Dnes robíme alergikov aj z bežných sopľošov

Dnes robíme alergikov aj z bežných sopľošov

Rozhovor s alergiológom Stanislavom Janotom o tom, prečo je dnes alergií viac než v minulosti, či ich možno liečiť homeopatiou a ako nám v tom všetkom môžu pomôcť výkaly zvierat.

Vysvetľuje, prečo je dnes tak veľa alergikov, prečo majú deti farmárov väčšiu šancu, že sa vyhnú alergii, a naopak, prečo sú na tom horšie jedináčikovia alebo nedojčené deti. Imunológ a alergiológ Stanislav Janota tiež v rozhovore pre Postoj hovorí, že určite by sme nemali jesť viac bryndze a nemali by sme ani veriť testom potravinovej intolerancie, ktoré si dnes ľudia bežne kupujú v lekárňach či cez internet.  

Čím je to, že stúpa počet alergikov oproti minulosti?

Počet alergikov stúpol za posledných päťdesiat rokov až dvanásťnásobne. Je tu však jeden háčik. Nemám príliš dôveru k starým údajom. V minulosti sa za alergie považovali len ťažké stavy. Ľahšie formy často neboli poriadne vyšetrené.

Preto nikto nemôže s istotou tvrdiť, že nárast alergií je až takýto dramatický. Napokon, dnes je aj viac alergiológov, vyšetrenie je dostupnejšie, mnohé diagnózy sa dajú presnejšie určiť.

O jednej veci však naozaj nemožno pochybovať: alergikov je veľmi veľa.

To potvrdzuje aj vlastná skúsenosť. Keď generácia dnešných tridsiatnikov chodila do škôl, len minimum detí chodilo k alergiológovi, dnes sú skôr v menšine tí, ktorí ho nepotrebujú.

Tu zohráva rolu aj zvýšená opatrnosť rodičov, oveľa viac si všímajú svoje deti, príznaky berú oveľa vážnejšie ako tí pred dvadsiatimi-tridsiatimi rokmi. Zároveň dnes je aj tendencia preháňať problémy.

Rodičia si robia príliš veľa starostí aj s najbežnejšími ľahkými infekciami svojich detí. Mal som príbuzného, ktorý sa zaoberal exotickými jazykmi, a pýtal som sa ho, či výraz „sopľoš“ poznajú aj v iných kultúrach, u domorodých kmeňov žijúcich v pralesoch, tisíce kilometrov vzdialených od priemyslu a civilizácie. Potvrdil mi, že áno.

Rodičia si robia príliš veľa starostí aj s najbežnejšími ľahkými infekciami svojich detí. Zdieľať

Možno to bude znieť čudne, ale dieťa jednoducho potrebuje na vybudovanie imunity, aby bolo nakazené opakovane množstvom baktérií a vírusov, lebo len tak sa správne nastavia regulačné mechanizmy imunity. Takto získavame imunitu proti bežným infekciám. Mnohí rodičia však dnes už robia z bežných „sopľošov“ alergikov.

Teda napríklad senná nádcha mohla byť v minulosti diagnostikovaná ako úplne iná choroba?

Nepripisoval sa príznakom choroby až taký význam. Poznám aj dnes pacientov, ktorí majú príznaky krátko, len jeden-dva týždne počas sezóny a je individuálne, do akej miery ich to zaťažuje. Aj dnes tak máme určite stále dosť alergikov, ktorých nemáme ani vyšetrených, ani evidovaných. Počet alergikov bude rokmi len stúpať.

Výkalmi zvierat proti alergiám?

Aké sú objektívne dôvody rastúceho počtu alergikov?

Určite je to zvýšenie celkovej hygieny, čo mnohí vedci uvádzajú ako rozhodujúci dôvod rastu počtu alergií. Dnešné deti nie sú dostatočne stimulované určitými baktériami a vírusmi, ktoré regulujú imunitnú odpoveď na zabíjanie týchto mikroorganizmov a tak vzniká imunita, ktorá vedie k alergickým reakciám. U detí farmárov, ktoré lozia na farme v nehygienických podmienkach ako batoľatá po zemi a ochutnávajú všetko, aj to, čo našli v stajni, bol aj je výskyt alergií minimálny.

