Týždenník Economist otvoril v ostatnom čísle dobrú tému: V politike sa enormne klame, čo s nami robia tieto lži? Economist je slabší v odpovedi, ale otázka je nastolená dobre. Nejde totiž len o Putina, Erdogana či Trumpa, lož je pracovnou metódou podstatne viac vrcholových politikov.
Príbuznú tému otvoril vo svojom dnešnom komentári Lavína nedôvery David Brooks. Ten je vo svojom prístupe férovejší, za rozmachom nedôvery vidí rovnako Trumpa ako Clintonovú, ich polarizujúce a celé spoločenské vrstvy odsudzujúce výroky sú rovnakej krvnej skupiny. Píše: Pred desaťorčím sme chceli demokratizovať Blízky východ, skončili sme s poblízkovýchodnením našej demokracie.
Brooks, ako je pre neho typické, potom ukazuje sériu argumentov, ako nárast nedôvery vedie k väčšej osamotenosti (v r. 1985 desať percent Američanov hovorilo, že nemá blízkeho priateľa, v roku 2004 už štvrtina populácie), rastie cynizmus, samovraždy, klesá reálna schopnosť intimity (súčasťou je aj prehnané odhaľovanie na sociálnych sieťach), s tým je spojená nielen individuálna zraniteľnosť, ale aj pokles vlastenectva, tolerancie či rešpektu k iným. A, áno, dôsledky sú aj ekonomické.
Foto: Jevgenijs Slihto/flickr.com