Prečítajte si ukážku z rozhovoru s Richardom Kollárom z knihy Zákulisie pandémie o politickom pozadí kľúčových rozhodnutí pandemického roka, ktorú nájdete v predaji na našom e-shope.
Pripadá mi to bizarné, že premiér je ochotný prísť k niekomu do obývačky počas najväčšej krízy. A to dokonca dvakrát. Pavol Čekan býva v susednom dome, na stretnutie som preto šiel takmer v papučiach. Celý čas som si myslel, že to nemôže byť reálne, až kým sa premiér neobjavil. Prišiel a mal očividne veľa času.
To stretnutie trvalo neuveriteľných päť hodín! Myslel som si, že tam idem na 40 minút, maximálne hodinu, však je to predseda vlády a určite nemá čas. A bolo to päť hodín! Expremiér mal dokonca počas toho aj vstup do večerných správ. Vôbec som tomu celému nerozumel.
Bol som šokovaný! O tom, ako sa riadi štát, som mal doteraz asi veľmi skreslené predstavy. Domnievam sa, že štruktúry štátu majú svoj význam. Freestyle je dosť zaujímavá vec, ale neviem, či práve na tomto mieste. Horšie je, že niektorí sa tvárili, akoby to bolo normálne. Mne to však normálne vôbec nepripadalo. Ani časová strata, ani politika v obývačke. Mám radšej transparentnejšie spôsoby, systémové riadenie a diskusiu s poradcami. To, ako Igor Matovič fungoval, bolo neudržateľné. Jeho marketingovým projektom sa stala celá krajina.
Vtedy som pochopil, ako Matovič funguje. Viacerí, ktorí s ním prichádzali častejšie do kontaktu, spomínajú rovnakú skúsenosť. Matovič nechal ostatných vydiskutovať sa až do smrteľnej únavy a on pokojne sedel, počúval a len zriedka niečo povedal. Zrejme je to jeho štýl práce. Keď sa ostatní vyrozprávajú, potom niečo navrhne, aj keď je to totálne vedľa. Dovolí síce, aby mu to skritizovali, ale napokon aj tak urobí, čo chce, bez ohľadu na predložené argumenty.
S pocitom prázdna. Niežeby to nemalo žiaden efekt, ale neviem, načo to bolo dobré. Takúto stratu času som ešte nezažil. A to nemyslím svoju, ja som nepodstatný hráč, ale že predseda vlády takto stráca čas, je pre mňa nemysliteľné. A nebolo mi ani jasné, o čo mu vlastne ide.
Ale to sa mu takmer vždy podarilo. Skôr mi to pripadá, že chcel, aby niekto lajkoval jeho názory. Akoby mu nestačil facebook. Chce tie lajky aj naživo. Lenže nedostal ich ani na prvom, ani na druhom stretnutí. Chcel si dať potvrdiť vlastné názory odborníkmi, no tí sa jeho štýlu nepoddali. Je však možné, že takéto stretnutia využíva len na vlastné brainstormovanie, chce vedieť, aké argumenty majú druhí proti jeho návrhom, a chce sa sám argumentačne pripraviť. To je legitímny prístup, avšak asi nie v 5-hodinovom formáte.
Na stretnutí som Igorovi Matovičovi veľmi oponoval. Vravel som mu, že jeho interpretácia mnohých vecí, nielen antigénového testovania, je veľmi nešťastná. Lenže pán premiér sa vtedy stretával s množstvom ľudí a toto bol preňho iba jeden z radu bezvýznamných večerov.
Absurdné je na tom aj to, že najprv vás zhadzuje na tlačových konferenciách, vysvetlí vám, ako tomu nerozumiete a že si neviete prečítať príbalový leták, a potom s vami strávi toľko času, aby vás presvedčil, že má pravdu. Samozrejme, nepodarí sa to a nakoniec si aj tak spraví po svojom.
Od začiatku to nefungovalo. Bol som aj vyčiarknutý zo zoznamov odborníkov, čo mi osobne neprekážalo. Práve naopak. Som rád, že nepatrím medzi ľudí, ktorým pravidelne telefonuje.
Nie. V jeho očiach som určite nebol dostatočne konštruktívny.

Mne sa zdá, že on nikdy nedáva svojim oponentom za pravdu. Aj keď sa ospravedlňuje, tak druhému vynadá. Igor Matovič neustupuje, nie je to človek kompromisov, čo samo osebe rétoriku vždy vyhrocuje. Toto je veľký komunikačný rozdiel medzi ním a Richardom Sulíkom. A Sulík to často využíva.
Zrejme vie, že to je Matovičova slabina, a potom s tým pracuje. Je škoda, keď majú politici také očividné a ľahko zneužiteľné slabiny. Výrazne to podvracia celú krajinu. Nezneužil to voči Matovičovi len Sulík, ale aj Rusi či Maďari. Presne vedia, akým spôsobom mu zalichotiť a presadiť si svoje záujmy.
