300-tisíc migrantov za mesiac Kongres má na stole dohodu o sprísnení hranice, republikáni žiadajú viac

Počas nedeľnej noci sa po mnohých mesiacoch podarilo nájsť vyjednávačom v americkom Senáte dohodu, ktorá má prispieť k aspoň čiastočnému riešeniu jedného z najväčších amerických problémov – nelegálnej migrácie – a zároveň má zabezpečiť poskytnutie peňazí Ukrajine, Izraelu a Taiwanu.

Predovšetkým pre Ukrajinu je prijatie finálnej dohody doslova otázkou života a smrti.

Avšak aj keď rokovania prebiehali dlhé mesiace a ešte začiatkom januára 2024 sa zdalo, že spejú k zdarnému koncu, po ohlásení finálnej verzie dohody je jej prijatie v oboch komorách Kongresu zatiaľ veľmi nepravdepodobné.

To bude mať vplyv nielen na tohtoročné prezidentské voľby v USA, ale ďalšie odkladanie prijatia dohody môže výrazne ovplyvniť aj vývoj vo vojne na Ukrajine.

Nelegálna migrácia patrí k najpálčivejším problémom Spojených štátov počas posledných rokov. Už medzi rokmi 2010 až 2020 prichádzalo do USA niekoľko stotisíc migrantov ročne, situácia sa však stala absolútne neudržateľnou za posledné tri roky.

Otázna podpora USA pre Ukrajinu a Izrael Migrantov na južnej hranici USA je viac než 2 milióny ročne, riešenie sa nenašlo

Ján Cipár

Nesúhlas medzi republikánmi a demokratmi ohrozuje ďalšiu vojenskú podporu Ukrajiny a Izraela.

V roku 2021, teda krátko po nástupe Bidena, totiž vstúpilo cez mexicko-americkú hranicu do USA 1,6 milióna migrantov, v roku 2022 ich bolo rekordných 2,21 milióna a v roku 2023 podľa predbežných údajov 2,05 milióna.

Do roku 2023 ešte nie sú započítané finálne čísla z decembra 2023, ktorý bude pravdepodobne rekordným mesiacom v počte prechodov v celej histórii. Pohraničná stráž totiž zachytila za tento jeden mesiac prechod viac ako 300-tisíc migrantov, teda viac ako 10-tisíc prechodov denne.

Keďže migrácia patrí k najzložitejším politickým témam, Biden po svojom nástupe do funkcie zvolil spočiatku prístup ignorácie celého problému. V roku 2021 v reakcii na novinárske otázky odmietal použiť slovo „kríza“ a jeho minister vnútra nazýval celú situáciu iba „výzvou, ktorú musíme zmanažovať“.

Keď sa však situácia na hranici stala skutočne neudržateľnou, doslova humanitárnou katastrofou a voľby sú už za rohom, Biden si uvedomil, že tento problém sa nedá ďalej prehliadať. Otočil o 180 stupňov, začal podporovať rozsiahle opatrenia na zníženie migrácie a podporoval senátorov, aby našli dohodu medzi oboma najväčšími stranami.

Situácia sa však za posledné týždne výrazne skomplikovala a akákoľvek snaha o nájdenie riešenia bude nesmierne náročná, oveľa náročnejšia ako pred tromi rokmi.

Predstavitelia Texasu kráčajú po tenkom ľade

Keďže migranti prichádzajú do USA takmer výhradne južnou pozemnou hranicou s Mexikom, bremeno ich prijatia leží na politikoch z južných štátov, ako je Texas či Arizona. Ich hraničné mestá prílev migrantov absolútne nezvládajú. Jedným z nich je Eagle Pass v Texase, ktorý má iba 28-tisíc bežných obyvateľov, ale denne musí zvládať príchod niekoľko tisíc migrantov.

Niet teda divu, že guvernéri týchto štátov Bidena dlhodobo vyzývajú na sprísnenie migračnej politiky. Keďže jasná odpoveď dlho neprichádzala, rozhodli sa zobrať veci do svojich rúk a prijali viaceré rázne, ale mnohokrát aj kontroverzné opatrenia.

Texaský guvernér Greg Abbott začal na protest proti neudržateľnej situácii ešte v roku 2022 s prevozom migrantov do liberálnych metropol, ako sú Chicago či New York. Keďže tieto mestá ovládajú demokrati, príchod migrantov mal zvýšiť tlak na celú stranu a samotného prezidenta Bidena.

Príchod desiatok tisíc migrantov vyvolal v týchto mestách doslova katastrofu. New York a Chicago ich nezvládajú ubytovať, ich progresívni primátori prosia Bidena, aby prijal rázne opatrenia na južnej hranici, a mesto Denver už vyhlásilo stav núdze.

Texas však neplánuje s prevozom migrantov prestať. Podľa Abbottovho hovorcu, „kým prezident Biden neurobí svoju prácu a nezabezpečí hranicu, Texas bude pokračovať v prevoze migrantov do ‚otvorených‘ miest (...), aby poskytol veľmi potrebnú pomoc našim pohraničným mestám“.

Vysoké počty prichádzajúcich migrantov však neustávajú, a tak Texas mobilizuje národnú gardu a stavia zátarasy zo žiletkového drôtu. Tým sa dostal do sporu s federálnou vládou a následne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu, ktorý v januári federálnej vláde povolil takéto zátarasy demontovať.

Kríza na hranici s miliónmi migrantov ročne Texas sa vzoprel Bidenovi aj najvyššiemu súdu, plot stavia ďalej

Konzervativní noviny

Neplnenie povinností zo strany federálnej vlády podľa texaského guvernéra oprávňuje štát k sebaobrane.

