Infektológ Kršák Zaočkovaným a tým, čo covid prekonali, by som rúška zložil. Nech cvičia imunitu

„Len čo vieme, že niekto už nejakú imunitu voči covidu má, z môjho pohľadu nie je nutné dráždiť ho viac reštrikciami,“ hovorí infektológ Martin Kršák. Prekonanie ochorenia je podľa neho oveľa viac ako prvá dávka vakcíny a chráni človeka dlhšie než pol roka. Napriek tomu tejto skupine ľudí odporúča zaočkovať sa aspoň jednou dávkou vakcíny.

V rozhovore tiež odpovedá, či je správne podávať tretiu dávku aj ľuďom do 65 rokov, či sa pre ňu ako zdravotník sám rozhodne, i na to, prečo nemá zmysel, aby očkovaní a tí, čo covid prekonali, ďalej nosili rúška všade tam, kde doteraz.

Martin Kršák pochádza z Dolného Kubína, v USA žije od roku 2005. Momentálne pracuje ako infektológ v štáte Colorado. Okrem infektológie má atestáciu aj z adiktológie a internej medicíny. Pôsobí na University of Colorado.

V nemocniciach je 513 covidových pacientov, z toho 84 percent nezaočkovaných a necelých 16 percent zaočkovaných. Fakt, že sú hospitalizovaní aj očkovaní, je pre časť spoločnosti dôkazom o neúčinnosti vakcíny. Ako sa na tento údaj pozerať?

Že vakcíny nie sú stopercentné. Nikto si to ani nemyslel a už to, že ochrana proti samotnému ochoreniu po očkovaní vychádza nad 90 percent, je viac-menej zázračné. Dnes existuje len málo podobne účinných vakcín. Netreba zabúdať, že protichrípkové vakcíny majú účinnosť ledva 50 percent. Toľko pôvodne požadovali aj od očkovacích látok proti covidu, aby mohli byť vôbec schválené.

Na vakcínu sa treba stále pozerať hlavne ako na prostriedok, ktorý jednoznačne minimalizuje ťažké priebehy, obmedzí potrebu hospitalizácií a zbytočné úmrtia. Ak máme možnosť dať sa zaočkovať, tak to urobme, aby sme si potom nevyčítali, že sme pre zníženie rizika prípadného ťažkého priebehu nespravili všetko, čo sme mohli. Nóri, Dáni, Portugalci to spravili a teraz uvoľňujú všetky opatrenia.

Nedávno ste napísali, že na Slovensku potrebujeme pochopiť fakt, že imunita po prekonaní covidu chráni väčšinu ľudí rovnako dobre ako vakcíny. Prečo?

Ide o komplexnú vec. Z klinického hľadiska si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí už raz prekonali covid, prežili ho a vieme aj, akým spôsobom u nich infekcia prebiehala, sú schopní toto ochorenie zvládnuť znova.

Ak nejde o prekonanie covidu s takou nízkou infekčnou dávkou, že si ho ľudia ani nevšimli, je jasné, že nejaká imunita sa po zápale u nich vytvorila. Môžeme tak predpokladať, že ho po druhýkrát prekonajú v drvivej väčšine lepšie. A to najmä tí, ktorí mali ľahšie a stredne ťažké ochorenia.

Veľká štúdia z Dánska, v ktorej post-infekčná imunita vyšla zatiaľ najhoršie zo všetkých štúdií, ale len v prípade ľudí nad 65 rokov (tých prekonanie chránilo na 47 percent, ostatných na vyše 80 percent), naznačuje, že ľudia s veľmi ťažkým priebehom sú zároveň tí, ktorí napriek prekonaniu, ale aj po vakcinácii mávajú pri ďalších stretoch s vírusom väčšie problémy.

Preto niektorí, ktorí dostali covid znova, mali druhý priebeh horší?

Áno, sú aj také prípady, ale je ich veľmi málo. Pri prekonanom covide väčšina štúdií ukazuje v mladšej zdravšej populácii konštantné čísla ochrany vyššie ako 80 aj 90 percent. V súvislosti s prekonaním covidu neexistuje ani žiadna klinická štúdia, ktorá by vravela, že nadobudnutá imunita je prislabá.

