Deň po páde Berlínskeho múru padol režim aj v Bulharsku

Ešte pred Nežnou revolúciou v Československu sa 10. novembra zlomil režim aj v prvej balkánskej republike. Bulharsko si dnes pripomína 30. výročie od pádu komunistického režimu. Takzvaná „palácová revolúcia“ bola skôr prevratom v samotnej bulharskej komunistickej strane než zmenou politického režimu v krajine. Nakoniec však viedla k zmene pomerov a prvým demokratickým voľbám.

Na čele krajiny vďaka nej skončil dlhoročný vodca Todor Živkov, ktorý bol vylúčený z politbyra a nahradil ho liberálnejší komunista a bývalý minister zahraničných vecí Petăr Mladenov.

Živkov neobmedzene vládol Bulharsku 35 rokov a viedol jeden z najtvrdších komunistických režimov vo východnej Európe. Bulharsko bolo zároveň silným spojencom Sovietskeho zväzu. Bez súhlasu Moskvy by zrejme ani nedošlo k stiahnutiu Živkova. Jedným z dôvodov, prečo došlo k tejto výmene, je aj to, že Živkov nebol nadšencom Gorbačovovej glasnosti a perestrojky.

Nový režim zrušil obmedzenia slobody prejavu a zhromažďovania, ktoré viedli k prvej masovej demonštrácii 17. novembra, ako aj k vytvoreniu protikomunistických hnutí. Tie sa v decembri spojili do Zväzu demokratických síl na čele s neskorším prezidentom krajiny a bývalým disidentom Želju Želevom. Pamätným mottom demokratického opozičného hnutia sa stal slogan „Čas je náš“.

Zväz požadoval ďalšie demokratické reformy a najmä odstránenie vedúcej úlohy Bulharskej komunistickej strany z ústavy, k čomu došlo v priebehu nasledujúcich mesiacov. Neskôr vznikol podľa vzoru Poľska a Československa aj okrúhly stôl, z ktorého vzišla dohoda o prechode k demokracii.

Prvé slobodné demokratické voľby sa v Bulharsku uskutočnili v júni 1990. Vyhrali ich však komunisti už premenovaní na Bulharskú socialistickú stranu, ktorá v krajine pôsobí dodnes ako hlavná opozičná sila. Tieto voľby boli však sfalšované, čo následne viedlo opäť k protestom po celej krajine. Na základe toho koncom roka abdikovala aj posledná komunistická vláda.

Prechod krajiny k demokracii podobne ako v iných postkomunistických štátoch nebol jednoduchý. Hoci je v súčasnosti Bulharsko členom Severoatlantickej aliancie a aj Európskej únie, stopy 45 rokov trvajúceho komunistického režimu v Bulharsku cítiť aj 30 rokov od jeho pádu. Mnohí členovia bývalého socialistického zriadenia alebo ich potomkovia dodnes zastávajú dôležité posty v krajine.

Balkánsky štát taktiež trápia hospodárske ťažkosti, veľká emigrácia obyvateľstva, no predovšetkým korupcia, ktorá prerástla do všetkých aspektov života. A to je tiež jeden z dôvodov, prečo medzi ľuďmi naďalej prevláda nostalgia za bývalým režimom. V médiách tiež výročie zmeny režimu nerezonuje. Prečo je to tak, si môžete prečítať v staršom rozhovore s balkanistkou Zuzanou Piptovou-Vrabachev.

Na fotografii dlhoročný komunistický vodca Bulharska Todor Živkov. FOTO: Wikimedia Commons