Takže by bolo lepšie, keby dnešné batoľatá prichádzali do styku s výkalmi zvierat?

Áno, existujú ľudia, ktorí tak uvažujú. Nedávno som sa zúčastnil na medzinárodnom kongrese, kde sa takýto prístup spomínal. Matky z bohatých amerických rodín, postihnutých ťažkými alergickými chorobami, trávia veľkú časť svojho tehotenstva a raného detstva svojho potomka v tých najnehygienickejších usadlostiach v Alpách a zapadnutých osadách v Poľsku.

Ich deti tu neochutnávajú výkaly mačiek a psov, ktoré sú kŕmené granulami a očkované proti všetkému možnému, ale žijú v tesnom kontakte s veľkými hospodárskymi zvieratami, ako sú kravy, kone, ovce a kozy.

No nie vždy to pomôže. Vznik alergickej choroby je veľmi ovplyvnený aj genetikou. Sú deti, ktorým nepomôže ani farma. Osobne však nevidím budúcnosť v takomto prístupe. Dúfam, že sa podarí získať zložky mikroorganizmov, ktoré sa budú môcť podávať vo forme stravovacieho prídavku alebo injekcií. Niečo podobné ako očkovanie.

No dá sa všeobecne povedať: nehygienické podmienky v ranom detstve rovná sa menej alergií?

Áno. A ešte pomáha väčší počet súrodencov alebo detstvo v komunite. Najlepšie je, keď sa deti od mala hrajú s inými deťmi na dvore alebo v prírode, teda všade tam, kde si deti podávajú vírusy a baktérie. Takéto deti majú podstatne menej alergií. Ukazuje sa to aj na deťoch, ktoré sú zaradené do kolektívu do druhého roku života, aj tie menej trpia alergiami.

Najlepšie je, keď sa deti od mala hrajú s inými deťmi na dvore alebo v prírode, teda všade tam, kde si deti podávajú vírusy a baktérie. Takéto deti majú podstatne menej alergií. Zdieľať

Potvrdzuje to takzvanú hygienickú teóriu, ale je to ešte zložitejšie, ani táto teória nevysvetľuje všetko. Určite neplatí stopercentne, pretože úloha dedičnosti je významná.

Dnes však žijeme sterilne, izolujeme sa vo svojich bytoch. Je pravda, že napríklad aj chýbajúce parazity v našom črevnom systéme spôsobujú viac alergií?

Je to tak, bolo zistené, že ľudia, u ktorých bolo zistené, že majú určité parazity, trpeli menej alergiami. Zisťoval to aj jeden vedec z Česka, ktorý si dal sám zaviesť rôzne parazity a skúšal to sám na sebe. Ale to neodporúčam každému. Na vlastných deťoch som to neskúšal. (Úsmev.)

Čo robíme teda inak než naše babky? A k čomu by sme sa mali vrátiť?

Rozdiel je v tom, že naše batoľatá už ani nechodia po zemi a neochutnajú zo zeme všetko, čo nájdu. Že deti nevyrastajú v komunite a oveľa častejšie žijú ako jedináčikovia. Súrodenec má domov dovliecť infekciu, je to tak dobre.

Strava alergie neovplyvňuje?

Naši profesori pred šesťdesiatimi rokmi vymysleli, že umelo upravené práškové mlieka sú pre deti to pravé orechové a že načo by ženy mali dojčiť. V západnom svete to istá známa firma vo veľkom propagovala a u nás za tým stáli páni profesori detského lekárstva, ktorí propagovali Sunar. Pritom dojčenie je pre dieťa to najlepšie.

Dokedy by mala matka dojčiť, aby to bolo pre dieťa prospešné vzhľadom na alergie?

To má dve roviny. Z hľadiska črevných infekcií má dojčenie veľký prevenčný význam a tieto účinky sú dokázané. Teda z tohto pohľadu má význam aj dlhodobé dojčenie. Ak je v rodine výskyt vážnej alergie a matka vôbec nemôže dojčiť, podáva sa hypoalergénne umelé mlieko.