Štúdie jednotlivých typov protilátok nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu na to, aby nadobudnutú ochranu dostatočne opísali a potvrdili alebo spochybnili. Keby bola ochrana naozaj taká variabilná, ako ukazujú štúdie protilátok v skúmavkách, tak by sme to videli aj v reálnych klinických pozorovaniach zo sveta.

Čo dnes hovoria dáta o ochrannej lehote 180 dní po prekonaní covidu?

U obrovskej väčšiny ľudí bude 180 dní podľa mňa skôr dolná hranica, nie konečná, pri ktorej treba ľudí odstrihnúť a začať obmedzovať. A ešte výraznejšie to platí u detí, ktoré sú chránené lepšie ako dospelí aj asymptomatickým ochorením.

Po 180 dňoch začínajú klesať len prvotné neutralizujúce protilátky, čo je najkratšia zložka, ktorá najviac koreluje s levelom imunity aj proti miernemu ochoreniu. Ale všetky pamäťové komponenty imunitnej obrany v organizme zostávajú a dokonca ešte zrejú.

V čom je imunita po prekonaní covidu iná v porovnaní s ochranou nadobudnutou po očkovaní?

Imunita po prekonaní ochorenia má imunologický záber oveľa širší, keďže reaguje s viacerými antigénnymi miestami celého koronavírusu, nielen S-proteínu, na ktorý sa prioritne zameriava väčšina známych covidových vakcín.

Je fakt, že neutralizujúce protilátky po prekonaní covidu sú výrazne nižšie a nedokážu vírus pri ďalšom strete z tela hneď vylúčiť tak rýchlo, ako to robia protilátky po vakcinácii. Tie infekčnú dávku po vstupe do tela bunky okamžite zneutralizujú až tak, že vírus nemá dosť času nainfikovať iné bunky a rozmnožiť sa. Chránia tým človeka už aj pred minimálnym ochorením. To je dôvod, prečo ľudia vôbec neochorejú a ani žiaden vírus nevylučujú.

Klinické štúdie napriek tomu ukazujú, že ľudia chránení prekonaním sa neinfikujú.

Je za tým bunková imunita?

Áno. Môže za to nielen široká protilátková, ale aj bunková imunita, ktorá prežíva omnoho dlhšie ako 180 dní. Množstvo ostatných typov „neneutralizujúcich“ protilátok nie je po prekonaní covidu síce až také účinné v priamom zabránení vstupu vírusu do bunky, ale iné bunky a obaľovacie prvky si zas vďaka všeobecne širšej imunite koronavírus aj pomocou nich nájdu a následne ho „vyprevadia“ z organizmu. Aj vakcíny tvoria bunkovú imunitu, avšak len proti S-proteínu.

Ak je teda 180 dní po prekonaní covidu spodná hranica, o koľko by sa malo podľa vás predĺžiť obdobie, počas ktorého je dnes človek oficiálne uznaný ako chránený po prekonaní covidu?

Dĺžka ochrany proti miernemu ochoreniu po prekonaní je vysoko individuálna. Sú ľudia, ktorí majú veľmi slabú imunitu už hneď na začiatku a vírus v nich prežíva veľmi dlho. Iní sa zas stretli len s veľmi malou dávkou vírusu, čo znamená, že ich ochrana môže byť kratšia, ale ani to nesvedčí o tom, že 180 dní je priemerom pre všetkých. Vďaka dlhšie prežívajúcim komponentom imunity je ochrana proti ťažkému priebehu a smrti určite dlhšia.

Koľko teda?

Keďže ochorenie sme tu mali o rok skôr ako vakcíny, máme štúdie, ktoré hovoria, že ľudia deväť mesiacov po prekonaní covidu stále nechorejú. Dokonca máme dáta, že sa tak nedeje ani po jedenástich mesiacoch. V tomto časovom rozmedzí vidím priestor na zmenu, pretože len čo vieme, že niekto už nejakú imunitu voči covidu má, tam ho už z môjho pohľadu nie je nutné dráždiť reštrikciami.

Aj títo ľudia už niečo pre svoju imunitnú ochranu urobili, hoci nie cielene a ani dobrovoľne, ale je fakt, že už nie sú v takom veľkom riziku a sú svojím spôsobom chránení. To im treba uznať a čo najviac im v rámci možností zjednodušiť fungovanie. Bojujeme predsa všetci spolu proti covidu, nie individuálne jedni proti druhým.

