Rozhovor s Jaroslavom Flegrom o sile tretej vlny, efekte očkovania, nových vakcínach, pôvode koronavírusu a nálepke konšpirátora.
Rozhovor s Jaroslavom Flegrom o sile tretej vlny, efekte očkovania, nových vakcínach, pôvode koronavírusu a nálepke konšpirátora.
Český evolučný biológ a parazitológ hovorí, že sme už dnes epidémiu v istom zmysle zvládli a v budúcej vlne budú zomierať najmä tí, ktorí sa rozhodli nedať sa očkovať. Covid sa podľa jeho slov stane do dvoch rokov v Európe v niečom podobný chrípke.
Pravdepodobnosť, že sa očkovaný nakazí, je podľa neho oproti neočkovanému trikrát menšia. Pri hospitalizáciách ide až o päťnásobný rozdiel. Napriek tomu Flegr každým dňom očakáva mutant, ktorý prelomí súčasnú vakcínu. Venuje sa aj vplyvu konšpirácií i tomu, ako sa ich nálepka v prípade úniku koronavírusu z laboratória používa na diskreditáciu. Tiež argumentuje, v čom teória prirodzeného pôvodu nesedí.
Jaroslav Flegr pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v Národnom ústave duševného zdravia. Okrem evolúcie skúma aj vplyv parazitov na ľudskú psychiku. Je autorom vedecko-popularizačných kníh Zamrzlá evoluce či Milí pokusní králíci.
Pandémia silnie, počty denne nakazených rastú, a hoci to v Európe zatiaľ až tak nevidíme, dôležité je to, čo sa deje v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Keď dokážeme preočkovať dostatočné percento populácie, tak sme schopní vo fungujúcich dostatočne bohatých štátoch epidémiu zaraziť.
Už dnes dokážeme znížiť očkovaním rizikových osôb smrtnosť tak nízko, že sa už nemôžu opakovať tragédie z posledného roka, čo však neplatí pre krajiny, ktoré nestíhajú dostatočne očkovať. V Európe sme už dnes epidémiu v istom zmysle zvládli – v budúcej zimnej vlne budú umierať z väčšej časti najmä tí, čo sa preto rozhodli a nedali sa zaočkovať.
V zime nás čaká ešte jedna veľmi škaredá vlna, keď budeme musieť zrejme opäť siahnuť k lockdownu. Bohužiaľ, množstvo ľudí naletelo dezinformáciám. V dôsledku toho zaočkovanosť v zime nebude postačovať na to, aby sme zastavili šírenie vírusu. Na jeseň je šanca, že to zvládneme, pretože vtedy ešte budeme mať kolektívnu imunitu. Problém je, že to, čo stačilo na zastavenie epidémie v lete, rozhodne nestačí na jej stopnutie v zime, keď naozaj budeme potrebovať na udržanie kolektívnej imunity 90-percentnú zaočkovanosť.
Na báze dobrovoľnosti asi nie. Už dnes je spoločnosť rozdelená, ľudia veria mnohým blbostiam. Ale počas jesene, keď sa to opäť rozbehne, krajiny Európy začnú zavádzať povinné očkovanie od istých kritických skupín na celú spoločnosť. To vlastne vidíme už dnes.
U nás si na povinné očkovanie budeme musieť počkať a myslím, že sa zavedie až po ďalšom lockdowne v zime. Kým my budeme mať ďalšiu skúsenosť s lockdownom, v okolitých krajinách vďaka očkovaniu nič podobné nebude, a tak sa s meškaním vydáme ich cestou. Bohužiaľ, dôležitosť očkovania si uvedomíme až s hrozivými číslami a plnými nemocnicami.
Tak sa spraví ešte prísnejší lockdown, ktorým prenos dokážeme pribrzdiť. Efektivita respirátorov je pomerne vysoká.
Počty mŕtvych budú, dúfam, podstatne menšie, pretože zaočkovanosť zraniteľných ľudí bude vysoká, ale počty nakazených budú skoro rovnaké ako to, čo sme tu mali na jar. Takže bude množstvo ľudí potrebovať nemocničnú starostlivosť a bude hroziť kolaps nemocníc. Preto potom politici veľmi neradi siahnu po prísnom lockdowne. A to sa nebude páčiť nikomu. Ako je lockdown nepopulárne riešenie, tak to platí aj pre povinné očkovanie, no nakoniec ho krajiny zavedú.
Tu zohrajú dôležitú rolu novinári, aby nielen ukazovali, ale i poriadne vysvetľovali čísla. Aby bolo čitateľom jasné, že práve z toho malého počtu neočkovaných bude veľmi vysoký podiel ľudí v nemocniciach. Z väčšiny zaočkovaných bude podiel hospitalizovaných oveľa menší.