Naši profesori pred šesťdesiatimi rokmi vymysleli, že umelo upravené práškové mlieka sú pre deti to pravé orechové a že načo by ženy mali dojčiť. Pritom dojčenie je pre deti to najlepšie. Zdieľať

Dokázalo sa, že po šiestom mesiaci už takto upravené mlieko nemá zmysel. Z hľadiska rizika vývoja alergie je hlavným prínosom takzvané výhradné dojčenie prvých šesť mesiacov. Hovorím „takzvané“, pretože prvých šesť mesiacov má dojčenie zabezpečiť výživu dieťaťa, ale väčšina štúdií ukazuje, že vo veku 4. až 6. mesiaca života dieťaťa je takzvané „tolerančné“ alebo „tolerogénne“ okno. Ak deti v tomto veku dostávajú malé množstvá jedla, ktoré obsahuje najčastejšie a najvážnejšie alergény, majú v neskoršie podstatne menej alergií.

Združenie na podporu dojčenia MAMILA tvrdí, že za zavádzaním tuhých príkrmov v štvrtom mesiaci dieťaťa stoja výrobcovia umelej výživy. Je to tak?

Jednoznačne sa výhradné dojčenie odporúča minimálne do konca šiesteho mesiaca, lepšie do konca prvého roku. Doplnkom výživy do šiesteho mesiaca by nemali byť prefabrikované polotovary.

To, čo dnes prevažná väčšina alergiológov odporúča pred dovŕšením šiesteho mesiaca, nie sú špecializované výrobky detskej výživy, ale využitie tolerančného okna pre podávanie malých množstiev alergénov.

Napríklad jedna skupina anglických detských lekárov odporúčala podávať bábätku už po dovŕšení tretieho mesiaca života tri čajové lyžičky hladkého arašidového masla, jedno malé vajce, 40-60 gramov kravského mliečneho jogurtu, tri čajové lyžičky sezamovej pasty, 25 gramov bielej ryby, dve pšeničné piškóty každý týždeň.

Väčšina alergiológov odporúča iný postup: každé tri dni dávať niektorú z týchto potravín v podstatne menších množstvách.

Alergie, ktoré môžu zabíjať

Po ukončení dojčenia je lepšie prejsť na kravské mlieko?

To závisí od toho, kedy ukončíte dojčenie. U malého dojčaťa má čisté kravské mlieko naozaj zásadne iné zloženie ako materské mlieko. Pred sto rokmi, keď dávali deťom kravské mlieko, lebo matka nemohla dojčiť, deti veľakrát umierali.

Preto u malých dojčiat treba siahnuť po umelých formulách. Ale podávať umelé mlieka až do troch rokov života dieťaťa je nezmysel.

Prejdime k potravinovým alergiám. Ktorými najviac trpia malé deti?

U nás sú najčastejšie detské potravinové alergie na vajcia, potom kravské mlieko, potraviny obsahujúce orechy, arašidy (tie patria medzi strukoviny), tiež alergie na múku, sóju a ryby. Alebo evidujeme aj zmiešané alergie na mlieko a hovädzie mäso.

Tichými zabijakmi môžu byť aj skrížené alergie...

Najčastejšie sú napríklad skrížené alergie inhalačných alergénov a rôznych potravín. Ale našťastie väčšinou nie sú ťažké, mnohé vyvolávajú len orálny alergický syndróm, čiže napríklad pocit svrbenia na podnebí, opuch pier či jazyka alebo svrbenie ucha a podobne. Ale je pravda, že aj tieto môžu byť smrteľné. Najčastejšou je takáto reakcia na jablko u chorých s alergiou na peľ brezy.

Za najnebezpečnejšiu sa vo svete považuje skrížená alergia na roztoče a morské plody. Táto reakcia býva často smrteľná.

Tieto skrížené alergie vieme zistiť bežným testovaním?