Keď na to máme dáta, prečo mnohé krajiny minimálnu lehotu ochrany šiestich mesiacov v prípade rekonvalescentov covidu nezmenili a týchto ľudí následne obmedzujú?

Vnímam to ako obrannú reakciu legislatívnych telies, ktoré si povedali, že do šiestich mesiacov po prekonaní ochorenia imunite veria, ale dlhšie zatiaľ nie. Určite je pre nich oproti vakcinácii aj administratívne náročné prekonanie ochorenia preveriť. Čisto byrokratické zábrany však u ľudí náladu na spoluprácu veľmi nezlepšia.

Ale nie je to tak, žeby žiadna krajina prekonanie neuznávala rovnako ako očkovanie. Taký Izrael mal doteraz neobmedzený covid pas aj pre tých, ktorí toto ochorenie prekonali. Až teraz sa to mení a od 3. októbra budú už aj v tomto prípade žiadať od ľudí aspoň jednu dávku vakcíny.

Čítajte tiež

Čo ochráni svet rýchlejšie Očkovať tých istých dookola či zaočkovať všetkých, čo sa nenakazili, aspoň raz?

Martin Kršák

Na Slovensku potrebujeme pochopiť, že imunita pro prekonaní covidu chráni väčšinu obyvateľstva rovnako dobre ako vakcíny.

Na rozmedzie pol roka sa viažu aj praktické súvislosti. Ak počas tohto obdobia tí, čo covid prekonali, pôjdu na jednu dávku vakcíny, sú plne imunizovaní. Ak to nestihnú do 180 dní, ako na plne očkovaných sa na nich pozerá až po dvoch dávkach vakcíny. Sú pre túto skupinu dve dávky nevyhnutné?

Je jednoznačne na mieste odporúčať týmto ľuďom aspoň jednu dávku vakcíny, ktorá ich dostane na úplne nový level ochrany. Aplikovať ju do pol roka od prekonania nákazy je, myslím, správne.

Napriek tomu určite netreba znevýhodňovaním či znepríjemňovaním života nútiť rekonvalescentov so zdokumentovanou infekciou k vakcíne. Chápem, že nespolupráca zákonodarcov irituje, ale rekonvalescenti ako skupina nie sú ľudia, ktorí preťažia zdravotnícky systém a ohrozia tým ekonomiku.

Určite nie je nevyhnutné použiť dve dávky vakcíny, hoci si nemyslím, že dostať aj druhú dávku je veľké riziko. Ale tento typ ľudí druhú dávku hneď nepotrebuje, lebo prekonanie ochorenia je oveľa viac ako prvá dávka.

Sú tiež ľudia, ktorí prekonali covid a nemajú problém s očkovaním, len si chcú dať vakcínu až potom, čo im pominie vysoká hladina protilátok, ktorú majú aj osem mesiacov od nákazy. Čo odporúčate týmto ľuďom?

Dá sa uvažovať nad tým, prečo sa daný človek bojí vakcíny, ale práve kvôli takýmto ľuďom by som prekonanie covidu korektne ohodnotil aj legislatívne, najmä ak majú navyše aj dôkaz o stále vysokých protilátkach.

Viem, že niektorí kolegovia bojujú proti testovaniu protilátok, lebo to pokladajú za mrhanie prostriedkov. Ale ešte väčším mrhaním sú všetky nepotrebné podané dávky, ktoré mohli ísť ľuďom celkom bez ochrany. Jednoduché porovnanie ceny za test a ceny za vakcínu tu neplatí. Totiž ušetrené peniaze za vakcínu a personál možno presmerovať tam, kde sa zamedzí ďalším nákazám aj mutáciám, zatiaľ čo ušetrená cena za test takúto pridanú hodnotu nemá.

Ale čo sa týka ľudí, ktorí prekonali covid, treba povedať, že ak títo ľudia neskôr ochorejú, pravdepodobnosť, že by sa to malo skončiť fatálne, je veľmi nízka.

Očkovacia kampaň je však postavená na tom, že imunita je variabilná a nie veľmi spoľahlivá. Teda očkovať by sa mali aj tí, čo covid prekonali.

Z diskusie o variabilite ochrany po prekonaní covidu som sklamaný. Áno, variabilita tam je a týka sa najmä hladiny neutralizujúcich protilátok, ale klinické štúdie na miliónoch ľudí ukazujú, že ochrana je na 80 percent, niekde dokonca vyše 90 percent aj mesiace od infekcie.

