Desať kandidátov v debate RTVS Matovič sa zastal Korčoka, Pellegrini sa stotožnil s Harabinom, Švec sa vzdal kandidatúry

Všetci prezidentskí kandidáti sa prvýkrát v spoločnej debate stretli až na samom konci kampane. Vo verejnoprávnej RTVS pred dvojdňovým moratóriom diskutovali Peter Pellegrini, Ivan Korčok, Štefan Harabin, Igor Matovič, Krisztián Forró, Ján Kubiš, Patrik Dubovský, Marian Kotleba, Robert Švec a Milan Náhlik.

Už od úvodného kola otázok sa začali jednotliví kandidáti voči sebe vymedzovať. Moderátori síce na začiatku nechceli, aby na seba prítomní reagovali, no neskôr to vzdali. 

Ukázalo sa to aj pri dvoch hlavných favoritoch na postup do druhého kola. Peter Pellegrini aj Ivan Korčok sa vyhýbali menovaniu jeden druhého, no bolo zrejmé, že reagujú na seba.

Pellegrini najskôr uviedol, že si želá zmierenie a upokojenie politiky. Práve slova pokoj sa následne chytil Korčok, podľa ktorého tu nie je pokoj, ale desaťtisíce ľudí v uliciach. Dodal, že nechce byť predĺženou rukou vládnej garnitúry, a za svoju silnú tému označil mladých ľudí. 

Pellegrini kontroval tým, že prezident nemá byť len prezidentom mladých ľudí, ale aj seniorov či rodín s deťmi. „Nemôžeme byť prezidentom jednej vybranej skupiny, ktorú chce pred voľbami ohúriť, aby ho išli voliť,“ znela zrejmá reakcia na slová Korčoka.

Ivan Korčok a Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Šéf Hlasu takisto kritizoval slová bývalého ministra zahraničia o protiváhe vláde. Podľa Pellegriniho to nie je logické.

Korčok zase Pellegrinimu vyčítal, že sa označuje za prezidenta ľudí, ale nič neurobil, keď si ministri zvýšili platy. Tvrdí tiež, že Pellegriniho kandidatúra je len „opravným termínom za neúspech v parlamentných voľbách“ a „útekom od zodpovednosti za vládnu koalíciu“.

Do sporu sa dostali aj v otázke zdravotníctva. „Je zle, keď niekto dokáže vzletne rozprávať o zdravotníctve a jediná vizitka je to, že sadol do traktora a zahájil búranie Rázsoch,“ poznamenal bývalý šéf diplomacie s tým, že je dôležité dať dokopy ambulantný sektor.

Na to Pellegrini reagoval, že Korčok bol tri a pol roka vo vláde a mohol posunúť zdravotníctvo aj iné oblasti. „Nepriletel z Marsu, aby sa nezabudlo,“ tvrdí líder Hlasu.

Čo zaznelo v dueli favoritovČoskoro sa normalizujú vzťahy s Ruskom, vravel Pellegrini, Korčok mu vyčítal, že pre mier nespravil nič

Kolektív autorov

Korčok sa v debate prihováral aj maďarskému voličovi. Ide o voličskú skupinu, v ktorej Korčok stráca. Tvrdil, že aj oni dopomohli k tomu, že Slovensko stojí v geopolitickej orientácii na Západ, za čo sa Korčok poďakoval maďarskej menšine aj Krisztiánovi Forróovi.

„Mám veľkú dôveru v maďarských spoluobčanov, že pre nich sú dôležité otázky rozvoja regiónu, kde žijú, a mám pre to plné pochopenie. Rovnako viem, že Maďari na Slovensku sú oddaní demokracii a princípom právneho štátu,“ povedal Korčok.

Pellegriniho zhoda s Harabinom

Viacerí kandidáti sa rozchádzali v otázkach zahraničnej politiky. Dubovský upozornil na nebezpečnú kolaboráciu slovenskej vlády s ruským režimom, ktorý „ničí životy, najmä civilistov na Ukrajine“.

