Po Švédsku pútnickou Cestou svätej Brigity Logistické zázemie je na vysokej úrovni. Jediné, čo chýba, sú pútnici

Náš tohtoročný ponor k európskym kultúrno-historickým koreňom sme nasmerovali do Švédska.

Začali sme v južnom Švédsku, v Jönköpingu. Tu sa  narodila Agnetha Fältskog, členka skupiny ABBA, a Slováci tu získali zlato na Majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji 2002. V mestskej časti Huskvarna sídli firma Husqvarna AB, najväčší výrobca záhradného a rezacieho náradia na svete. V istom období vyrábala aj neslávne známe plynové komory.

Na začiatku pútnickej Cesty svätej Brigity nás mesto privítalo primerane: LGBTI pochodom. Za zdvihnuté obočie stálo, že v sobotu poobede pochodovalo aj niekoľko škôlok. Bola to marketingová akcia, pochodovali firemné partie najväčších mobilných operátorov, bánk a iných spoločností.

Stretli sme veselého pastora na bicykli a posťažovali sa mu, že sme si chceli pozrieť katedrálu, ale bola zamknutá. Povedal, že pochod bol naplánovaný okolo katedrály, takže radšej ju zamkol. Istota je istota.

Cesta sa vinie okolo čarovného jazera Vättern. Trvala nám sedem dní, denne sme prešli 12 až 30 kilometrov.

Pri jazere Vättern. Foto: Albert Otruba

Pri jazere Vättern. Foto: Albert Otruba

Prísnosť života a zbožná oddanosť

Birgitta Birgersdotter, neskôr známa ako svätá Brigita Švédska (1303 – 1373), bola švédska katolícka mystička a svätica. Ide o najuctievanejšiu švédsku svätú.        

V roku 1344 po dvadsiatich ôsmich rokoch manželstva ovdovela, dala sa na duchovný život a založila rehoľné spoločenstvo – Kongregáciu sestier Najsvätejšieho Spasiteľa (brigitky). Je zaujímavé, že jedným z jej ôsmich detí je ďalšia svätica – svätá Katarína Švédska.

Spolu so sv. Katarínou Sienskou a sv. Teréziou Benediktou od Kríža je spolupatrónkou Európy (všetky tri svätice za spolupatrónky vyhlásil Ján Pavol II. roku 1998). Pripojili sa k sv. Benediktovi z Nursie (za patróna Európy ho vyhlásil pápež Pavol VI. roku 1964) a sv. Konštantínovi-Cyrilovi a Metodovi, slovanským vierozvestom (vyhlásení roku 1980 Jánom Pavlom II.).

Po manželovej smrti jej už bolo jasnejšie, na čo je predurčená. Roku 1346 vo Vadstene pri jazere Vättern založila kláštor pre šesťdesiat rehoľníčok a dvadsaťpäť rehoľníkov, ktorí žili v oddelenej klauzúre, ale mali spoločný kostol.

V roku 1349 Brigita odcestovala do Ríma, aby získala odobrenie svojho rádu, ako aj jubilejné odpustky. Už sa nikdy do Švédska nevrátila, zvyšok svojho života strávila v Taliansku a na rôznych púťach vrátane púte do Svätej zeme.

Čo bolo na svätej Brigite príťažlivé? Imponujúca bola prísnosť jej života, jej zbožná oddanosť, ktorá sa prejavovala navštevovaním svätýň i v službe pútnikom, chudobným a chorým.

Svätú Brigitu poznáme aj ako mystičku a vizionárku. Niektoré jej zjavenia sa týkali umučenia Krista, iné boli podfarbené hrozivými predpoveďami, ktoré súviseli s politickými a náboženskými udalosťami jej doby. Usilovala sa napríklad odhovoriť kráľa Magnusa od takzvanej križiackej výpravy proti estónskym a litovským pohanom.

V Ríme zostala bývať viacej rokov. Veľmi ju trápila skazenosť Večného mesta aj to, že pápež nesídli tam, ale v Avignone. Veľa sa modlila, robila pokánie. Podobne ako iní vizionári jej doby, aj ona vyzývala pápeža Klementa VI., aby sa vrátil z Avignonu do Ríma a sprostredkoval mier medzi Anglickom a Francúzskom. Hovorí sa, že chcela zostať v Ríme, až kým sa tam pápež nevráti.

Pútnici na Ceste svätej Brigity. Foto: Albert Otruba

A podarilo sa jej to vytrucovať!

V roku 1367 sa dočkala veľkej radosti – pápež Urban V. sa vrátil z Avignonu do Ríma.

Za sväticu ju vyhlásili nie pre jej zjavenia, ale pre jej zjavné čnosti. Jej rád schválila Svätá stolica. V predošlých časoch existovalo sedemdesiat kláštorov vybudovaných na základe jej pravidiel. Dnes ich existuje ešte asi dvanásť.

V každom prípade, Brigita sa medzitým stala v Ríme všeobecne obľúbenou osobou pre svoju dobrosrdečnosť. Než boli jej pozostatky prevezené do švédskej Vadsteny, bola pochovaná v kostole San Lorenzo in Panisperna v Ríme. V roku 1391 bola kanonizovaná pápežom Bonifácom IX.

Už ako dieťa bola presvedčená o tom, že má mystické vízie. Boli čoraz častejšie, až sa záznamy o nich (nebeských zjaveniach) stali v období neskorého stredoveku veľmi populárnymi.

