Spoločnosť Rozhovory Koronakríza Zdravotníctvo 13. júl 2021

Vedec Celec o očkovaní Ak sa tu lekári neriadia dôkazmi, nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo

Lukáš Kekelák
Lukáš Kekelák

Rozhovor s Petrom Celecom o delta variante, nízkej miere zaočkovanosti, liečbe covidu i nedostatočnej podpore vedy a výskumu.

Rozhovor s Petrom Celecom o delta variante, nízkej miere zaočkovanosti, liečbe covidu i nedostatočnej podpore vedy a výskumu.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Kekelák

Ak sa tu lekári neriadia dôkazmi, nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo

„Voľba nevyužiť vakcínu je slobodná, ale nesprávna. Pravdepodobnosť, že neočkovaní sa do zimy nakazia, sa blíži k istote,“ tvrdí v rozhovore patofyziológ a molekulárny biológ Peter Celec. Pri očkovaní sa podľa neho už nedá sťažovať na politikov a o veľkosti tretej vlny rozhodnú tí, ktorí sa nezaočkujú. 

Vysvetľuje, od čoho závisí, či ľudia aj po očkovaní môžu v prípade infekcie šíriť covid ďalej, prečo pokladá tretiu dávku na jeseň pre niektoré skupiny za nevyhnutnú i to, čomu pripisuje nechuť dať sa očkovať. Hovorí aj o lekároch, ktorí očkovanie odmietajú i sklamaní z prístupu niektorých z nich k liečbe covidu. Tiež pripomína, že rezort zdravotníctva doteraz od začiatku pandémie nevydal žiadnu výzvu na výskum covidu.

Peter Celec je prednosta Ústavu molekulárnej biomedicíny na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. V minulosti pôsobil a naďalej spolupracuje s výskumnými tímami na univerzite v Aachene a Harvarde. Venuje sa výskumu mimobunkovej DNA a jej význame v patogenéze chorôb, ako aj patogenéze covidu.

Na Slovensku pomaly pribúdajú prípady nákazy delta variantom koronavírusu. Vieme už, či je priebeh ochorenia horší ako pri britskom variante?

Nevieme a neviem, či sa to vôbec niekedy bude dať porovnať, pretože porovnávame jablká s hruškami. Je niečo iné, keď príde iný variant vírusu do populácie, kde nie je imúnny nikto, ako keď príde do populácie, kde je veľká časť, alebo aspoň najrizikovejšie skupiny, zaočkovaná. Robiť podobné porovnávanie môže byť zavádzajúce.

Odlišný priebeh ochorenia, ako aj iné klinické príznaky súvisia s daným variantom alebo skôr s okolnosťami, ktoré ho ovplyvňujú?

Ťažký priebeh covidu spôsobuje nadmerná reakcia imunitného systému, nie špecifické vlastnosti vírusu. Ak sú seniori zaočkovaní, je pochopiteľné, že väčšina infekcií bude v mladších vekových kategóriách a vďaka tomu bude mať ochorenie iné, možno i miernejšie príznaky. Na druhej strane je tento variant, a bude i každý ďalší, infekčnejší.

Kľúčové je, či bude aj smrtnejší.

Nemusí to tak byť. Stále platí, že pre vírus nie je dobré, keď jeho hostiteľ umrie, lebo sa potom nemá ako ďalej šíriť. Perspektíva je taká, že vírus sa stane endemickým, bude sa šíriť stále lepšie, ale jeho smrtnosť sa nemá prečo zvyšovať. Ale keďže sa bude šíriť ešte rýchlejšie ako pri alfe, bude z globálneho hľadiska oveľa viac infikovaných a z nich môže byť aj pri nižšej smrtnosti celkovo viac tých, ktorí mu podľahnú.

Je pravda, že pri delte sa človek infikuje za pár sekúnd?

Evidentne áno. Ak je to tak, ako ukázali v Austrálii, je otázne, nakoľko niektoré opatrenia majú vôbec zmysel. Otázka však znie, či to bolo doteraz inak, lebo to vlastne ani veľmi nevieme. Ale potvrdzuje to význam očkovania, v porovnaní s ním nám pandémiu ostatné opatrenia nijak zásadne nepomôžu utlmiť.