Keďže Abbott odmieta ustúpiť, celá situácia sa postupne mení na ústavnú krízu týkajúcu sa toho, ktorá úroveň vlády má mať posledné slovo v záležitostiach štátnej hranice.

Zaujímavé je, že v súvislosti so súčasnou situáciou sa opäť začalo hovoriť o secesii Texasu. V histórii existovalo viacero hnutí, ktoré sa snažili o odčlenenie Texasu od Spojených štátov, ani jedno však nezískalo významnejšiu podporu. Podobné snahy sú aj do budúcnosti odsúdené na neúspech, pretože samotná Ústava USA neumožňuje oddelenie štátu.

Aj napriek tomu však musela republikánska kandidátka na prezidentku Nikki Haleyová negovať svoje predošlé vyjadrenia komentujúce súčasné ústavné spory, ktoré naznačovali, že Texas by mal právo sa odčleniť.

Republikáni chcú tvrdšie opatrenia

Keďže sa situácia už od septembra ukazovala ako neudržateľná, republikáni sa rozhodli prinútiť Bidena k jej riešeniu. Podmienili svoju podporu ďalšieho financovania Ukrajiny prijatím ráznych opatrení v súvislosti s južnou hranicou.

Keďže tá patrí k najviac spolitizovaným problémom, rokovania sa natiahli na dlhé mesiace. Pôvodne sa mala dohoda uzavrieť najneskôr pred Vianocami, nakoniec s ňou však prišli vyjednávači až túto nedeľu.

Zákon, ktorý musí byť schválený v oboch komorách Kongresu, poskytuje 118 miliárd dolárov na podporu Ukrajiny, Izraela, Taiwanu a na ochranu južnej hranice. Zákon zároveň zavádza zrýchlené azylové konanie a proces vyhostenia a limituje takzvané humanitárne podmienečné prepustenie.

Vláda by zároveň dostala právo uzavrieť hranicu, pokiaľ je priemer počtu prechodov za posledných sedem dní 4-tisíc denne, a povinnosť zatvoriť hranicu bude mať od 5-tisíc prechodov denne.

Komentár

Rozhádaný americký kongres Európa musí prevziať zodpovednosť za svoje problémy

Christian Heitmann

Minulý týždeň americký senát odmietol schváliť balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu a Izrael. Čo bolo dôvodom a čo z toho vyplýva?

Predloženie kľúčovej legislatívy vo volebnom roku však od začiatku znamenalo, že jej prijatie bude veľmi náročné. Všetko skomplikoval Donald Trump, ktorý svojmu súperovi Joeovi Bidenovi nemieni umožniť žiadny politický úspech, a preto veľmi aktívne vystupuje proti prijatiu akejkoľvek dohody. Aj bez neho však väčšina republikánov považuje dohodu za príliš mäkkú.

Imigrácia je popri ekonomike najslabšou stránkou Bidenovej politiky a je potenciálne hlavným dôvodom, prečo by mohol v prezidentských voľbách prehrať. Pokiaľ by však teraz Kongres prijal sprísnenie imigračnej politiky, Biden by to mohol prezentovať ako svoj úspech.

Trump v tomto prípade uprednostňuje svoj záujem pred záujmom krajiny. Na druhej strane platí, že Biden nemal čakať s riešením problému až do volebného roku.

Tak či onak, v Snemovni reprezentantov, kde má Trump väčšinu skalných podporovateľov, je už väčšina republikánov proti prijatiu ohláseného zákona. Republikánsky hovorca Snemovne Mike Johnson už povedal, že o zákone sa nebude ani hlasovať, a označil ho za katastrofu.

Avšak aj v Senáte, kde prebiehali všetky rokovania, sa počet podporovateľov dohody každou hodinou zmenšuje. Na to, aby zákon prešiel prvým procedurálnym hlasovaním už túto stredu, je potrebných 60 hlasov zo 100. Proti bude nateraz hlasovať minimálne 19 republikánskych senátorov a dvaja demokrati.

Prijatie dohody je teda stále menej pravdepodobné a tým nie je ohrozené iba riešenie situácie na južnej hranici, ale aj ďalšie prežitie Ukrajiny.

Schválenie zákona je kľúčové pre Ukrajinu

Už 3. januára hovorca Národnej bezpečnostnej rady USA John Kirby vyhlásil, že pokiaľ nebude schválený nový balíček pre Ukrajinu, Spojené štáty už nemajú pre ňu vyhradené žiadne financie. Posledné zdroje by sa mali minúť v najbližších týždňoch.

Celá situácia je natoľko vážna, že vo Washingtone sa snažil presvedčiť republikánov o nevyhnutnosti podpory Ukrajiny bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen a v konzervatívnom think-tanku Heritage Foundation predniesol o tejto téme prednášku súčasný generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Obidvaja však nepochodili a republikáni sa zatiaľ odmietajú vzdať svojej podmienky vyššieho sprísnenia režimu na hranici. Bidenova administratíva sa zatiaľ snaží nájsť kľučky, ktorými by mohla podporiť Ukrajinu.

Takou je aj využitie zákona, ktorý dáva prezidentovi právomoc poslať takzvané nadbytočné zbrane iným krajinám bez toho, aby si za to Spojené štáty niečo účtovali. Biden teda chce poslať zbrane Grécku, ktoré by následne poslalo niektoré zo svojich zbraní Ukrajine.

Ide však len o dočasné a obmedzené riešenie a pre Ukrajinu je kľúčové, aby v Kongrese prišlo k dohode v čo najkratšom čase.