Pellegrini vyhlásil, že sa úplne zhoduje s Harabinom v tom, že členské krajiny EÚ nemôžu prísť o právo veta. Dodal, že ak sa budú posúvať právomoci, môže sa stať, že dostaneme príkaz od Nemcov alebo Francúzov, aby sme posielali svojich vojakov do iných krajín.

Podľa Korčoka Pellegrini pri vysielaní vojakov klame, lebo to je v kompetencii národných štátov. A prezident bez vlády a parlamentu s tým nič nezmôže. Zároveň tvrdí, že je proti tomu, aby sa uvažovalo o nasadení slovenských vojakov na Ukrajinu.

„Slovensko má záväzky, ale tie sa viažu na územie Aliancie,“ uviedol Korčok.

Korčoka sa zastal aj Matovič. Šéf bývalého OĽaNO hovorí, že Pellegrini krivo obvinil Korčoka, že sa chce vzdať práva veta. Podľa neho ide o neférové rany pod pás, proti ktorým sa ťažko bráni.

Matovič sa pridal ku kritike Pellegriniho aj pri iných témach. Hovoril, že šéfa Hlasu si vybrali médiá Jaroslava Haščáka. Zároveň podľa neho hrozí, že mafia prostredníctvom Pellegriniho obsadí Prezidentský palác. „Dvadsať rokov zastával práva zločincov. Bude slúžiť zločincom aj mafii,“ povedal expremiér na adresu svojho predchodcu v úrade.

Patrik Dubovský a Igor Matovič. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Konzervatívny kandidát Patrik Dubovský v diskusii poukázal na svoj príbeh. Spomenul obdobie pred rokom 1989, keď podnikali v rámci tajnej cirkvi protestné kroky. Hovoril tiež o angažovaní sa vo VPN či v Ústave pamäti národa.

Ako prezident by sa chcel venovať aj marginalizovaným skupinám, mládeži, problému bezdomovcov, ale aj odkázaným na zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Podľa neho tiež potrebujú ľudia utekajúci z Ukrajiny pomoc. Priznal, že sám ubytoval tri ženy z Ukrajiny.

Dubovský zároveň pripomenul Harabinovi prípad, v ktorom na 28 mesiacov väzenia odsúdil kňaza za komunizmu Bystríka Janíka. Historik z ÚPN povedal, že to diskvalifikuje Harabina v jeho kandidatúre. „Sú na to historické dokumenty, študoval som ich aj v Poprade, aj v archíve Ústavu pamäti národa,“ povedal.

Harabin hovorí, že Dubovský nevie, ako hlasoval v rámci senátu, ktorý uznal tajného františkána za vinného. „Vy viete, ako som hlasoval druhýkrát, keď sme ho oslobodili?“

Hodnotili kompetencie hlavy štátu

Kandidáti sa vyjadrovali aj ku kompetenciám prezidenta. Patrik Dubovský nalieha na to, aby sa špecifikovali právomoci hlavy štátu, keďže v praxi podľa neho prichádza k viacerým nedorozumeniam.

Krisztián Forró si vie predstaviť, že by aj prezident mohol navrhovať zákony, čo sa pozdávalo aj Igorovi Matovičovi. Šéf hnutia Slovensko tiež povedal, že prezidentovi by malo byť odňaté právo udeľovať milosť.

Pellegrini nielen v tejto súvislosti uviedol, že by nikdy neudelil milosť za ekonomickú trestnú činnosť. Povedal tiež, že súčasné kompetencie prezidenta sú dostačujúce, no záleží podľa neho na osobe, ktorá sa dostane do Prezidentského paláca a ako s právomocami naloží.

Korčok deklaroval dodržiavanie práv a povinností vyplývajúcich z ústavy. Kompetencie pokladá za „vyvážené“.

Štefan Harabin podobne ako Pellegrini povedal, že aktuálne kompetencie prezidenta sú dostatočné. Na mítingoch počas kampane však sľuboval aj veci, ktoré nie sú v kompetenciách hlavy štátu.