Pravdepodobnosť, že očkovaný sa nakazí, je oproti neočkovanému v najhoršom prípade len 30 percent, teda trikrát menej. Pravdepodobnosť, že zaočkovaný pôjde do nemocnice, je asi až päťkrát menšia ako pri neočkovaných. A to, že zaočkovaný na covid zomrie, je prakticky zanedbateľné. Práve rozdiel v riziku úmrtí je úplne drastický.
Ale to, že medzi hospitalizovanými vidíme aj zaočkovaných, je logické. Však sme to videli aj na českej olympijskej výprave, ktorej tretina sa nakazila v lietadle od jedného superprenášača. Keď bude drvivá väčšina osôb zaočkovaných, ako je to napríklad v Izraeli, bude aj v nemocniciach dosť osôb zaočkovaných. Budú to tí, čo mali smolu, že narazili na superprenášača, a tí, čo majú napríklad poruchu imunity a vakcíny na nich preto nezaúčinkovali.
Osobne tipujem, že súčasné vakcíny na mutanty, ktoré sa ešte objavia, fungovať nebudú a budeme potrebovať nové vakcíny. Len čo niekde prevládnu zaočkovaní, vytvorí sa selekčný tlak na vznik mutácií, ktoré sa dokážu šíriť aj v zaočkovanej populácii.
Je to, samozrejme, nepríjemné, ale s tým sa počítalo a už sú v testovaní vakcíny druhej generácie, proti ktorým rezistencia vírusu bude vznikať s omnoho menšou pravdepodobnosťou. Skutočne si myslím, že až tento typ vakcín, ktorý sa objaví ešte tento rok, zastaví aj budúce mutácie.
Nie. Nebudeme stále vyvíjať nové a nové vakcíny. Vírus nemôže pomocou mutácií kľučkovať a utekať donekonečna. Širokospektrálnym vakcínam, ktoré nebudú nasmerované len na S-proteín, ale aj na iné vírusové proteíny, sa už vírus nebude vedieť prispôsobiť, pretože by zmenil povrchové molekuly natoľko, že by sa nedostal do ľudských buniek.
Som presvedčený, že touto generáciou vakcín sa zbavíme aj ďalších možných mutantov, ktoré prelomia súčasné vakcíny. Tie nové mutanty však ešte neprišli, ale očakávam ich každým dňom, napríklad z Británie, USA či Izraela. Zatiaľ vznikali len mutanty v krajinách, ktoré neboli tak dobre zaočkované. Ale ako vravím, vznik týchto mutantov nie je žiadna tragédia, je zákonitý a dokážeme si s ním poradiť.
Myslím si, že na druhýkrát ide všetko ľahšie. (Smiech.) Princíp vakcín bude rovnaký, opäť pôjde zrejme o RNA vakcínu, ktorej vývoj je najrýchlejší. Očkovania touto vakcínou sa ľudia nemusia obávať.
Riziko nie je nulové, ale veľmi sa k nemu blíži. Keď sa s touto vakcináciou začínalo, všetci odborníci tŕpli, pretože teória ukazovala, že by to malo fungovať a nebezpečie v tom nebude, ale čert nikdy nespí.
Každej novej technológie sa odborníci boja a sledujú ju. Ale dnes, keď vieme, koľko stoviek miliónov ľudí už bolo zaočkovaných, je už jasné, že tam podobné prekvapenia schované nie sú. Ľudia sú veľmi variabilní, takže by sa to u niekoho prejavilo hneď po očkovaní, čo sa nestalo. Som si istý, že v mRNA technológii žiadne čertovo kopýtko nie je a vakcíny sú bezpečné a ja môžem byť pokojný.
Nie. Pravdepodobnosť, že sa ukážu neznáme oneskorené účinky vakcín, je tak 100-krát menšia, ako že sa ukážu neznáme oneskorené účinky prekonaného ľahkého covidu. V prípade ťažkého covidu je to až tisíckrát pravdepodobnejšie. Tam už dokonca vieme, že vysoké percento ľudí, ktorí prekonali ťažký covid, sa do polroka-roka vráti do nemocnice a veľké percento z tých, ktorí sa nevrátia, sa vráti neskôr.
To, čo robí covid s ľudským organizmom, nie je žiadna sranda. Vedľajších dlhodobých následkov ochorenia je také množstvo, že sa to nedá ani len porovnať s vedľajšími teoretickými účinkami očkovania.
Som si istý, že áno.