Nie celkom. Bežným testovaním zistíme alergiu na vdychované alergény, ktoré vyvolávajú sennú alebo inú nádchu. Je nám dobre známe, ktoré vdychované alergény môžu skrížene reagovať s ktorými potravinami. Napríklad alergik na mačky môže mať skríženú reakciu na bravčové mäso, rôzne pele reagujú s ovocím a zeleninou alebo orechmi.

Za najnebezpečnejšiu sa vo svete považuje skrížená alergia na roztoče a morské plody. Táto reakcia býva často smrteľná. Zdieľať

Človek alergický na peľ brezy môže mať len mierne príznaky nádchy v marci a apríli, ale kedykoľvek môže mať nepríjemné príznaky po zjedení jablka. A keď v čase kvitnutia brezy zje veľké množstvo jabĺk, môže to mať vážne dôsledky. Už som takto videl ťažký astmatický záchvat, kde sa pacient takmer zadusil.

Veľmi ťažké reakcie má aj skríženie alergie na bytový prach, ktorý obsahuje trus a telá roztočov, ak pacient zje morské plody, najnebezpečnejšie sú krevety. Ďalej neexistuje len celiakia, ale aj alergia na múku, ktorá môže vyvolať skrížené reakcie u alergikov na peľ tráv.

Vraj aj múka spojená so športom môže byť pre niekoho smrteľná?

Toto skúmajú najmä v Amerike, lebo tam už patrí jogging päťdesiat rokov k ich spôsobu života. U človeka, ktorý je alergický na pšeničnú múku a má iba mierne, takmer nebadateľné alergické ťažkosti, môže spôsobiť sekundovú smrť fakt, že zje chlieb a potom si ide zabehať, alebo zje aspirín. Tesne po konzumácii obilných potravín by som preto neodporúčal ťažkú telesnú námahu.

Prečo sa stáva, že niekomu alergie vzniknú až v dospelosti?

Nevieme, môže to byť dané geneticky, možno je za tým nepoznaná alergia v detstve. Ale v mnohých prípadoch môže ísť o takzvaný alergický pochod. Teda že dieťa má predovšetkým ekzém, ktorý neskôr prerastie na sennú nádchu a potom neskôr je z neho astmatik.

Ale stále je otázne, či sa tomu dá zabrániť. Roky tu bola predstava, že dobre liečený alergik už nebude mať neskôr problémy. Ale ukázalo sa, že všetky lieky, ktoré tlmia prejavy alergie, neovplyvňujú rozvoj samotnej alergie, neliečia ju.

Teda ak človek poctivo berie antihistaminiká, tak mu to alergiu nezastaví?

Nie, tie iba tlmia príznaky alergie, na samotný rozvoj alergie nemajú žiaden vplyv. Aj u astmatikov bežná liečba kontroluje príznaky zhoršenia, zlepšuje funkciu pľúc, pokiaľ sa podáva, ale nemá vplyv na prirodzený priebeh choroby. No u veľkej časti chorých môže dostať astmu pod kontrolu, zamedziť komplikáciám z nekontrolovanej astmy a umožniť najmä deťom normálny a nerušený vývoj.

Mnohí sa obávajú vedľajších účinkov antihistaminík. Majú vôbec význam?

Alergici to majú ťažké. Mnohé príznaky trávovej alergie prepuknú práve ku koncu školského roka, keď je potrebné sa učiť, antihistaminiká teda pomáhajú tlmiť príznaky. Určite nemá význam ich brať dlhodobo, je to len riešenie aktuálnej situácie.

Naopak, nosové kortikosteroidy je dobré brať celú sezónu. Netreba sa ich báť, sú to malé množstvá kortikoidov. Majú význam hlavne v prípadoch upchávania nosu, zatekania do hrdla či pri polypoch prínosových dutín.

A čo známe injekcie alebo kvapky pod jazyk?

To je niečo iné. Tvrdí sa, že tieto majú merateľné výsledky a že môžu urobiť z alergika nealergika. Zmierňujú príznaky, chorí užívajú menej liekov. Ale je pravda, že u mnohých detí alergia prejde aj spontánne.