Vieme, u ktorých ľudí je pre vek a zdravotný stav ochrana nízka. No variabilita imunity neznamená len to, že môže byť u niekoho nespoľahlivá. Znamená i to, že je u mnohých veľmi spoľahlivá a môže tiež zvýšiť pravdepodobnosť aj silu nežiaducich reakcií po očkovaní, najmä ak sa dávka podá priskoro. Toto nám potom navyšuje čísla bojovníkov proti vakcinácii a len to podporuje ich argumenty.

Koniec koncov, ani imunita po očkovaní u niektorých nezanechá dostatočnú ochranu, tam však nikomu policajta nerobíme – a som rád, že nie, lebo to naozaj s obťažovaním ľudí netreba preháňať.

Ak sa niekto riadi tým, že má stále vysokú hladinu protilátok, kde je tá hranica, keď je už na mieste zvoliť očkovanie?

Ešte to, bohužiaľ, presne nevieme. Momentálne sa v odbornej komunite stále formálne bavíme iba o hladine neutralizujúcich protilátok, ktoré človeka chránia pred ochorením, ale ani tu netreba zabúdať na ostatné zložky imunity, ktoré jej pomáhajú v ochrane organizmu. Fakt, že možno nekorelujú so sterilizujúcou imunitou tak ako neutralizujúce protilátky, neznamená, že mix všetkých komponentov nekoreluje s ochranou voči ťažkému ochoreniu a smrti. Celé je to oveľa komplikovanejšie a protilátky budú len jedným z markerov.

Očakávate v blízkej dobe zmenu kurzu? Teda že sa tí, ktorí covid prekonali, dostanú na rovnakú administratívnu úroveň ako očkovaní?

To je čisto politická otázka. Mladší a zdravší ľudia, napríklad do 50 rokov, ktorí nemajú imunokompromitujúce stavy, nie sú prehnane obézni, nemajú cukrovku ani iné chronické ochorenie a k tomu covid prekonali (a vieme, aký stav u nich vyvolal), sú na tom imunitne omnoho lepšie, ako keby si covidom vôbec neprešli.

A vravieť týmto ľuďom, že sú rovnakým rizikom či už pre seba, alebo pre ostatných ako tí, čo sa s covidom vôbec nestretli, je podľa mňa nefér.

Vy tretiu dávku odporúčate len rizikovým starším jedincom prípadne tým, ktorí majú oslabenú imunitu. Ako sa pozeráte na plošné očkovanie treťou dávkou v Izraeli? Má to zmysel?

Je to opäť dôkaz toho, že pandémia covidu nie je len medicínskou, ale aj politickou otázkou. Nemám nič proti tomu, aby si každá krajina zvolila vlastnú pandemickú politiku. Ale nie som zástanca toho, aby sme tých istých ľudí očkovali dookola. Mutácie a nové varianty nevznikajú v očkovanej, ale prioritne v neočkovanej populácii a to je súbor, na ktorý by sme sa mali zamerať.

Genetická variabilita SARS-CoV-2 na vznik štatisticky významnejšieho mutanta je podľa štúdií v krajinách s vyšším levelom zaočkovaných rádovo menšia ako v tých nezaočkovaných. Preto je vyšší stupeň solidarity medzi krajinami naozaj na mieste.

Stačí sa pozrieť na Afriku, ktorá je zaočkovaná na menej ako tri percentá, ale napríklad aj Rusko a iné krajiny. Nie je ťažké predstaviť si, ako to ovplyvní „dovoz“ nových mutantov aj do krajín, u ktorých budú infikovať i očkovaných. A to povedie k nutnosti ďalšieho preočkovania.

Je v poriadku dávať tretiu dávku vakcíny aj ľuďom mladším ako 65 rokov?

Ak nemajú veľmi rozbitý metabolizmus, ťažké pridružené ochorenia alebo výrazne oslabenú imunitu, veľký zmysel v tom nevidím. Nepokladám to ani za nič nebezpečné či škodlivé, skôr za zbytočné mrhanie. A keď má človek dostatok imunity a „doboostuje“ sa expozíciou s vírusom, nemá dôvod sa doočkovať.

Nezvyšuje tretia dávka možnosť nežiaducich účinkov vakcinácie?