Kubiš hovorí, že kompetencie prezidenta sú silné, len je potrebné, aby prišiel silný prezident. Chce spájať rozdelené Slovensko. Pri zahraničnej politike zdôraznil, že zotrvanie Slovenska v medzinárodných inštitúciách je otázkou našej hospodárskej budúcnosti.

Kandidáti a vojna na Ukrajine

Krisztián Forró trval na tom, že treba mier, ale pomáhať máme iba humanitárne. Tvrdil, že mierové rokovania treba nechať na samotnú Ukrajinu. Posielanie zbraní na Ukrajinu by nepodporoval, vníma však, že Rusko je agresorom.

Patrik Dubovský jasne odkázal, že agresorom na Ukrajine je Rusko. Vojna podľa neho ovplyvňuje veľa ďalších vecí, aj vzťahy krajín v rámci európskych štruktúr, ale aj vo svete. Dodal, že situáciu treba riešiť rázne, aby nemali navrch autoritárske režimy ako Rusko, Bielorusko, Azerbajdžan či Severná Kórea. „Čo najskôr chcem spravodlivý mier a potrestanie vojnových zločincov,“ povedal. Podľa neho nie NATO, ale Rusi vyvolávajú potencionálny konflikt s Alianciou. Dodal, že treba ochrániť najmä pobaltské štáty.

Ján Kubiš uviedol, že v prvom rade treba zastaviť agresiu a tiež treba dbať na dodržiavanie medzinárodného práva vrátane dodržiavania suverenity Ukrajiny. „Je to agresia, ale nemá vojenské riešenie,“ povedal.

Igor Matovič použil v tejto súvislosti príklad, že ak by Ukrajina napadla Slovensko a chceli by nám ukradnúť Zemplín, ostatných kandidátov – „samozvaných vlastencov“ – by sa pýtal, či by naozaj povedali, že tomu Zemplínu nedodávajme zbrane, lebo tým budú zbytočne zomierať ľudia. „To sa ideme takto zachovať?“ pýtal sa.

Štefan Harabin je zástanca toho, že Slovensko by nemalo poslať na Ukrajinu ani jedného vojaka a ani jeden cent. „Kto približoval zbraňové systémy k hraniciam Ruska? Nie náhodou NATO a Anglosasi?“ pýtal sa vo vysielaní. Opakoval naratívy Moskvy, že Ukrajinu treba denacifikovať, čím Vladimir Putin obhajuje vojnu na Ukrajine. Harabin doplnil, že Rusko nie je agresor. „Som za podporu Ukrajincov, ale nie banderovcov,“ dodal.

Ivan Korčok vraví, že aj v téme vojny na Ukrajine treba dbať na záujem Slovenskej republiky. Tvrdí, že nesmieme dopustiť, aby niekto silou rozhodoval o hraniciach a o existencii štátu ako takého. „Mier nemôže byť kapitulácia,“ povedal s tým, že mier môže byť už zajtra, ak kremeľský režim na čele s Putinom prestane zabíjať nevinných.

Peter Pellegrini v debate spomínal, že treba okamžite zastaviť paľbu a zabíjanie, inak „robíme obrovskú chybu“, uviedol, nepovedal však, ako by mali vyzerať mierové rokovania, po ktorých volá. Pellegrini tiež opieral svoje slová o názor pápeža Františka na vojnu na Ukrajine. Ten však médiá mierne dezinterpretovali. Pápež síce povedal, že Ukrajina by mala mať odvahu vyvesiť „bielu vlajku“ a rokovať o ukončení vojny, no zároveň František dodal, že „rokovanie nikdy neznamená kapituláciu“, čo bolo kľúčové posolstvo.

Kandidáti sa vyjadrovali aj ku konkrétnym prípadom. Moderátori Marta Jančkárová a Marek Makara sa pýtali na menovanie Pavla Gašpara za šéfa tajnej služby.

