Narodnycintorin.sk

Dlho som túžil vidieť divadelný sitcom Národný cintorín.sk, včera sa mi to konečne v Martine podarilo. A bol to zážitok. Úžasný zážitok! Prvému dielu patrí absolutórium (videl som dva, celkovo ich je päť).

Tak dokonalé spojenie humoru a precíteného trápenia, ľahkosť, s akou boli tie dve protichodné veci prepojené, sa nevidí len tak. Hra je paródiou, satirou, groteskou aj podarenou učebnicou. Moment, keď nás opitý Janko Kráľ (v podaní výborného Daniela Heribana, na obr.) nechá siahnuť na dno svojej duše, keď nám povie, že jeho štyri deti sú vlastne Maďarmi, keď sa potom básnik pozrie do hľadiska, človeku z toho duchovného utrpenia zoviera srdce. Heriban to zvládol bravúrne, aj keď diváci možno viac oceňujú jeho opilecké scény.

Výborne hrala aj Zuzana Rohoňová (postava Eleny Maróthy-Šoltésovej), vtipný bol nápad so psom pochovaným na Národnom cintoríne (Dominik Zaprihač), Ján Francisci bol silnejší, keď vystupoval ako mýtus a na javisku v prvom diele chýbal, ako keď sa v druhom objavil (Ján Barto), dobré scény mala aj divožienka Anička Jurkovičová-Hurbanová (Henrieta Jančišinová-Kolláriková). Výborne zapadli básne, čeština, chýbalo viac maďarčiny a nemčiny a tiež evanjelicko-katolíckeho napätia.

Prvý diel Národného cintorínu.sk je výborná inscenácia, druhý sa trochu trápil s nápadom, ale prvý diel treba vidieť. Mňa zasiahol ako už dávno žiadne iné divadlo. Povedal by som, že spolu s baletom Slovenské tance ide o skvost národnej témy v našom divadle.

Foto: narodnycintorin.sk