U chrípky to tak je a nie je to žiadne nešťastie. Pri covide je pravdepodobnosť výrazne menšia. V populácii máme už štyri línie koronavírusu a ani pri jednej sa očkovať nemusíme. Každý sa jedným z nich raz za štyri roky nakazí, ale keďže v sebe už protilátky má, nákaza je mierna a prekonanie ochorenia ho len znova imunizuje. Takto dopadne aj covid.
Pri ostatných líniách to trvalo desiatky až stovky rokov po tom, čo prešla ľudstvom smrtiaca epidémia. Najprv sa museli premoriť deti, dorásť a vymrieť tí, ktorí sa ako deti nepremorili. Bolo to veľmi bolestné a stálo to kvantá životov. Teraz sa dokážeme týmto stratám vyhnúť práve vďaka vakcíne, ktorá na začiatku bude suplovať prirodzené premorovanie, ale po dvadsiatich rokoch sa zo SARS-CoV-2 stane piata línia koronavírusu a vakcíny ani nebudeme potrebovať.
Tak ako dnes už nie. Covid sa do dvoch rokov stane v Európe v niečom podobný chrípke. Keby som bol veľmi veľkým optimistom a predpokladal, že sa ľudia zachovajú rozumne, tak možno už budúci rok. Potom budeme potrebovať pravidelné očkovanie, no možno nie každý rok, ale každé dva-tri. Po dvadsiatich rokoch už preočkovanie potrebné nebude. Koronavírus si „ochočíme“ natoľko, že sa ním každé tri-štyri roky nakazíme bez toho, aby sme o tom vôbec vedeli.
Záleží to na nás. Keď ho necháme v nejakej krajine drancovať, budú vyhrávať infekčnejšie línie vírusu. Ale keď ho budeme držať pod krkom a maximum ľudí bude očkovaných, bude si nás musieť šetriť. Vyhrávať budú potom tie línie, ktoré ľuďom nebudú natoľko ubližovať. To, či bude vírus slabnúť alebo silnieť, teda závisí hlavne od toho, kde to bude. Exportu virulentných – zlých kmeňov z krajín, kde epidémiu nezvládnu, sa však nevyhneme.
Biologicky veľmi nie, pretože našťastie nefunguje veľmi na mladých, hoci sa na nich môže začať špecializovať, keďže starší sú oveľa zaočkovanejší. Ale kým zatiaľ cieli hlavne na starších a pomocou vakcín ho dokážeme pridusiť, aby mladí naň tak neumierali, nie je pravdepodobné, že by zmenil genofond ľudského druhu.
Väčšina ochorení tým, že prechádzala populáciou, vybila vnímavých a ponechala len rezistentných, čo sa prejavuje aj po stovkách rokov na genofonde populácie. Tam, kde prešiel mor, vymizli z genofondu niektoré varianty génov. V tomto prípade však vďaka rýchlemu vytvoreniu vakcín z covidu nebola morová rana a tretina populácie nevymrela, takže k ovplyvneniu genofondu nedôjde. Dokonca si myslím, že uvidíme aj nejaké pozitíva.
Že sa vyvinú nové liečebné postupy. RNA vakcína je niečo, čo výrazne zmení nielen onkológiu. Jej otestovanie na takom kvante ľudí a dôkaz, že neškodí, medicínu podstatne zmení. Európania sa tiež naučili, že v čase chrípkovej sezóny si pri nachladnutí majú nasadiť rúško, čo tiež zachráni množstvo životov.
Vo výsledku možno už o 30 rokov zistíme, že covid zachránil viac životov, než si ich vzal. V dlhodobom pohľade môžu nakoniec prevážiť pozitíva, ale tie straty na životoch tu na Slovensku a v Česku boli úplne zbytočné. Minimálne v Česku išlo o výsledok chybných politických rozhodnutí.
Jaroslav Flegr, podobne ako viacerí slovenskí odborníci, čelil v poslednom čase viacerým útokom, z ktorých jeden koncom júna skončil aj sotením do plota.
Obávam sa, že ľudstvo je nepoučiteľné, a pochybujem, že si niečo cenné z tohto obdobia odnesieme. Vieme však, akých blbostí sme aj v tejto modernej dobe schopní a akým hlúpostiam dokážu dnes ľudia veriť. Nikdy som nečakal, že by čipom vo vakcínach mohol niekto veriť. Mal som o ľudstve lepšiu mienku.