Aké časté sú dnes potravinové alergie?

Potravinová alergia sa objavuje u každého desiateho dieťaťa, ale potravinová alergia v dospelosti je veľmi vzácna. Je tiež sporné, či každý dospelý s alergiou bol dobre vyšetrený v detstve.

Často sa stáva, že v puberte sa príznaky alergie zmierňujú alebo miznú. Nastáva tolerancia – keby sme vedeli ako, bol by to významný krok k riešeniu niektorých alergií. Takže veľakrát ide pri alergiách v dospelosti len o návrat k príznakom z detstva.

Návrat k bryndzi? Nie! 

Mediálne známy doktor Bukovský tvrdí, že za alergiami môžu byť aj problémy v čreve a zlá mikroflóra. Pomocou môže byť pravidelné užívanie probiotík.

Niektorí to tvrdia, ale na to sú rôzne názory. Je pravda, že zloženie mikroflóry-mikrobiómu – teda všetkých mikroorganizmov, ktoré žijú v a na človeku – je u alergikov, ale aj u pacientov s chronickými chorobami iné ako u zdravých ľudí.

Dnes sa tvrdí, že sú tri enterotypy zloženia mikroorganizmov v črevách, každý z nich je spojený s inými chorobami.

Pri alergiách sa najviac študuje súvislosť s črevným mikrobiómom. U alergikov a pri niektorých iných chorobách je totiž odlišný. Dokonca sa už rieši aj transplantácia mikrobiómu. To znamená, že sa vyberie obsah hrubého čreva jedného človeka a buď sa klystírom vovedie druhému človeku alebo sa mu to dá zjesť. Ja viem, vyzerá to hrozne. (Smiech.)

Ale toto už robia v Amerike seriózne pracoviská, úprimne neviem, čo si mám o tom myslieť. Sú totiž štúdie, ktoré dokazujú, že aj keď sa na krátky čas zmenia baktérie v čreve, tak po ukončení daného zásahu sa človeku vráti to isté zloženie.

Takže probiotiká či prebiotiká, alebo transplantácia mikrobiómu môžu mať len veľmi krátkodobý účinok. Baktérie v čreve ovplyvňujú stravovacie zvyklosti, prostredie, v ktorom človek žije, vlastné zloženie tráviacich štiav.

Probiotiká či prebiotiká, alebo transplantácia mikrobiómu môžu mať len veľmi krátkodobý účinok. Zdieľať

Každý rok vychádzajú odborné štúdie o tom, že nejaké zloženie jogurtu s nejakými izolovanými baktériami môže ovplyvniť alergie, napokon to však vždy väčšie štúdie nepotvrdia. Alebo sú tie výsledky len hraničné.

Nestal sa z alergií aj módny trend? Teda že už pomaly každý má nejakú výnimku v stravovaní a takmer každé dieťa si berie na výlet zoznam vecí, ktoré nemôže konzumovať? Vznikajú už aj reštaurácie či cukrárne pre alergikov.

Keď si zoberieme laktózovú intoleranciu, tak ju má až 70 – 80 percent ľudí vo svete. Biologická norma je mať laktózovú intoleranciu od druhého roka života. U časti ľudstva sa však táto norma zmenila. Vznikla kultúra chovateľov hovädzieho dobytka, ktorí začali osídľovať stred a sever Európy. V Škandinávii, kde nebolo veľmi čo jesť, bolo mlieko hlavnou potravinou.

Takto vznikla zvláštna mutácia, keď časť ľudí môže piť mlieko celý život. Veľká časť Slovákov patrí do tejto mutantnej skupiny, ktorá môže konzumovať mlieko aj v dospelosti. Podobná mutácia vznikla v istej časti Afriky, kde sú tiež kmene, ktoré môžu piť mlieko.

Veľká časť Slovákov patrí do tejto mutantnej skupiny, ktorá môže konzumovať mlieko aj v dospelosti. Zdieľať

Ale prakticky Indiáni, Aziati, veľká časť černochov a Juhoeurópanov mlieko nemôže. No aj ľudia, ktorí majú intoleranciu laktózy, určitú dávku znesú. Lenže dnes ľudia podliehajú hystérii a aj sa im klame, že už ani takú tabletku nemôžu, kde je len zlomok laktózy ako prídavnej látky.