Keďže má vírus vysokú infekčnosť, až na úrovni reprodukčného čísla 6 až 7, ekonóm Martin Šuster tvrdí, že do konca roka dosiahnu imunitu všetci, buď očkovaním, alebo prekonaním ochorenia. A bude po pandémii. Tiež si myslíte, že do konca roka to máme za sebou?

Nemecký virológ Christian Drosten pred pár mesiacmi povedal, že slobodné rozhodnutie nedať sa zaočkovať je rozhodnutím pre covid. Skôr či neskôr každý bez vakcíny bude infikovaný so všetkými rizikami, ktoré to prináša. Lenže my nevieme, aká bude zaočkovanosť na jeseň a vôbec netušíme, ako to bude s trvaním imunity po infekcii.

Kým po vakcíne bude relatívne konzistentná, pri infekcii je veľmi variabilná. Už teraz vieme, že mnohí, čo mali potvrdenú infekciu, nemajú žiadne protilátky a iní, čo o infekcii ani nevedeli, majú robustnú imunitnú odpoveď. Premorenie infekciou, samozrejme, podobne ako vakcinácia, môže prispieť k utlmeniu pandémie. Ale za akú cenu?

Martin Šuster vypočítal, že v najhoršom možnom scenári môže ísť až o 40-tisíc obetí. Je toto číslo reálne?

Martin Šuster vie určite rátať lepšie ako ja, takže to číslo komentovať nebudem. Ale ani on nemôže vedieť, aké ďalšie mutácie vírusu budú vyselektované, aká bude dĺžka imunity po prekonaní infekcie a po očkovaní, čo je kľúčová vec. Ak každý, kto dostane covid, bude mať imunitu na roky dopredu, tak je to niečo úplne iné, ako keď mu ostane imunita len na pár mesiacov. To sa podľa mňa stále podceňuje.

Čítajte tiež

Podobne ako sa len sporadicky sleduje bunková imunita, lebo odmerať protilátky je jednoduchšie, a ako sa zabúda na slizničnú imunitu v podobe protilátok v slinách, čomu sa snažíme venovať my. Myslím si, že po očkovaní bude imunita konzistentnejšia a trvácnejšia ako po prekonaní infekcie, ale uvidíme.

Vakcinačné firmy už žiadajú, aby mohli očkovať tretiu dávku. Je to na mieste?

Ďalší vakcinačný „booster“ je už prakticky istý, otázka je len, komu bude určený. Teda či ju budú musieť absolvovať tí, ktorí nemali dobrú imunitnú odpoveď po dvoch dávkach, alebo zraniteľnejší seniori, prípadne zdravotníci. Je celkom možné, že systémová imunita bude fantasticky fungovať, ale slizničná nie. Potom je dôležité zamerať sa na tých, ktorí by potenciálne mohli vírus šíriť. Každopádne, nečudoval by som sa, ak by sa napokon presadili kombinované vakcíny proti chrípke a covidu.

Môžu očkovaní vírus šíriť ďalej alebo nemôžu?

To, že telo tvorí protilátky v krvi, je skvelé, no chráni to len človeka samotného pred ťažkým priebehom. To, či covid môžete šíriť, závisí od lokálnych procesov na slizniciach, a to z krvi nezistíte. Stále sa nevie, ako dlho od očkovania sa tvoria protilátky v slinách, preto sa v našom výskume zameriavame práve na sliny.

Váš odhad?

Ja a kolegovia si protilátky v slinách meriame pravidelne a stále ich máme, ale či to platí aj pre väčšiu vzorku populácie a či ich budeme mať aj na jeseň, to naozaj neviem. Môže to byť veľmi variabilné. Aj preto, ak budeme mať naozaj veľa nezaočkovaných, ako to teraz vyzerá, tak sa ostatní zrejme nevyhneme potrebe posilniť imunitnú ochranu už o pár mesiacov, aby sme znížili riziko prenášania, respektíve šírenia infekcie.

