Čo čítal Hitler a ďalší diktátori? Budete prekvapení

Aprílové číslo britského magazínu Standpoint obsahuje zaujímavú esej Daniela Kaldera o tom, čo čítali veľkí diktátori. Nechajme bokom filozofiu, že Lenin čítal Hegla, Marxa s Engelsom, Černiševského či Plechanova, Mussolini zase Sorela, Spinozu a Kanta, zaujímavejšie je, aké čítali romány.

Hitler, ktorého osobná knižnica mala 16-tisíc zväzkov, bol vášnivý čitateľ, tvrdil (a preháňal), že číta jednu knihu za noc. Vieme ale, že mal radšej Shakespeara ako Goetheho, mal rád dobrodružnú mládežnícku literatúru, Robinsona Crusoa, Guliverove cesty, Karla Maya. Niekoľko mayoviek si vraj zobral so sebou aj do bunkra.

Stalin mal rád Balzaca, Huga, Zolu, Maupassanta či Dostojevského (najviac jeho Besy), mal tiež rád Bulgakova, v Kyjeve som kedysi počul, že najmä jeho Bielu gardu, samozrejme, Gorkého a Pasternaka, rád im neskoro večer aj zavolal a porozprával sa s nimi.

Lenin čítal asi najviac zo všetkých, vďaka klasickému vzdelaniu a pôvodu mal prečítaných Virgilia či Ovidia v latinčine, jeho životopisci ale píšu, že ho nudili. Zato mal rád Goetheho, Londona, Gogoľa, Čechova a, samozrejme, Gorkého. Obzvlášť si cenil (a aktívne dezinterpretoval) Tolstého. Dostojevkij ho, naopak, nezaujal.

Veľa čítal aj Mao, Enver Hodža, samozrejme, Castro, veľký to obdivovateľ Hemingwaya a Márqueza (vzájomná náklonnosť), ajatolláh Chámenejí sa zase nedávno pochválil, že rád číta Šolochova a Tolstého.

Milovníkov veľkej literatúry, samozrejme, z týchto tyranov a diktátorov robiť nemožno, stovky autorov vyhnali zo svojich krajín, väznili, týrali či im aspoň spálili a zakazovali vydania ich kníh. Svoje si vytrpeli, aj keď mali k moci blízko, ako Bulgakov počas stalinizmu.

Aký z toho všetkého robí autor záver? To si môžete prečítať tu. Ak chcete vedieť viac, Kalder o téme napísal celú knihu.

Ilustračné foto: wikimedia