Švédsko v NATO Čo to znamená pre Alianciu a obranné úsilie Ukrajiny

Po dvoch storočiach sa Švédsko vzdalo svojej neutrality a čoskoro sa oficiálne stane členom Severoatlantickej aliancie. Po ratifikácii prístupovej zmluvy maďarským parlamentom v pomere 188 : 6 už došlo aj k jej podpisu maďarského prezidenta.

Keďže prezidentka Katalin Novák prednedávnom odstúpila pre škandalózne omilostenie pedofila, ratifikačnú doložku podpísal novozvolený prezident Tamás Sulyok.

Rozhodnutie Švédov od základu zmeniť svoju bezpečnostnú politiku je priamym následkom vojny na Ukrajine. Obavy z veľmoci na východe rástli už v dlhšom období, keďže Rusko vo svojich cvičeniach v rokoch 2013 aj 2019 simulovalo vojenské údery na Švédsko, ruské ponorky boli viackrát spozorované vo švédskych vodách a Štokholm sa obával aj možnosti ruského výsadku na ostrove Gotland v prípade konfliktu v Pobaltí.

Putinova invázia na Ukrajinu nakoniec definitívne roztrieštila predstavy o Rusku ako o racionálne a vypočítateľne konajúcom aktérovi. Hoci popularita NATO rástla už od anexie Krymu v roku 2014, až rozsiahla ruská invázia vo februári 2022 definitívne preklopila názor väčšiny v prospech členstva.

Svoju pozíciu navyše zmenilo aj Fínsko, ktoré sa rovnako rozhodlo opustiť neutralitu a vstúpiť do Aliancie. Pre väčšinu Švédov pritom bolo jasné, že Fínsko je ich najužším bezpečnostným partnerom a že do NATO preto pravdepodobne vstúpia buď oba štáty, alebo žiaden z nich.

Malá, ale moderná armáda

Hoci súčasná švédska armáda so svojimi 15-tisíc vojakmi a 10-tisíc záložníkmi je výrazne menšia než armáda susedného Fínska, ani tento severský štát netreba podceňovať.

Švédske ozbrojené sily sú moderne vyzbrojené, armáda disponuje 120 tankmi Stridsvagen 122 (ako Švédi nazývajú nemecký Leopard 2) a námorníctvo prevádzkuje okrem iného tri moderné ponorky triedy Gotland a päť korviet triedy Visby.

Ďalšou výhodou pre Alianciu bude fakt, že so Švédskom získa za člena krajinu s veľmi vyspelým vojenským priemyslom. Už dnes mnohé armády členských štátov NATO prevádzkujú švédske zbraňové systémy, od protitankových riadených striel NLAW cez bojové vozidlá pechoty CV90, aké obstaráva aj Slovensko, až po stíhačky Gripen.

Dva roky vojny Kedy konečne príde mier?

Christian Heitmann

V priebehu posledných dvoch rokov vojna viackrát prekvapila nečakanými zvratmi.

Bez NATO to nepôjde

Netreba si však robiť ilúzie o tom, že by Švédi boli vo svojej obrane samostatní.

V realite už v minulosti počítali s tým, že v prípade útoku im NATO nakoniec príde na pomoc. Bývalý vrchný veliteľ švédskych ozbrojených síl Sverker Göransson načrtol, že cieľom švédskej armády by malo byť odrazenie obmedzeného vojenského útoku (teda piatich až šiestich nepriateľských brigád) po obdobie jedného týždňa. Po ubehnutí tohto času by prežitie Švédska záviselo od posíl zo zahraničia. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg nazval „nemysliteľným“, aby Aliancia Švédom nepomohla.