Áno. Dôvod je však ten, že Sulík by pandémiu pravdepodobne nemanažoval. Určite by to nerobil sám. Sulík takmer všetko deleguje na druhých a robí to v plnom rozsahu. Zrejme by riešil len pár vecí, preto si myslím, že by krízové riadenie zvládol. Ale keby pandémiu riadil odborne, nebolo by to dobré. Veď špeciálne SaS mala po plošnom testovaní záujem uvoľňovať a jeho viaceré postoje počas pandémie neboli vôbec v zhode s vedeckými poznatkami. No Sulík by asi ambíciu na odborné riadenie ani nemal. Pandémia ho od začiatku veľmi nezaujímala.

„Z toho, čo som všetko s politikmi za ten rok zažil, si myslím, že Sulík nie je schopný koaličného vládnutia,“ tvrdí šéf lekárskych odborárov v knihe Zákulisie pandémie.
Nielen Sulík, ale žiadni koaliční partneri sa o epidemiologickú situáciu dlho vôbec nezaujímali. Pre nich to nebola absolútne politická téma. Mysleli si, že pandémiu nebudú musieť vôbec riešiť, čo bolo ich politické zlyhanie. Uverili Igorovi Matovičovi, ktorý sľuboval, že všetky jeho nápady budú fungovať. Neuvedomili si, že tak dávajú do stávky celú krajinu. V SaS a Za ľudí sa spamätali v decembri, až vtedy ich táto téma začala zaujímať. Sme rodina sa o pandémiu nezaujímala vôbec, tá si išla svoje.
Že v SaS o pandémii dovtedy veľmi nerozmýšľali a nič o problematike nevedeli. Aspoň v tom momente nie. Ich znalosti a predstavy o pandémii boli slabé, miestami až veľmi prekvapujúco. Boli sme na stretnutí v byte Richarda Sulíka, kde sme všetci mali nasadené rúško, a jediný, kto ho nemal, bol Sulík. A keď som ho na to upozornil, odpovedal, že ho predsa chránime my tými svojimi. To hovorí za všetko.
Ale vo chvíli, keď v SaS pochopili, že pandémiu už ako politickú tému nemôžu ďalej ignorovať, snažili sa zistiť o nej čo najviac. V tomto veľmi oceňujem Janku Bittó Cigánikovú, ktorá urobila všetko pre to, aby sa o pandémii naučila viac. Možno o tom naozaj najprv veľa nevedela, keďže sa zaoberala inými vecami, no následne sa snažila, aby o téme hovorila kompetentne.
Je to zvláštne, ale priorita celej strany SaS bola postavená na niečom inom. Zrejme sa tomu systematicky nevenovali práve preto, že to považovali za vec, ktorá pre nich nebola politicky zaujímavá. Tým ich nechcem ospravedlňovať. Predsedníčka zdravotníckeho výboru sa určite mala venovať pandemickej kríze. Ale toto sme videli aj na ministerstve hospodárstva, ktoré sa zo začiatku veľmi málo venovalo téme pomoci postihnutým sektorom.
Prioritou boli iné témy typu podnikateľské kilečko, vodík a podobne, ktoré mali pripravené do volieb. Pandémiou sa nedali vyrušovať. Zrejme verili, že ju vyrieši niekto iný, nejako to prejde a ich sa to nebude týkať. Nerušene sa venovali svojmu programu a uskutočňovali ho. Na jednej strane je to legitímne, lebo za zdravotníctvo sa necítili byť vôbec zodpovední.
Spoznajte zákulisie pandémie vďaka rozhovorom s Pavlom Čekanom, Petrom Visolajským a Richardom Kollárom, ktoré vyšli knižne v našom vydavateľstve. Kniha mapuje, ako v zákulisí vznikali politické rozhodnutia, aká atmosféra vládla na krízových štáboch a čo nás rok pandémie naučil. Získate ju v každom dobrom kníhkupectve a v našom eshope so zľavou - 30 %.
Súhlasím, že je to čudné. Keďže vo vláde už predtým prebehli rôzne hlasovania, môžeme si klásť otázku, či sa k tomu v SaS vedeli vôbec kompetentne vyjadriť. Do decembra zrejme žiadne poradenstvo nehľadali. Vtedy však zistili, že sa to zaseklo. Na druhej strane, keď sa o pandémiu začali zaujímať, robili to detailne.
Materiály dávali pripomienkovať naozaj množstvu ľudí. Z toho vyplýva, že do odpovedí vkladajú svoj politický názor len čiastočne na niektorých miestach, ktoré prioritizujú, inak sa riadia radami, ktoré dostanú. Chcú mať čo najlepší materiál a urobia pre to naozaj veľa. Takýmto spôsobom sa dostanú ďalej než iní.
Kým vláda či minister zdravotníctva si materiály pripomienkovať nedávali, členovia SaS robili presný opak. Sú otvorení pluralite názorov. Síce často prichádzali s nejakým nápadom, ale keď bol zamietnutý, ďalej v ňom nepokračovali. Vnímali to tak, že to napokon aj tak bude ich návrh riešenia, nešlo im o vnútorný pocit presvedčenia, že to sami vymysleli.