Zatiaľ podobné dáta neregistrujeme.

Vy si dáte ako lekár pichnúť tretiu dávku?

Pokiaľ to bude odo mňa na pracovisku vyžadované, nie som proti. Ak majú túto dávku spáliť, tak to si ju dám radšej streliť do ramena. Ale ak ju vieme presmerovať seniorovi, pre ktorého by bola oveľa užitočnejšia, alebo do krajiny, kde nemajú dostatok vakcín, rád sa jej vzdám, pretože ju za nevyhnutnú nepokladám.

Je mi, samozrejme, jasné, že ak ochoriem, tak môžem vírus ďalej na pracovisku rozniesť. Ale cez bariéru prvého očkovania a poctivého nosenia rúška v styku s pacientmi je táto možnosť výrazne obmedzená.

Nepríde potom po tretej dávke odporúčanie aj na štvrtú či piatu?

Neviem, situácia sa stále vyvíja. Nevieme, do akej miery bude po svete kolovať vírus, keď sa naplno preočkuje, prípadne premorí, ale na základe svojich súčasných vedomostí neverím tomu, žeby sa z očkovania proti covidu malo stať niečo také pravidelné ako vakcinácia proti chrípke.

Prečo nie?

Pri chrípke prichádzajú každú sezónu dosť rozdielne vírusy. Pri covide koronavírus tiež stále mutuje, ale aj pri delte fungujú vakcíny stále dosť dobre, takže už len tento faktor predznamenáva, že to s covidom bude iné.

Aj variabilita medzi sezónnymi verziami chrípkových vírusov z pohľadu skríženej imunity je výrazne vyššia ako medzi pôvodným kmeňom SARS-CoV-2 a jeho doterajšími mutáciami.

Ďalšie vlny budú postupným znížením počtu vnímavých jedincov a aj dĺžky prípadných ochorení u očkovaných a rekonvalescentov ďalej klesať, rovnako tak aj variabilita mutovaných koronavírusov.

Možno očakávať aj nejakú novú formu posilnenia imunity než ďalšiu dávku či vystavenie sa vírusu?

Cestu vidím v nazálnych vakcínach, ktoré boli síce neúspešné na primárnu očkovaciu fázu, ale mohli by byť vhodné práve ako imunizačný „booster“. Boli by dostupné vo forme spreja, ktorý si človek kúpi voľne v lekárni, a občas, napríklad raz za pol roka alebo za rok si vstrekne dávku do nosa, čím posilní počet IgG a aj IgA protilátok na sliznici.

Tie totiž vírus pri vstupe do tela zneutralizujú a covid by tak nemusel už pre človeka predstavovať väčšie zdravotné riziko. U niektorých to bude obyčajný nádchový „soplík“, ktorým sú príznačné ostatné takzvané „endemické“ koronavírusy.

Britskí experti tvrdia, že covid na budúcu jar zoslabne a bude pripomínať prechladnutie. Vychádzajú zrejme aj z kontextu vysokej preočkovanosti i premorenosti britskej populácie. Predpokladáte čosi podobné aj v prípade Slovenska?

Ide najmä o to, ako sa budeme správať. Je celkom kontraproduktívne byť aj proti pandemickým opatreniam, aj proti očkovaniu, lebo práve vakcína dokáže opatrenia zrušiť skôr. Vidíme to nielen vo Veľkej Británii, ale aj v Írsku, Portugalsku, Dánsku či Nórsku. Keby sme sa zaočkovali všetci alebo rýchlo premorili (čo však nechceme, keďže ide o chorobu, ktorú nie každý organizmus zvládne a mnohých výrazne poznačí), tak opatrenia sa skončia skôr.

A či bude covid pripomínať prechladnutie už na jar, ťažko povedať. Bude to opäť závisieť hlavne od toho, ako sa svet preočkuje alebo premorí.

Ale je isté, že koronavírus po tretej vlne zoslabne?

Vírus bude prirodzene smerovať k tomu, aby bol slabší, čo sa týka priebehu ochorenia či smrti. Bude bojovať, aby prežil, množil sa a mohol napádať ďalších a ďalších ľudí, ale určite zoslabne, lebo veľa ľudí už naň nebude vnímavých. Ale presný časový harmonogram si netrúfam odhadnúť.