Forró vravel, že ak navrhované meno polarizuje spoločnosť, začal by komunikovať s vládou a žiadal by zmenu nominácie. Dubovský by Gašpara nevymenoval. Matovič vravel, že skutky Gašpara verejnosť videla na poľovníckej chate. Dodal, že takýto človek nemôže byť šéfom tajnej služby.

Kubiš by posúdil nomináciu aj všetky previerky kandidáta. „Na takúto funkciu by sa mal dostať človek, ktorý je na ňu pripravený, a nielen preto, že je nominantom nejakej strany,“ povedal.

Krisztián Forró, Marian Kotleba, Ján Kubiš a Štefan Harabin. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Harabin by Gašpara určite vymenoval, keďže je to človek, o ktorého sa na Najvyššom súde ako o asistenta „bili“. Pellegrini tvrdí, že za informačnú službu zodpovedá premiér, a pokiaľ príde za prezidentom s návrhom a kandidát podmienky na funkciu spĺňa, tak hlava štátu nemá inú možnosť ako ho vymenovať.

Korčok uviedol, že nominácia Gašpara je bezpredmetná, keďže vláda obišla v tejto veci prezidenta, a teda obišla aj ústavou nastavené inštalovanie šéfa Slovenskej informačnej služby.

V konflikte boli „vlasteneckí kandidáti“

V debate sa dostali do sporu aj kandidáti, ktorí sa označujú za vlasteneckých. Náhlik aj Kotleba kritizovali Harabina za to, že ako podpredseda vlády súhlasil s Lisabonskou zmluvou.

„Vy ste priamo zodpovedný za to, akým spôsobom sme odovzdali našu národnú suverenitu do Bruselu,“ povedal Kotleba Harabinovi.

Ako Harabin pred svojimi útočí na šéfa HlasuPellegrini je prekopírovaný Šimečka, on začal covid diktatúru a stojí aj na strane vojny

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

Harabin odmietol slová Náhlika, že Lisabonská zmluva nás zbavila práva veta. „Musím konštatovať, že tu niekto neovláda právo a hovorí nezmysly,“ uviedol bývalý minister spravodlivosti.

Harabin okrem toho vyhlásil, že ako prezident by inicioval vstup Slovenska do zoskupenia BRICS a odmieta posielať čo i len cent na Ukrajinu.

Rozruch spôsobila konfrontácia medzi Švecom a predsedom Aliancie Forróom. Švec zaútočil na Forróa a tvrdil, že  rozdeľuje spoločnosť, keď hovorí o „Maďaroch a tých druhých“.

V prospech Harabina odstúpil ďalší kandidát

Po tom, čo sa v pondelok vzdal kandidatúry šéf SNS Andrej Danko a odporučil voliť Štefana Harabina, sa v stredu v debate RTVS vzdal aj Róbert Švec. „Urobím všetko pre to, aby po prezidentských voľbách v paláci sedel vlastenec a proslovenský štátnik,“ uviedol s tým, že nechce ako hlavu štátu „Zuzanu Čaputovú v okuliarikoch“.

Švec zároveň vyzval všetkých ďalších „pronárodných“ kandidátov, aby ho v tomto kroku nasledovali. Narážal zrejme na Mariana Kotlebu či Milana Náhlika.

V rámci časového limitu, ktorý mali všetci kandidáti rovnaký, prišiel Švec k pultíku Štefana Harabina, podal mu ruku a zaprial víťazstvo.

Potom sa Švec obrátil na Petra Pellegriniho, aby mu ako predseda parlamentu podpísal dokument o vzdaní sa. Ten však nevedel, či to spadá do jeho kompetencií, a papier nakoniec nepodpísal. „Možno po relácii,“ uviedol Pellegrini.

Harabin bol vo volebných prieskumoch relevantných agentúr na treťom mieste za Pellegrinim a Korčokom. Dosahoval preferencie okolo 11 percent. Sám však tvrdí, že jeho interné prieskumy mu merajú 19 percent.