Trúfate si predpovedať, či bude naša tretia vlna horšia ako druhá?

Ako pre koho. Polovica populácie možno bude chránená, ale pre nezaočkovaných môže byť jeseň a zima o dosť horšia. Pravdepodobnosť, že sa infikujú, sa bude blížiť k istote. Celkové počty infikovaných môžu byť podobné ako minulú jeseň. Jediný rozdiel bude v tom, že sa už nebudeme môcť vyhovárať na nefunkčný štát. Najsilnejšia zbraň, ktorú máme, je očkovanie, a to je už v rukách každého z nás. Nové varianty budú menej smrteľnejšie, lebo časť ľudí je už zaočkovaná, ale infekčnejšie a vďaka tomu zasiahnu viac ľudí.

Čím viac bude zaočkovaných, tým to bude lepšie. Čo by dali všetci pozostalí za to, keby sme mali pred rokom k dispozícii vakcínu. Musíme robiť všetko pre to, aby sa dalo čo najviac ľudí zaočkovať. Keď sa nám podarilo celé Slovensko otestovať, neviem, prečo s týmto nevieme pohnúť. Možno sme si vyčerpali tú akúsi spoločnú energiu v nesprávny čas na nesprávnu vec a mali sme ju radšej šetriť na vakcináciu.

Pomôže lotéria?

Nie som nadšený zo žiadnych lotérií a finančných odmien, ale nie som ani marketér, aby som vedel, že sa to má robiť inak. V mojom ideálnom svete podobné motivácie na ochranu zdravia a života seba i druhých nepotrebujeme.

Prečo ľuďom chýba ochota dať sa zaočkovať?

Vôbec tomu nerozumiem. Ale podobne nerozumiem, prečo sa voči chrípke dáva očkovať len 4-5 percent populácie, prečo na preventívne prehliadky chodí len 11 percent poistencov. Príčiny nepoznám, poznám dôsledky – patríme medzi krajiny s najvyššou kardiovaskulárnou a onkologickou mortalitou.

Sú veci, ktoré môžu vyriešiť politici, ale v súčasnej fáze očkovania sa už nedá sťažovať na nejakých úradníkov alebo politikov, ani na nedostatok vakcín. Teraz je to už len na nás, aby sme sa dali zaočkovať alebo znášali dôsledky. Možno by mohlo fungovať niečo podobné ako naviazanie na preplácanie výkonov na absolvovanie preventívnej prehliadky ako v stomatológii.

Prečo v očkovaní medzi seniormi patríme medzi najhoršie krajiny?

Určite to bude súhra viacerých faktorov. Niektorí kolegovia tvrdia, že ide aj o mnoho seniorov na vidieku, ktorých treba osloviť osobne, niektorí vidia problém v prihlasovaní sa. Ak by toto boli kľúčové faktory, super, lebo tie sa dajú riešiť. Ak však ide dominantne o odmietanie očkovania, tak ide o nepochopenie práva rozhodovať o svojom zdravotnom stave. Lebo s ním súvisí aj zodpovednosť voči sebe a druhým.

Myslím, že ide aj o prejav zlyhania vzdelávania, školstva a domácej výchovy. Nepotrebujem vedieť detailne, ako funguje mRNA a vektorová vakcína, aby som pochopil, že na ochranu pred covidom momentálne nemáme nič efektívnejšie. Žiaľ, schopnosť porovnávať riziká, vyberať si kvalitné zdroje informácií a identifikovať, respektíve akceptovať odbornosť – to sú zručnosti, ktoré by sme mali získať už na základnej škole.

Voči očkovaniu proti covidu však majú výhrady aj niektorí zdravotníci. K presnému percentu zaočkovaných zdravotníkov je ťažké sa dopátrať, ale hovorí sa niekde aj o celých oddeleniach, kde nie je zaočkovaná ani jedna zdravotná sestra. A sú aj lekári, ktorí očkovanie pacientom vôbec neodporúčajú.