Ale vďaka pandémii asi lepšie chápeme aj iracionálne konanie ľudí počas stredovekých morových rán. Chýbajú nám už asi len flagelanti, inak opakujeme naozaj skoro všetky nezmysly. Ľudstvo sa zrejme nezmenilo a temný stredovek sme v niečom prežívali aj dnes. Prišli sme tiež na to, že sa asi nevyhneme určitej regulácii internetu a sociálnych sietí, lebo nie je možné dovoliť šíriť dezinformácie bez akejkoľvek regulácie.
Pravdepodobnosť, že epidémia sa iba náhodou objaví práve v meste, kde je laboratórium na štúdium týchto vírusov (ktoré sa skúmajú asi len na štyroch miestach na svete, a práve vo Wu-chane je zbierka koronavírusov najväčšia), je veľmi nízka.
Rovnako ako to, že by sa práve tu nakazil človek z iného zdroja ako z tohto labáku. Tu sa pravdepodobnosť blíži k nule. Prví pacienti ležali v nemocniciach okolo jednej linky metra, ktorá sa končí pri wu-chanskom virologickom inštitúte. Je celkom jasné, že sa tam niekto týmto vírusom pri práci nakazil a následne nakazil ľudí v metre. Kúsok od inštitútu je aj toľko skloňované wu-chanské trhovisko.
Ak aj sú v laboratóriu s najvyššou bezpečnostnou kontrolou BSL-4, akým je ten vo Wu-chane, výborné opatrenia, aj napriek tomu sa už asi šesťkrát stalo, že utiekol z labáku SARS. To napovedá, že sa niečo podobné dá asi len ťažko skontrolovať.
Rovnako je známe, že práve v tomto virologickom inštitúte – napriek zabezpečeniu laboratória – pracujú s inými vírusmi, než je SARS a MERS, v nižšom bezpečnostnom režime. Vôbec nemanipulovali s vírusom v skafandroch a s cirkuláciou vzduchu, ako mali, a správali sa k podobným vírusom veľmi neopatrne. Bolo zrejmé, že skôr či neskôr k úniku dôjde.
Je to lož. Existujú grantové návrhy aj publikácie, ktoré dokazujú, že sa tam s podobnými vírusmi pracovalo. Vo wu-chanskom inštitúte majú asi 15-tisíc izolátov týchto vírusov, na ktoré sa výskumne zameriavajú, takže kde inde, ak nie tu, by k niečomu takému mohlo dôjsť.
Dokonca sú dôkazy o tom, že sa diali zmeny v génoch a skúšalo sa, čo sa stane, keď do vírusu vložia upravený receptor, pomocou ktorého by sa lepšie viazal na ľudskú bunku.
Už zo samotných sekvencií vírusu sa dá celkom jasne odvodiť, že pred únikom zrejme prešiel laboratóriom. To, či sa do vírusu aj zasahovalo, sa ešte stopercentne nevie.
Myslím si, že sa do neho zasahovalo, sú na to indície, ale nie je to ešte dokázateľné. Ale rovnako je podľa mňa isté, že určite nebol z laboratória vypustený úmyselne, lebo to by vo Wu-chane neurobili. Určite by ho nevypustili hneď za vrátami svojho výskumného ústavu.
Ťažko povedať. Išlo o výskumy, ktoré niekto schválil, takže musel byť spísaný nejaký ich bohumilý cieľ. Ale boli to nebezpečné experimenty a zrejme z nich vznikol aj veľmi nebezpečný vírus.
Myslím si, že áno. Experimenty, ktorými sa snažili získať novú vlastnosť, aby pomohli vírusu lepšie sa šíriť, kombinovanie vlastností rôznych typov koronavírusov a hľadanie toho, ktoré zmeny proteínov dodajú vírusu vyššiu infekčnosť a virulenciu, by mali byť podľa mňa zakázané. Ich riziko je obrovské a teraz sme si vyskúšali, koľko ľudí si to odnieslo. Myslím si, že na podobné experimenty sa ani nedá urobiť bezpečné laboratórium.
Rad experimentov, ktoré sa v takýchto laboratóriách robia, smeruje práve k tomuto. Osobne si myslím, že pri tomto víruse bol vymenený celý spike proteín zrejme z vírusu, ktorý bol prispôsobený na človeka.
Dáta, ktoré k tomu mám, zatiaľ nie sú publikované, takže nemôžem ísť do podrobností.
Je tu niekoľko vecí, ktoré nesedia. Je prakticky isté, že vírus nemohol prísť priamo z netopiera, pretože ten žije skoro dvetisíc kilometrov juhozápadne od Wu-chanu a v danom období zimoval.