To sú však hlúposti, lebo aj ľudia s nulovou aktivitou laktázy, teda enzýmu, ktorý umožňuje trávenie laktózy, zvyčajne nejaké množstvo laktózy tolerujú.

Kyslé mlieko a syry väčšinou pokojne môžu konzumovať. Pri potravinovej alergii je to inak, tam môže byť aj malá dávka smrteľná. Preto je napríklad dobré, že reštaurácie sú povinné zverejňovať obsah alergénov v jedle.

V našom regióne by sme sa teda mali vracať k tradičným jedlám, ako napríklad k bryndzi?

Ach, len to nie! Viete, koľko je ťažkých stavov encefalitíd z požitia nepasterizovaného ovčieho a kozieho mlieka? Ovce a kozy bývajú totiž často napadnuté kliešťom, ktorý je nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy. Potom sa vírus môže dostať do mlieka postihnutých oviec a kôz. Dokonca aj nedokonalá pasterizácia pri vírusoch môže byť sporná.

Vieme nejako zistiť, či budeme mať slabú alergickú reakciu v prípade potravinovej alergie alebo či je v ohrození náš život?

Existuje monokomponentová diagnostika. Alergény ako peľové zrná, roztoče i potraviny majú množstvo známych komponentov na molekulovej úrovni, ktoré vyvolávajú alergiu a alergia na konkrétny komponent sa dá spoľahlivo zistiť. A podľa toho môžeme určiť, či hrozí slabá alebo život ohrozujúca reakcia.

Je to dobre dokázateľné aj pri mnohých potravinách, napríklad pri arašidoch. Problémom pri tejto diagnostike je len to, že určite nepoznáme všetky komponenty. Ale v testoch sú už väčšinou tie najnebezpečnejšie obsiahnuté.

Ľudia však majú malú dôveru k alergiológom, lebo veľakrát v testoch nič nevyjde a oni sa naďalej cítia zle.

Základom pre liečbu každého alergika by mal byť vlastný denník. Zlatým štandardom potravinovej intolerancie či alergie je jedine eliminačný a expozičný test. Ale na to, aby bol spoľahlivý, mal by byť dvojmo slepý.

Ako to myslíte?

Psychika je mocná vec. Človek by nemal vedieť, či a koľko laktózy má v potravine v čase expozičného testu. Teda keď bez laktózy mu je dobre a desať dní nič mliečne nezje a vidí viditeľné zlepšenie, teda nemá hnačky ani iné príznaky. Potom by mu niekto mal do tej stravy primiešať laktózu a ak ho preženie, má to jasné.

Človek si vie teda aj bez testov urobiť samodiagnózu v takých prípadoch, ktoré nie sú životu nebezpečné. Pri rizikových alergénoch sa musí expozičný test vykonať na príslušne vybavenom pracovisku pod dohľadom skúseného lekára.

Čo si myslíte o testoch potravinovej intolerancie, ktoré sa dajú zohnať v lekárňach alebo cez internet?

Takmer všetky lekárske spoločnosti sveta hovoria, že tieto testy sú extrémne zle interpretovateľné. Tieto testy totiž nič nehovoria, nemajú žiadnu súvislosť s alergiou ani s intoleranciou a práve naopak, často vysoké IgG pri danej zložke potraviny skôr dokazuje, že človek nemá na to alergiu. A takto tisíce ľudí vynechávajú dôležité zložky potravy.

Ľudia by sa až mohli súdiť s firmami, ktoré vyrábajú tieto testy, lebo dochádza k vážnemu porušeniu zdravotného stavu vzhľadom na to, že bez akéhokoľvek dôvodu množstvo ľudí odmieta dôležité zložky potravy.