Tiež ste napísali, že úplná ochrana pred akoukoľvek expozíciou vírusu nemusí byť najlepším riešením, ale môže dokonca prispieť k oslabeniu imunity a k možnej nepripravenosti na nové mutácie z nezaočkovaného sveta. Majú teda očkovaní zložiť rúška?

Myslím si, že áno. Nevidím už veľmi zmysel v obmedzovaní zaočkovaných či tých, čo covid prekonali. U nich by som rúška mimo rizikových situácií zložil. Túto slobodu by som tejto skupine ľudí doprial hlavne preto, aby si aj vďaka tomu svoju imunitu udržiavali.

Za rizikové situácie považujem napríklad zamestnanie alebo pohyb návštevníkov v zdravotníckych zriadeniach či domovoch sociálnych služieb, a za určitých okolností aj preplnené podujatia v interiéri.

Keď niekoho zaočkujeme a vytvoríme mu nejaký stupeň ochrany, ale potom jeho armádu nenecháme bojovať, ale radšej spať v pivnici, imunita o to skôr opadne. Mierne expozície by u zaimunizovaných ľudí mali byť úplne v poriadku. Ak sa bunky necvičia ani len malými nárazmi, protilátky vymiznú a imunita oslabne.

Neočkovaní by však mohli namietať, že sú znevýhodnení, lebo vírus môžu šíriť aj očkovaní.

Netreba do toho púšťať emócie. V prvom rade infikovaní zaočkovaní nešíria také množstvo vírusu ako neočkovaní. Štúdia, ktorá na základe PCR testovania tvrdí, že nakazení očkovaní majú na sliznici rovnaké množstvo vírusu ako neočkovaní v určitom momente ochorenia, vytvára akoby len fotku namiesto celého filmu.

Ale ešte ani tá fotka nie je férová, a hoci zaznamenáva, že daný organizmus je na obrázku, nevieme, či je „živý“ (neneutralizovaný) a schopný akcie, teda ani nakoľko je infekčný.

Okrem informácie, že sú tam prítomné dané vírusové častice, by sme potrebovali vedieť aj to, aká je u očkovaného hladina bunkovej imunity, rôznych, aj slizničných protilátok a podobne. Je to komplexná vec, ktorú treba poctivo preskúmať, aby sme mohli vyhlásiť, či je a aký je rozdiel pri šírení vírusu očkovanými a neočkovanými. Naopak, podľa novších dát vieme, že schopnosť prenášať vírus očkovanými je výrazne nižšia.

V súvislosti s vakcináciou proti covidu sa stále objavujú výhrady k mRNA technológii. Mnohí majú obavu z dlhodobých následkov použitia vakcíny či vplyvov na organizmus, ktoré dnes nepoznáme. Čo vás uisťuje v tom, že mRNA vakcína je bezpečná?

Z biologického hľadiska najmä to, že mRNA nepotrebuje ísť cez jadro, ale prichádza len do cytosólu bunky, kde sa prepíše do spike proteínu, na ktorý potrebuje mať telo pred stretom s koronavírusom vyvinutú imunitu.

Tiež vieme, že mRNA aj ostatné častice, ktoré sú vpichnuté do svalu, ostávajú v tele od pár hodín len do dvoch-troch dní a potom vytvorený spike proteín, ktorý prepisujú bunky v pleci a následne ho pošlú do krvného obehu, tam zostáva zhruba dva týždne. A to hovorím bez toho, aby som od Pfizeru či Moderny niekedy v živote niečo dostal. (Smiech.)

Keď niekto prirovnáva mRNA vakcíny ku génovej terapii, mýli sa?

Génová terapia je liečba s priamym vplyvom na genetickú informáciu. Ale mRNA vakcíny priamy vplyv na genetickú informáciu a jej ďalšie správanie nemajú.

Posunuli sme sa po viac ako roku a pol v liečbe covidu?

Určite dnes toho vieme viac, ale chýba nám finálna fáza. Stále nemáme žiaden liek, ktorý by nám pomohol do takej miery ako vakcíny, teda aby ľudia s najťažšou formou covidu mali po podaní liečiva o vyše 90 percent zníženú šancu umrieť. Máme len to, čo sme mali doteraz. Nádejou je však liek molnupiravir, ktorý zrezal hospitalizácie na polovicu, a mohol by byť o chvíľu konečne schválený.

Foto – Archív M. K.