Ktorí? Sú to virológovia, epidemiológovia, svetom uznávaní odborníci, ktorých výskum prispel k poznaniu o SARS-CoV-2? Žiaľ, asi zlyhávame aj my vysokoškolskí učitelia na lekárskych fakultách, keď sme schopní dať titul MUDr. aj tým, ktorí aplikujú homeopatiu, rozširujú bludy o očkovaní a konšpirujú. Áno, máme aj takých lekárov, a to je výzva pre fakulty, stavovské a odborné organizácie, ale aj poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Lenže istú rezervovanosť k novým technológiám vakcín zrejme nemožno hneď označiť za konšpiráciu.

Pozor, tu nejde o postoj k „novým technológiám“. Tu už ide o to, či platí medicína založená na dôkazoch. Ak pre lekára neplatí pri covide, zrejme neplatí ani pri iných chorobách? V 21. storočí musí byť medicína založená na dôkazoch, inak nejde o medicínu, ale o novodobé šarlatánstvo.

No nie je hádzanie lekárov rezervovaných len k vakcinácii proti covidu medzi šarlatánov už prehnané? Tí to zrejme skôr než popieranie faktov vnímajú ako istú opatrnosť.

Opatrnosť? Keď vám v servise nevymenia opotrebované brzdy, tak to je opatrnosť, lebo so starými ste mali bohaté skúsenosti? Keď vám onkológ nenasadí liečbu podľa aktuálneho protokolu, ale odporučí marhuľové semienka, tak je to opatrnosť, lebo semienka vám neuškodia? Nejde o jeden názor voči druhému, kde máme hľadať konsenzuálne riešenie. Ide o zásadný problém, či sa vôbec mienime riadiť medicínou založenou na dôkazoch.

V 21. storočí v krajine patriacej do EÚ má byť názor individuálneho lekára dôležitejší ako výsledky klinických štúdií a rozhodnutia inštitúcií ako EMA alebo FDA? Je predsa úplne jedno, čo si ja alebo ktokoľvek iný myslí o akejsi technológii, ktorá mimochodom vôbec nie je nová. Dôležité sú len výsledky randomizovaných dvojito slepých placebom kontrolovaných štúdií.

Ak niekto toto spochybňuje, spochybňuje medicínu, ako funguje posledných 30 rokov a vracia sa do medicíny 19. storočia, kde aj psychiatrické choroby boli liečené púšťaním žilou.

Čo by ste teda povedali tým, ktorých stále znepokojuje rýchlosť, ktorou boli vakcíny vyrobené?

To, že mnohých iných vrátane mňa mierne znepokojuje počet ľudí, ktorých covid zabil. Tí, ktorí hovoria, že sa pre rýchlosť ich vývoja nedajú zaočkovať, majú akú alternatívu? Lockdown a respirátory? Ale to sme robili a napriek tomu umierali tisíce pacientov. Toto sa nedá porovnať. Vakcíny, aspoň tie schválené, naozaj fungujú. Už dnes na Slovensku zachránili stovky, možno tisíce životov a na jeseň zachránia ešte viac, aj kebyže sa už nikto nedá zaočkovať. Pri infekčných chorobách, ale zrejme v celej medicíne, nemáme nič účinnejšie ako vakcináciu.

Objavujú sa správy o tom, že kalifornský variant epsilon uniká protilátkam po očkovaní aj po prekonaní ochorenia. Podobný agresívnejší variant unikajúci očkovaniu vylúčiť nemožno. A čo potom?

Darwin mal pravdu, evolúcia funguje. Bohužiaľ, máme milióny infikovaných, obrovské množstvá kópií vírusu a tie pri kopírovaní svojho genómu robia chyby, čím vznikajú mutácie. Selekciou sa vyberú tie, ktoré vírusu dávajú výhodu, napríklad vyššiu infekčnosť. Ale aj delta variant sa vyselektoval v populácii, ktorá nebola zaočkovaná.