Ale aj tento obmedzený cieľ sa po konci studenej vojny vnímal ako ambiciózny. Analýza z roku 2014 sa vyjadrovala k schopnosti Švédov odraziť nepriateľský útok pesimisticky. „Na taktickej úrovni je súčasná švédska vojenská doktrína zastaraná, pretože veľkosť armády už nezodpovedá úlohám, ktoré doktrína sile prideľuje. Ekonomické faktory zohrávajú kľúčovú úlohu. Skutočnosť, že švédska armáda sa za posledných 30 rokov zmenšila z 32 armádnych brigád na 2, naznačuje, že by sa mala zmeniť buď misia, alebo doktrína, alebo oboje,“ vyhodnotil situáciu vtedy major Magnus Frykvall.

A švédska domobrana, ktorá ešte pred štvrťstoročím mala viac než 40-tisíc mužov v štyridsiatich práporoch, sa za ten čas scvrkla na polovicu.

Trend sa však obrátil. Švédsko obnovilo – i keď len v malej miere – povinnú vojenskú službu, navýšilo obranný rozpočet a dokončilo vývoj najnovšieho variantu stíhačky Gripen – verziu E. Do konca desaťročia vstúpia do služby aj dve nové ponorky triedy Blekinge a krajina zvažuje nákup najnovších tankov Leopard 2 A8 spolu s Nemeckom, Českom, Holandskom a Litvou.

Gotland

Jedným z najväčších ziskov pre NATO nie sú tanky a stíhačky, ale strategická pozícia Švédska, ktorá sa pre obranu Pobaltia môže ukázať ako kľúčová. Rýchle vyslanie posíl do pobaltských štátov by totiž mohlo závisieť práve od prístupu Aliancie k švédskemu vzdušnému priestoru a Švédsko a Fínsko ponúkajú aj rad dodatočných námorných základní, s ktorými už napríklad počíta nemecké námorníctvo.

Mimoriadne dôležitým je najmä ostrov Gotland, ktorý sa nachádza na strategicky významnej križovatke na polceste medzi Gdańskom a Štokholmom a medzi Švédskom a Pobaltím. Na najväčšom ostrove v Baltskom mori žije 60-tisíc obyvateľov.

Vojenské simulácie už v minulosti indikovali, že ak by došlo ku konfliktu medzi Ruskom a NATO, Moskva by sa pravdepodobne pokúsila rýchlo obsadiť aj tento ostrov. Rusko ho vskutku už raz obsadilo počas poslednej rusko-švédskej, takzvanej fínskej vojny, v roku 1808. Švédsko preto ešte v roku 2018 na Gotlande znovu umiestnilo vojenskú jednotku – gotlandský regiment (v slovenčine aj pluk), ktorý bol pôvodne rozpustený v roku 2005.

Keďže gotlandská posádka má len 350 vojakov, ide hlavne o symbolický krok.

Švédi v Pobaltí

Vstup Švédov do Aliancie znamená aj to, že po prvýkrát od straty Estónska a Livónska vo Veľkej severnej vojne (1700 – 1721) sa švédski vojaci vrátia do Pobaltia. Ako oznámila švédska armáda ešte v januári, v roku 2025 sa jeden mechanizovaný prápor zúčastní na misii Enhanced Forward Presence v Lotyšsku, kde sa má striedať s dánskym práporom.

Málo známou skutočnosťou je, že aj po strate baltských provincií zostala najmä v Estónsku švédska menšina, ktorú v medzivojnovom období tvorilo vyše 7-tisíc osôb. Väčšina z ich potomkov však dnes žije vo Švédsku, kam ich predkovia utiekli v roku 1944 pred postupujúcou Červenou armádou. Utečenci do Švédska dorazili nielen na malých lodiach či člnoch, ale časť z nich dokonca prekonala zamrznuté Baltské more peši.