A nebezpečná je opäť psychika. Lebo človek, keď mu niekto povie, že istá potravina je pre neho nebezpečná, tak on tomu verí. Tak si môže navodiť vracanie i odpadnutie. Dokonca tento test u nás prepláca aj jedna poisťovňa, čo je nehorázne. To je ďalší dôkaz, že aj ľudia z oblasti medicíny kvôli pár eurám môžu ľuďom škodiť.

Ako sa dá potom zistiť intolerancia?

Najjednoduchšie a veľmi spoľahlivé je dať 50 gramov laktózy a o pol hodinu zmerať cukor. Keď dôjde k vzostupu cukru, tak to dokazuje, že človek vie mlieko normálne tráviť.

Potom je tu podľa mňa menej vhodný dychový test, ktorý po troch až šiestich hodinách dokazuje, že po čase sa uvoľňuje vodík, ale ten sa však môže uvoľňovať z rôznych dôvodov. Najpresnejšie určí ľudí s intoleranciou laktózy genetický test. U pacientov ho však neodporúčam, lebo aj pri rovnakom výsledku dokazujúcom laktózovú intoleranciu rôzni ľudia tolerujú rôzne množstvo mlieka.

Lebo človek, keď mu niekto povie, že istá potravina je pre neho nebezpečná, tak on tomu verí. Tak si môže navodiť vracanie i odpadnutie. Zdieľať

Chorí, u ktorých sa týmto testom zistí dedične založená intolerancia laktózy, majú strach aj pred najmenšími množstvami mlieka a mliečnych výrobkov. Dnes väčšina odborníkov odporúča, aby si každý človek vyskúšal, aké množstvo a ktorých mliečnych výrobkov mu nerobí zle. Často môže až prekvapivo zvyšovať príjem rôznych mliečnych potravín bez toho, aby mal ťažkosti.

Čo však ľudia s ekzémom? Týmto často vyjdú testy negatívne, majú však kožné reakcie na rôzne potraviny.

Ekzém na rozdiel od alergickej nádchy je zložitejší, lebo často tam hrajú rolu aj vrodené vlastnosti kože. Väčšina ľudí s ekzémom sú alergici atopici, ale tá súvislosť s alergénom nie je taká jednoznačná ako pri alergickej nádche.

Pri ekzéme sa dá jednoznačne tvrdiť, že ľudia, ktorí majú dokázateľnú alergiu na niečo, majú častejšie ekzém. Ale či alergia vždy zhoršuje ekzém alebo nie, to je stále záhada. No alergény a intolerancie nemajú žiaden súvis.

Ako je to s celiakiou, ktorá je dnes častou diagnózou?

Sú odborníci, ktorí medzi intolerancie zaraďujú už aj cukrovku alebo celiakiu. Kedysi sme ako celiatikov diagnostikovali len deti, ktoré mali spenené hnačky, príšerne smrdiace, obrovské nafúknuté brušká, nožičky a ručičky ako špajličky. Takéto deti sme kŕmili len banánmi a všetku ostatnú stravu sme vylúčili, lebo bez toho by umreli.

Dnes má celiakiu pomaly každý. Už sa stretávam s tým, že deväťdesiatročnej žene, ktorá celý život žila na chlebe, diagnostikujeme celiakiu a zrazu jej niekto povie, že keď zje kúsok rožka, tak umrie. Histologický obraz podobný až totožný s celiakiou môže vzniknúť aj pri inom poškodení čreva a po čase či po diéte sa môže úplne upraviť. Pritom glutén môže spôsobovať pomerne veľkú skupinu chorôb.

Už sa stretávam s tým, že deväťdesiatročnej žene, ktorá celý život žila na chlebe, diagnostikujeme celiakiu a zrazu jej niekto povie, že keď zje kúsok rožka, tak umrie. Zdieľať

Celiakia vzniká autoimunitnými mechanizmami, zostáva len potenciálna, môže prebiehať bez zjavných príznakov alebo s vážnymi symptómami. Autoimunitnými mechanizmami spôsobuje glutén aj herpetiformnú chorobu kože alebo dokonca poruchu hybnosti. Glutén môže pôsobiť ako alergén a vyvolať alergiu v dýchacích cestách, potravinovú alergiu alebo žihľavku.