Varianty unikajúce imunite z očkovania ešte len prídu, lebo sa vyselektujú na populácii, ktorá už zaočkovaná bude. Hoci tieto varianty budú stále infekčnejšie, možno tiež predpokladať, že budú zároveň aj menej smrteľné.

Takže sa bude covid stále viac podobať chrípke?

Vírus sa určite chrípke podobať nebude, ale epidemiologické dôsledky zrejme áno. Akou rýchlosťou sa to stane, však netušíme. Napriek tomu „chrípôčka“ zabije ročne na Slovensku okolo 800 ľudí. Neviem, kde je hranica počtu obetí, kedy nás prestáva choroba zaujímať a trápiť.

Nie je chyba, že sa rovnaké úsilie ako do vývoja vakcín nesmerovalo aj na liečbu covidu?

Nie je to chyba, lebo to nie je ani pravda, že by sa všetci vrhli len na vakcíny a nikto by neriešil liečbu. V skutočnosti je to naopak. Oveľa viac lekárov – vedcov hľadá v tisíckach klinických štúdií liek na covid. Vakcináciou sa toľko tímov a firiem vôbec nezaoberalo. Je to však nepomerne viac ako pri akejkoľvek inej chorobe v minulosti. Samozrejme, o väčšine vakcín ani netušíme, lebo štúdie ukázali, že nie sú bezpečné alebo účinné, prípadne štúdie ešte bežia.

My sme mali z dávnej minulosti aké-také skúsenosti z preklinického výskumu DNA vakcinácie, ale aj vzhľadom na to, že sme predpokladali časté odmietanie vakcín, sme sa na našom ústave rozhodli investovať čas a energiu do pochopenia patogenézy ťažkého covidu, čo je základom pre úspešnú liečbu. Liečiť hocičím, čo lekárovi napadne, nefunguje a pri covide sa to jasne ukázalo. Za ten rok a pol sme počuli o toľkých zázračných liekoch, že hádam už aj stačilo.

Liečime covid po roku a pol lepšie?

Áno. Hlavne preto, že sme zistili, čo všetko nefunguje, a to je veľmi dôležité. V tomto smere je to veľmi poučná kríza. Vyselektovalo sa pár liečiv, ktoré naozaj zlepšujú prognózu pacientov, hoci kvantitatívne to nie je určite žiaden zázrak. Je však veľmi pravdepodobné, že budeme čoskoro vedieť liečiť covid lepšie.

Práve beží vyše tritisíc registrovaných klinických štúdií testujúcich najrôznejšie liečivá. Z týchto kandidátov nesporne niektoré liečebné možnosti vylepšia. Hoci stále nemáme žiaden zázračný liek, šanca, že prežijete ťažký covid, je dnes oveľa vyššia ako pred rokom. A to aj preto, že sa neaplikujú rôzne liečivá, o ktorých sa medzičasom zistilo, že na covid nefungujú a možno i škodia.

Máme dnes aj niečo lepšie ako monoklonálne protilátky?

Iste, vakcíny, tie sú naozaj účinné. Efekt monoklonálnych protilátok je aj v médiách často preceňovaný. Ich účinnosť je obmedzená a aj pre jej dosiahnutie musia byť aplikované rýchlo, ako to bolo v prípade liečby Donalda Trumpa. Takto sa však covid plošne liečiť nedá, nehovoriac o ich vysokej cene.

Takže pri liečbe stále nemáme nič lepšie ako dexametazón?

V zásade nie. Ak to berieme globálne, neberieme do úvahy prevenciu vzniku zrazenín a neberieme ohľad na špecifické skupiny obyvateľstva, stále platí redukcia mortality o desať percent, ktorú vieme dosiahnuť vďaka tomuto jednému liečivu. Samozrejme, kombinácia viacerých overených liečiv mortalitu znižuje viac.

Po prepuknutí covidu je stále kľúčová reakcia imunitného systému. Zaoberáte sa výskumom covidu a v rámci neho sa zameriavate na úlohu neutrofilov, špeciálnych bielych krviniek, ktoré pri ťažkom priebehu pomáhajú imunitnej odpovedi, ktorá napokon niektorých pacientov zabíja. Ste bližšie k tomu, ako tieto neutrofily skrotiť?