Pnutia s Kremľom

Hoci Švédsko počas studenej vojny formálne zostalo neutrálne, vzťahy s veľkým susedom na opačnom brehu neboli jednoduché. Už počas Zimnej vojny v rokoch 1939 – 1940 mnohí Švédi sympatizovali s fínskym bojom proti sovietskej agresii, a aj keď Švédsko ako jeden z mála západných štátov uznalo anexiu baltských štátov (Švédsko sa Baltom neskôr za tento krok ospravedlnilo), vzťahy s Moskvou sa viackrát dostali do krízy.

Najznámejším incidentom je takzvaná aféra Catalina, keď sovietske stíhačky v roku 1952 zostrelili dve švédske lietadlá nad medzinárodnými vodami, pričom zabili ôsmich Švédov.

Znepokojenie Štokholmu opakovane vyvolali aj sovietske a ruské ponorky vo švédskych vodách, okrem iného v roku 1981, keď sovietska ponorka S-363 (podľa terminológie NATO trieda Whiskey) nabehla na plytčinu desať kilometrov od jednej z najväčších švédskych námorných základní. Posádka vtedy zvažovala zničenie ponorky aj jadrových zbraní na palube, zatiaľ čo švédska armáda prešla do bojovej pohotovosti a pripravovala sa na sovietsky útok.

Obe strany nakoniec udržali emócie na uzde a Švédi Sovietom ponorku vrátili. Incident sa zapísal do histórie pod dvojzmyselným názvom Whiskey on the rocks (doslovne whiskey na skalách, v terminológii baristov whiskey na ľade).

Miesto vrtuľníkov stíhačky Kaliňák mení plány, odborníci hovoria o pištoľníckom správaní

Christian Heitmann

Vrtuľníky Viper mali podporu vo vedení slovenskej armády, Kaliňák však svoje zámery nevysvetlil.

Stíhačky pre Ukrajinu

Zásadnú zmenu predstavuje členstvo severskej krajiny v NATO aj pre Ukrajinu. Predseda švédskej liberálno-agrárnickej Centristickej strany Muharrem Demirok totiž už avizoval, že Švédsko by Ukrajine mohlo dodať aj Gripeny. Formálne rozhodnutie by mohlo padnúť už v utorok, tvrdí švédsky politik.

Gripen bol už dávnejšie identifikovaný ako vhodný kandidát na dodávku Kyjevu, a to nielen preto, že Švédsko disponuje väčším počtom týchto stíhačiek, ale aj preto, že sú prispôsobené na operácie s malým logistickým zázemím. Ukrajinci by sa preto mohli v porovnaní s inými lietadlami pomerne rýchlo naučiť nielen to, ako na strojoch lietať, ale aj ako im poskytovať servis.

Prví ukrajinskí piloti mali svoj výcvik vo Švédsku začať ešte v minulom roku v máji, ak sa to potvrdí, stíhačky by sa mohli nad Ukrajinou ocitnúť v horizonte niekoľkých týždňov, nanajvýš mesiacov.

Šanca pre Švédov

Aj pre Švédsko by takáto dohoda mohla mať výhody, keďže by získali nové a pomerne veľké odbytište. Analytici odhadujú, že aj za mierových podmienok by štát s rozlohou Ukrajiny potreboval prinajmenšom dvesto strojov, a aj keď istú časť budú nepochybne tvoriť americké F-16, Švédi by si mohli uhryznúť vlastný kus koláča.

Okrem Švédska na Gripenoch lietajú aj Česko, Maďarsko, Thajsko, Brazília a Južná Afrika. Možní kandidáti ako Slovensko, Chorvátsko, Grécko, India či rad arabských štátov v posledných rokoch však uprednostnili radšej americké F-16 alebo francúzske Dassault Rafale.

Podľa odborníkov bolo pritom dôvodom nielen to, že si s nákupom zaistili väčšiu politickú podporu týchto veľmocí, ale aj fakt, že Gripen doposiaľ nelietal v bojovom nasadení. Prívrženci dodávok týchto stíhačiek na Ukrajinu preto argumentujú, že Gripen by tu konečne mohol ukázať, čo dokáže.