný kuffovec, ale vidím jeden dôvod na nádej: je to stále verný syn cirkvi.

S tým sa dá pracovať.

Ak je pravda, že sa stal pyšným, dá sa možno pracovať aj s jeho pýchou.

Lichoťte mu, povýšte ho, objímte ho, obklopte ho múdrymi a dobrými ľuďmi, vráťte ho do stredu cirkvi!

Priznávam, to asi znie trošku chytrácky.

No nie je troška chytráctva dovolená, keď ide o spásu tisícok duší?