Neutrofily sú mimoriadne dôležité bunky, ktoré majú rôzne zbrane na boj s mikroorganizmami. Za určitých okolností však fungujú bezhlavo. Robia niečo, čo možno prirovnať ku kamikadze útokom. Tie sú účinné voči mikroorganizmom, ale ak zvyšky rozpadnutých neutrofilov nie sú rýchlo odstránené, poškodzujú priamo i nepriamo hostiteľa – pacienta.

Existujú liečivá, ktoré cielene tento mechanizmus blokujú, ale je dôležité zistiť, čo je prvotným stimulom tejto reakcie špecificky u starších pacientov. Na základe týchto zistení možno následne vybrať liek, ktorý proces cielene zablokuje. Jeden taký liek, ktorý by mohol fungovať a zaoberáme sa ním aj my, sa už testuje v 10 klinických štúdiách. Treba si počkať na výsledky.

Je teda v liečbe kľúčové zastaviť len robustnú imunitnú odpoveď?

Ideálna liečba by mala zabrániť tomu, aby vznikla prvá iskra, ktorá spustí kaskádu. Hoci sa dnes snažíme zablokovať kaskádu, existuje možnosť, ako predísť jej naštartovaniu. A na tom pracujeme. Finálnym riešením je tejto reakcii predísť. Zastaviť ju, keď je už rozbehnutá, je totiž veľmi náročné. Očakávam, že keď sa nájde spôsob, ako covid liečiť, nepôjde len o liek na covid, ale pomôže to aj pacientom pri iných akútnych i chronických zápalových chorobách či pri sepse.

Otázka je, kedy to bude.

To nevie nik, no aj keby to bolo už koncom roka, pre veľké množstvo pacientov to bude neskoro, aj preto je voľba nevyužiť vakcínu slobodná, ale nesprávna. Lieky však budú mať svoje využitie, lebo imunita nebude úplná a ani večná. Preto je dôležité, že stále nevieme, prečo sa prehnaná imunitná reakcia odohráva najmä u starších ľudí a nedeje sa to pri ľuďoch s oslabenou imunitou. Rovnako netušíme, prečo sú deti proti ťažkému covidu relatívne chránené. Podpora klinických štúdií, aj tých základných, ktoré netestujú lieky, je kľúčová.

Klinický výskum na Slovensku takmer absentuje. Má už ministerstvo zdravotníctva aspoň vedeckú radu a rozpočet na podporu klinického výskumu?

Pokiaľ viem, od marca 2020 ministerstvo zdravotníctva nemá vedeckú radu. Od začiatku pandémie dodnes nevydalo výzvu na výskum covidu ani žiadnu inú. Akoby sa veda zdravotníctva ani netýkala.

Lenže potrebujeme lekárov, ktorí vám pri covide odporučia masírovať ivermektín do peria? Nepotrebujeme radšej takých, ktorí v štúdiách vylepšia diagnostiku a liečbu alebo sa aspoň budú držať postupov, o ktorých sa zistilo, že fungujú a sú využívané aj v iných vyspelých krajinách? My takých máme, len ich treba podporiť, napríklad aj podporou klinického výskumu. Inak sa nemôžeme diviť, keď ten výskum budú robiť inde.

Ivermektín bol však v štandardných postupoch na liečenie covidu, ktoré schválilo ministerstvo zdravotníctva.

Veď to! Je tam stále a sme pri koreni problému. My sme sa na Slovensku počas pandémie na základe dát, dôkazov alebo rozhodnutí medzinárodných inštitúcií, vôbec neriadili. Napriek tomu sa v našich lokálnych štandardných postupoch stále nachádzajú aj liečivá, ktoré nielen nie sú overené, ale aj také, ktoré boli overené a ukázalo sa, že nepomáhajú.

Prečo je to tak?