Nie, z podobnosti sekvencií izolátov z prvých pacientov možno odvodiť, že epidémia vypukla najskôr v októbri. Keby prešiel na človeka cez medzihostiteľa, tak by sme tu už dávno mali zvieratá, v ktorých by sa koronavírus našiel, a vo Wu-chane by sa nezávisle od nich našli nakazení ľudia. Sekvencie sa na seba tak podobajú, že je viac-menej jasné, že to prišlo z jedného zdroja.
Nie je možné, aby sa všetci nakazili trebárs od nejakého jedného šupinavca. Najprv by sa vírus musel pomaly rozšíriť v populácii šupinavcov či na farmách chovaných zvierat, tam by sa rozliezol a potom by sa nezávisle ľudia nakazili od rôznych zvierat. Ale žiadne takéto dôkazy ani po roku a pol nemáme.
Keby platila teória o medzihostiteľovi, našlo by sa už niekoľko mesiacov pred tým, než to vypuklo, veľa Číňanov s protilátkami proti koronavírusu. Tu však všetci okamžite ochoreli a protilátky sa inde, napríklad v sérach odobraných pol roka skôr na klinické účely, nenašli.
Zdá sa, že sa to teda začalo od jedného konkrétneho jedinca, a to musel byť človek, pretože koronavírus bol už na ľudský organizmus adaptovaný. Mimochodom, SARS-CoV-2 nie je vôbec schopný infikovať podkováre (vetva netopierov), ktoré sa označujú ako jeho pôvodní hostitelia.
Je to dôkaz dobrej práce čínskej propagandy a agentúrnej siete, ktorá týmto spôsobom podsúva svoju verziu. Bez ohľadu na to je však táto úloha pre Čínu nesplniteľná. Istú chvíľu ešte dokážu svet ohlupovať, ale dlhodobo je to neudržateľné.
Z väčšej časti je to jej výsledok a sčasti sa takto bránili aj vedci, ktorí v podobných projektoch majú prsty a ktorým sa nebude páčiť, keď sa podobné výskumy zakážu. To je napríklad tiež britský zoológ Peter Daszak, ktorý pracoval aj na správe WHO. Pri ňom je evidentné, že robí všetko preto, aby to neprasklo. Nemyslím si, že to robí zo žoldu k Číňanom, ale vo svojom vlastnom záujme.
Vedci sa boja, aby neboli zaradení medzi konšpirátorov. Nálepka konšpirátora je taká nebezpečná a nepríjemná, že je to tiež jeden z dôvodov, prečo sa Číňanom tak dlho darilo tvrdiť, že vírus je prirodzeného pôvodu.
Je to tak. Obávajú sa, aby neboli označení za konšpirátorov. Nie každý znesie, keď mu na internete a verejne ľudia nadávajú alebo ho zosmiešňujú. Istejšie je potom mlčať, než sa postaviť za nekonformný názor. Viem o viacerých, ktorí si myslia to isté, len nechcú o tom hovoriť. Takmer každému virológovi a vedecky uvažujúcemu človeku muselo byť jasné, že ten vírus unikol z toho ústavu.
Je to možné. (Úsmev.)
Konšpirácia je celkom jednoznačne vymedzená. Konšpirátori tvrdia, že všetko riadia nejaké tajné skupiny za chrbtom vlád, ktoré si podmanili svet alebo sa o to usilujú. Toto sú podľa mňa a tiež podľa Wikipédie konšpiračné či sprisahanecké teórie, ale, bohužiaľ, táto nálepka sa používa aj na teóriu úniku vírusu z laboratória, čo žiadna konšpirácia nie je. Únik nebol výsledkom konšpirácie, ale výsledkom ľudskej chyby.
Túto scénu na Slovensku a vlastne ani v Česku nesledujem, takže neviem odpovedať.
Čo sa týka pôvodu koronavírusu, tak v okamihu, keď začala tvrdiť, že jednotlivé mutanty koronavírusu niekto postupne vypúšťa, už išlo podľa mňa o konšpiráciu. V niektorých veciach týkajúcich sa epidémie však mala pravdu.
Celkovo úmyselné vypustenie koronavírusu, napríklad niekým, kto chcel zvaliť vinu na Čínu, pokladám za konšpiráciu. Hoci to istý čas mohla byť legitímna teória, dnes to tak nie je, pretože už vieme, že Číňania sa od začiatku snažili aktívne mariť vyšetrovanie.
Do roka si budú všetci istí, že to z Wu-chanu utieklo, a diskutovať už budeme len o tom, či vírus bol upravený a akým spôsobom. O úniku z laboratória budú pochybovať už len konšpirátori. (Smiech.)
Foto – osobný archív a Facebook Jaroslava Flegra