Jej vízie narodenia Krista značne ovplyvnili vtedajšiu ikonografiu. Krátko pred svojou smrťou opisovala videnia malého Ježiška, ako leží na zemi a vyžaruje svetlo. Panna Mária mala plavé vlasy.

Známe sú aj jej vízie očistca.

Severné ÍrskoAko sme putovali zemou svätého Patrika, kde sa čudovali, že sme pútnici

Albert Otruba

Svätá Brigita dlhé obdobie prosila v modlitbách za to, aby jej bolo zjavené, koľko rán utrpel Ježiš Kristus počas svojich pašií. Pre jej trpezlivosť sa jej jedného dňa vraj Ježíš zjavil a povedal, že dostal 5480 rán, a ak ho chce nejakým spôsobom uctiť, aby sa po dobu jedného roka modlila každý deň pätnásťkrát Otčenáš, Zdravas a pätnásť ďalších modlitieb, ktoré ju on sám naučí. Po skončení roka tak uctí všetky rany (15 × 365 = 5475).

V stredoveku začali modlitby medzi ľudom kolovať s rôznymi prísľubmi odpustkov a ďalšími nadprirodzenými milosťami pre tých, ktorí ich budú pravidelne odriekavať celý rok. Popularita týchto modlitieb bola v neskorom stredoveku veľmi veľká. Prísľuby obsahovali také veci ako vyslobodenie z očistca pre pätnásť členov rodiny dotyčného či udržanie pätnástich členov rodiny v milosti.

Výstrednosť týchto prísľubov sa stala vďačnou témou kritikov raných i neskorších čias. V roku 1954 v Acta Apostolicae Sedis vydalo Dikastérium pre náuku viery (vtedy Posvätné ofícium) v Ríme vyhlásenie varujúce pred touto teologicky neprijateľnou praxou s pokynom pre ordinárov, aby nepodporovali obeh a distribúciu pamfletov s týmito prísľubmi medzi veriacimi.

Kajakomat. Foto: Albert Otruba

Procesia vo Vadstene. Foto: Albert Otruba

Najväčší šok bol, že sme nikoho nestretli

Zaujímavé je logistické zázemie pútnickej Cesty svätej Brigity. Ubytovanie je zabezpečené buď v chatách Švédskeho zväzu turistiky, alebo v domoch Evanjelickej cirkvi. Ubytovací štandard je na vysokej úrovni. Kuchyne sú plne zariadené, kvalitné kávovary, niekde sú aj kozuby, všetko je veľmi čisté.

My sme putovali na rozhraní augusta a septembra, pričom najväčší šok bol, že sme nikoho nestretli. Ani v chatách, kde sme prespávali. A hlavne žiadneho prevádzkara.

Väčšinou sme si ubytovanie rezervovali vopred, oznámili sme, koľko nás bude, druhá strana oznámila, koľko to bude stáť, my sme to mobilom zaplatili, oni nám poslali kód, ktorým sme sa dostali do chaty... Čarovné!

V jednoduchosti je krása. Ale zároveň aj trochu smutné – v porovnaní s Compostelou, kde stále stretávate ľudí z rôznych kontinentov a každý vás obohatí svojím príbehom.

V každom prípade, takto fungujú napríklad aj kajakomaty – požičovne kajakov a lodičiek. Prídeš k uzamknutým plavidlám, zaplatíš, príde ti heslo, odomkneš a odplávaš!

Ľudí veľa nestretnete, ale o to viac nájdete húb. Môžete tu chodiť na ne s kosou. Špecialitkou sú čierne a červené kuriatka.

Jeden deň sme prespali v dome asi 45-ročnej hipisáčky, ktorá sa zapísala do možnosti ubytovania na pútnickej ceste, aby si trochu privyrobila k maľovaniu obrazov. Boli sme jej prví hostia, mala teda trochu trému ako pred prvým rande. Ale mali sme veľmi dobré rozhovory ako pri večeri, tak aj pri raňajkách, takže pri odchode sme sa lúčili a objímali ako starí známi.

Až na množstvo mačiek v dome to bola pozitívna skúsenosť. Dokonca nás večer pozvala na bubnovanie a tancovanie s viacerými jej ezoterickými kamoškami pri splne mesiaca, pod vedením nejakej šamanky v ruinách stredovekého kláštora.

Nevedeli sme, či to nebude mať aj nejaký erotický podtón, či nebudú nahé a tak, ale boli sme trošičku v časovej tiesni, a tak sme túto záhadu nerozlúskli.

Na konci cesty vo Vadstene sme konečne stretli prevádzkara... Bol piatok a bol to mladý chlapík spravujúci protestantský pútnicky dom, ktorý nám hovoril, že je vystresovaný, lebo zajtra čaká dva veľké luteránske pochody zo severu a z juhu za biodiverzitu plus nejakú akciu majú aj katolíci.

Dopadlo to tak, že zo severu prišli štyria hipíci, z juhu piati. Katolícka akcia bola púť štokholmskej diecézy k svätej Brigite. Procesia cez celé mesto, slávnostná open air omša pre päťtisíc ľudí, omšu celebrovalo tridsať kňazov a kardinál. Krásne bolo, že prišli mladí ľudia z Blízkeho východu, Afriky a dokonca aj – Švédi.