To nie je otázka na mňa. Nerozumiem ani tomu, keď americký Národný inštitút zdravia alebo nemecký Inštitút Roberta Kocha povedia, že pacientov budú neoverenými liekmi liečiť len v rámci klinických štúdií, ale my si to tu spravíme po svojom. Iste, je možné, že celý svet sa mýli, iba my pod Tatrami vieme, ako na to.

Mnohí lekári tvrdili, že sa museli chytať aj slamky, keď sa pacientom snažili pomôcť, a tak skúšali aj neoverené lieky. Bola to chyba?

Docent Szolcsányi to nazval „slamková medicína“. A tá sa musí skončiť. Lenže pozor, veľký problém je v tom, že sa tu aplikovali liečivá, ktoré neboli overené, no ešte väčší bol v tom, že neboli podporené štúdie, ktoré by tieto liečivá a ich účinnosť overovali. Najprv bolo málo pacientov, potom bolo priveľa pacientov, ale za celý čas z ministerstva zdravotníctva neprišla žiadna výzva na projekty takéhoto klinického výskumu. To je škoda, lebo taký výskum nepomôže len Slovensku, ale celému svetu.

Napokon najdôležitejšiu štúdiu o účinnosti ivermektínu pri covide neurobili na Oxforde ani na Harvarde, ale v Kolumbii. Tak sa zdá, že aj tam majú lepšiu podporu klinického výskumu. Toto na Slovensku veľmi chýba a ovplyvňuje to tunajšiu medicínu ďaleko za hranice tejto pandémie.

Aké z toho plynie ponaučenie?

Že klinický výskum je mimoriadne dôležitý, len ten zlepšuje aj rutinnú každodennú medicínu. Môžeme vždy čakať, kým to spraví niekto za nás, ale potom treba aspoň postupovať podľa dôkazov z týchto štúdií. No ak teraz počas pandémie niekto nepochopil význam biomedicínskeho výskumu, tak mi dochádza fantázia, za akých iných okolností by sme to vedeli na ministerstve či laickej verejnosti vysvetliť.

Keď prišla druhá vlna, ironicky ste povedali, že ešteže prišla, lebo by ste pre komplikovaný proces dotácií na vedu ani nezačali s výskumom, na ktorý ste ešte počas prvej vlny žiadali peniaze. Mení sa to k lepšiemu?

Pol miliardy eur išlo na opätovné oddlženie nemocníc, pol miliardy na antigénové testovanie, z ktorého je článok v Science, ale radšej po nás nikto plošné testovanie nezopakoval, a na podporu komplet celej vedy, ktorá sa týka covidu na Slovensku, išlo 8 miliónov eur. Možno tomu nerozumiem, ale máločo vyjadruje postavenie vedy na Slovensku lepšie ako tieto čísla.

Niekedy to však nie je o tom, koľko peňazí kto dostane, ale aj kedy. Mali sme pôvodne za cieľ vyvinúť test na covid zo slín, na ktorom sme pracovali od marca 2020. Kým sme reálne mali peniaze na nákup chemikálií, bol január 2021. A za mnou stihla prísť jedna distribučná firma s ponukou už hotového podobného testu zo zahraničia.

Covid ukázal, že náš systém podpory vedy je kostrbatý, strašne pomalý, aj keď sa snaží byť rýchlejší ako obvykle, čo vedie k veľmi nízkej efektivite tej tak či tak chabej podpory. Ponaučme sa z toho, máme od koho. Môj spolužiak, slovenský profesor Peter Boor, vedie celonemecký covidový register pitiev. Niekoľkomiliónovú podporu dostal hneď na začiatku pandémie, keďže si na tamojšom ministerstve zdravotníctva uvedomili, ako je taká podpora dôležitá.

Nemci sú pritom známi byrokrati, ale nehľadali dôvody, prečo niečo nejde, radšej našli spôsob, ako to ide. Napokon, to robíme v laboratóriu každý deň.

Foto - Andrej Lojan

 

Knihu získate v predpredaji so zľavou -20 % v našom internetovom ochode www.obchod.postoj.sk.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0