Toto sme pri Igorovi Matovičovi nevideli. Aj na základe toho usudzujem, že keby riadila pandémiu SaS, tak by pracovala rovnakým spôsobom – hľadala by v odbornej obci naozaj širokospektrálny konsenzus a podľa neho by sa strana rozhodovala.
Ja od ministra hospodárstva očakávam, že bude uvažovať takto – nielen v krátkodobom, ale aj v dlhodobejšom horizonte. A keď za ním príde niektorá záujmová skupina, napríklad majitelia gastro prevádzok, tak ich legitímne zastupuje. Ale pri tvorbe Semafora zdravia nemali v SaS problém, keď do diskusie vstúpil niekto s iným názorom. Samozrejme, boli v inej situácii, ale nepochybujem, že keby oni riadili pandémiu, vznikli by určite kvalitnejšie materiály ako tie, čo máme.
Neviem to posúdiť. A to sa SaS nechcem zastávať, lebo s ňou v mnohom nesúhlasím a veľa vecí aj počas pandémie mohla urobiť lepšie. Napríklad pomoc postihnutým sektorom považujem za neskorú, pomalú a nedostatočnú. Mám silné námietky voči tomu, ako to bolo riadené a ako sa boju s pandémiou prizerala.
No opakujem, keby som bol minister nejakého rezortu a vyhľadali by ma organizácie, ktoré podo mňa patria, s tým, že sú pandémiou veľmi postihnuté a potrebujú pomoc, tak by som pokladal za úplne legitímne zastupovať ich na vláde. Rovnako ako minister zdravotníctva zastupuje zdravotnícku sféru.
Nemyslím, že to tak bolo. On skutočne býva hneď vedľa. Keď sa vracal domov, obísť demonštráciu by bola veľká obchádzka. To zrejme nie je jeho štýl.
Neviem, či sa táto chyba dá zosobňovať. Vznikla predsa dohoda. Dohoda, ktorú Matovič uzavrel so Sulíkom a zvyškom koalície, a to, že na ňu pristúpili, je ich spoločné zlyhanie. Tá dohoda nemala nikdy uzrieť svetlo sveta. Matovič chcel presadiť svoju vec a veril, že bude fungovať. Sulík síce expremiérove prognózy nechápal, ale chcel presadiť čiastočné otvorenie prevádzok, tak uveril, že má Matovič pravdu. To je celé. Navyše, aj ostatní koaliční partneri sa na tom podieľali rovnakou mierou.
Jej vyjadrenie, že plošné testovanie je nevykonateľná akcia, hoci sa nakoniec podarilo, bolo trochu nešťastné. No prezidentka povedala len to, čo sa dozvedela v ten deň od vojenských generálov, ktorí ho pripravovali. Kritiku by si tak zaslúžili aj náčelníci generálneho štábu.
Myslím si, že úlohou prezidenta nie je len spájať, ale aj poukazovať na problémy. Pamätám sa na Havlov prejav, v ktorom povedal, že naša krajina „nevzkvétá“, a to je prístup, ktorý od prezidenta čakám. Vyjadriť aj nesúhlas s tým, ako sa situácia vyvíja. Hoci prezidentkine slová vyvolali veľký odpor a pre niekoho boli konfrontačné, podľa mňa boli na mieste.
Je otázne, aký dosah a efekt nakoniec mali. Určite do veľkej miery prispeli k decembrovej vládnej kríze, no na druhej strane, keby prezidentka počas druhej vlny aktívnejšie nevystupovala, som presvedčený, že Igor Matovič by ostal premiérom. Bez jej vyjadrení by sa nespustil ďalší kolobeh udalostí.
Na to sa nedá ľahko odpovedať. Z krátkodobého hľadiska možno dôsledok týchto udalostí hodnotiť negatívne, ale v dlhodobejšom horizonte verím, že táto skúsenosť krajinu posilní a posunie ďalej. Koniec Igora Matoviča na poste premiéra bol nevyhnutný, hoci okolnosti ani kroky k nemu vedúce neboli optimálne. Ale museli sa stať. Zmeny na ministerstve zdravotníctva boli nevyhnutné, stačí si porovnať vyjadrenia súčasného a bývalého ministra.

Rozhovor s Pavlom Čekanom o jeho ceste k chémii, živote v Londýne a na Islande, ale aj o hudbe a florbale.
Foto - Andrej Lojan
Viac sa dočítate v knihe Zákulisie pandémie, ktorú si môžete kúpiť TU. Okrem osobného príbehu Richarda Kollára a jeho skúsenostiach s pozadím prijímania pandemických rozhodnutí v knihe nájdete aj rozhovory s biochemikom Pavlom Čekanom a lekárom Petrom Visolajským.
Knihu získate so zľavou -30% v našom internetovom ochode www.obchod.postoj.sk.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.