Najnebezpečnejšou formou je takzvaná od pšenice závislá, námahou vyvolaná anafylaxia, o ktorej som už hovoril.

Stále málo preskúmaná je neautoimunitná a nealergická intolerancia gluténu. Ďalšou módnou záležitosťou je histamínová intolerancia. Tu môžu ľudia reagovať na veľa vecí – na banány, kyslú kapustu, červené víno, salámy, párky. Ale tieto problémy môžu byť len na určitú dobu a časom sa to normalizuje.

Homeopatia dáva nádej, často falošnú

Mnoho ľudí sa dnes snaží liečiť alergie homeopatiou, čo si o tom myslíte?

U mnohých alergikov hrá veľkú rolu aj psychika, preto každá liečba, ktorej človek verí, býva aspoň u časti pacientov úspešná. Aj v prípade astmatikov sa robia seriózne štúdie, ktoré sa robia dvojito zaslepené – to znamená, že ani pacient ani skúšajúci lekár, ktorý látku podáva, nevedia, čo obsahuje liek A a čo liek B. Tieto štúdie ukazujú, že placebo účinkuje, lenže dobrý liek je ešte o dosť účinnejší oproti placebu.

No i tak môžeme hovoriť o výraznom podiele placeba na liečbe. Z toho vyplýva, že každá nová liečba, ktorá prináša alergikovi nádej, objektívne zlepšuje stav. Problém homeopatov je, že nepripúšťajú kontrolné štúdie, lebo oni zásadne tvrdia, že ak liek nezabral, tak bola zle stanovená diagnóza. A problém je, že celá ich diagnostika vychádza z iných princípov ako pri normálnej medicíne.

Z akých?

Normálna medicína vie povedať, že toto sú kritériá zaradenia do štúdie. Náhodným výberom zvolíme tých, ktorí budú liečení injekciou A a injekciou B a v prípade zhoršenia stavu pacienta sa liek okamžite vyraďuje zo štúdie a posudzuje sa, koľko ľudí muselo byť pre zhoršenie stavu vyradených.

Toto alternatívna medicína nepripúšťa, lebo podľa nich je ich liečba vždy stopercentná, len diagnóza bola nedokonalá. Čím sú ľudia viac sklamaní z bežnej liečby, tým sú náchylnejší uveriť alternatíve. Ďalším veľkým plus homeopatov je, že sa vždy správajú slušne a pacienta vypočujú.

Bohužiaľ, veľa lekárov nemá čas, preto sa na vás v ambulancii často nikto ani nepozrie, nikto vás nevypočuje a len sestrička vám strčí do ruky recept. Takže ak má niekto pocit, že mu jeho homeopatik pomohol, tak iba vďaka tej nádeji, ktorá je mocným liekom.

Teda v tomto zmysle beriete homeopatiu na milosť?

Nie, pretože nádej je často falošná a chorému môže uškodiť. Pacient zanedbá v nádeji liečbu, čo môže mať fatálne následky.

 

Stanislav Janota nás pri autorizácii poprosil o trpezlivosť, pretože chcel svoje odpovede konzultovať s viacerými odborníkmi. Pre Postoj na záver vysvetlil, že to pokladal za nevyhnutné, keďže jeho oblasť medicíny je veľmi zložitá. „Výskum prebieha šialeným tempom, ktorý občas slávi úspech, občas vedie do slepej uličky. V médiách a medzi ľuďmi koluje množstvo fám a poloprávd. Aj medzi odborníkmi vznikajú nedorozumenia. Preto som svoje odpovede skonzultoval s ďalšími odborníkmi, ktorí dokonale poznajú problematiku z praxe aj najnovšie vedecké teórie u nás aj vo svete. Recenzovali všetky moje odpovede. Zvlášť ďakujem primárovi MUDr. Ľubomírovi Gürtlerovi, PhD., MUDr. Jane Korytárovej, MUDr. Norbertovi Lukánovi, PhD. a MUDr Ivete Salátovej Kozlovskej.“



Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo